Premiéra jadrovej energie v Turecku sa odkladá
„Produkcia elektrickej energie nebude možná od roku 2019. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí rok 2020,“ uviedol zdroj blízky projektu pre agentúru Reuters. Pripomenul tiež, že atómový reaktor tohto typu potrebuje pred samotným uvedením do prevádzky minimálne 6 až 12 mesiacov na testovanie.
Začiatok stavebných prác v lokalite Akkuyu na juhu Turecka je naplánovaný na polovicu roka 2015. Jadrový zdroj na pobreží Stredozemného mora postaví ruský Rosatom. Elektráreň v provincii Mersin budú tvoriť štyri bloky využívajúce technológiu VVER-1100, každý s inštalovaným výkonom 1.200 MW. Spustenie všetkých reaktorov do ostrej prevádzky sa predpokladá v roku 2023. Elektráreň so životným cyklom 60 rokov by mala produkovať zhruba 35 mld. kilowatthodín ročne.
Špecifickosť projektu je v tom, že Rosatom ho nielen zafinancuje, ale stane sa aj jeho prevádzkovateľom. Ide vôbec o prvý projekt atómovej elektrárne na princípoch BOO (build-own-operate). Dohoda o výstavbe medzi vládami Ruska a Turecka bola podpísaná 12. mája 2010 v Ankare.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev (vľavo) a turecký premiér Recep tayyip Erdogan (vpravo) podpisujú 12.mája 2010 v Ankare zmluvy o spolupráci pri výstavbe prvej tureckej jadrovej elektrárne. FOTO TASR/AP Photo/Burhan Ozbilici
Projekt však stále čaká na stavebné povolenie od tureckých úradov. Výrobe elektriny z jadra stoja v ceste aj iné prekážky, informuje Reuters. V septembri musel Rosatom predložiť na schválenie environmentálnu štúdiu pre turecké ministerstvo životného prostredia, niekoľko mesiacov po plánovanom termíne. Bez súhlasu tureckých úradov totiž nemôže Atomstrojexport, ktorý je hlavným dodávateľom, pokračovať vo výstavbe atómových reaktorov. Požehnanie od ministerstva brzdí spustenie verejných tendrov pre subdodávateľov. Hodnota zákaziek sa pohybuje v rozmedzí 7,5 až 8 mld. dolárov.
Viceprezident elektrárne Rauf Kasumov minulý týždeň potvrdil, že environmentálna štúdia Rosatomu by mala prejsť schvaľovacím procesom najneskôr do začiatku budúceho roka. „Boli nám doručené prvé otázky ministerstva. Hneď ako ich preložíme, pošleme ich do Moskvy a budeme na nich pracovať. Tureckú stranu sme požiadali, aby nám otázky neboli zasielané čiastkovo, ale naraz. To by výrazne urýchlilo celý proces,“ uviedol Kasumov pre denník Hurriyet. Potvrdil zároveň, že termín spustenia elektrárne v roku 2023 zostáva v platnosti a bude dodržaný.
Národná energetická politika vsádza na jadro
Trh s energiou v Turecku momentálne prechádza procesom liberalizácie. Očakáva sa, že bude rásť aj energetická spotreba. Turecko by podľa prognóz ešte v tomto desaťročí malo predstihnúť Veľkú Britániu a stať sa tretím najväčším spotrebiteľom elektrickej energie spomedzi európskych krajín.
Druhú jadrovú elektráreň Ankara plánuje v Sinope na brehu Čierneho mora. Prvý reaktor by sa mohol uviesť do prevádzky v roku 2023. V máji oznámila turecká vláda, že zákazku vyhrala japonská firma Mitsubishi Heavy Industries a francúzska Areva. Ide o vôbec prvý zahraničný kontrakt Japoncov na výstavbu jadrového zdroja od havárie vo Fukušime v roku 2011. O výstavbe novej elektrárne v odhadovanej hodnote 17 mld. eur rokovala Ankara tiež so spoločnosťami z Kanady, Južnej Kórey, Japonska a Číny.
© energia.sk
K téme
