Podmorská ťažba uhľovodíkov bude pokračovať

Ak si má svet zabezpečiť dostatok uhľovodíkových palív o niekoľko desaťročí dlhšie, ťažba ropy spod dna hlbokých morí bude musieť pokračovať aj napriek katastrofe plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive, píše nemecký denník Financial Times Deutschland. Podiel ropy spod morí sa na celkovej ťažbe suroviny od roku 1977 zvýšil z 10 na súčasných 38 %.

Veľkých podmorských ložísk nie je veľa. Najviac suroviny sa nachádza pod deltou Mississippi a v Mexickom zálive. Tam je okolo 60 miliárd barelov. Uvádza sa to v dokumentoch americkej vlády. Ďalšie obrovské ložiská sú neďaleko brehov Brazílie, Angoly, Indonézie a Nigérie. O ložiskách v Severnom ľadovom oceáne sa zatiaľ nehovorí.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa asi pätina neobjavených ropných ložísk nachádza pod morským dnom, ktoré je od hladiny do 500 metrov. To je hĺbka, pri ktorej sa ťažobné plošiny dajú ukotviť do dna. V ostatných prípadoch musia plošiny plávať. Hlavným rizikovým faktorom je však nevypočítateľnosť tlaku ropy. Technicky ťažba suroviny z hĺbok okolo 3 tis. metrov už nie je neprekonateľným problémom. Zariadenia na to už existujú, ale bude ich treba ešte zdokonaľovať.

Zaujímavé sú i ropné piesky

Posledným výdatným zdrojom ropy sa zrejme stanú ropné piesky (bitúmen) v Kanade. Podľa odhadov je v nich rozpustených asi 170 mld. barelov suroviny. Kanada je po Saudskej Arábii krajinou s jej najväčšími zásobami. Pod saudskými pieskami sa nachádza asi 260 mld. barelov ropy.

Z kubíka bitúmenu sa získavajú pôsobením horúcej pary asi dva barely suroviny. Táto technológia je však ešte stále veľmi drahá. Na tonu spracovania bitúmenu sa znečistia dve až štyri tony vody. Napriek všetkým nákladom sa spracovanie bitúmenu začína v niektorých prípadoch vyplácať, uzatvára Financial Times Deutschland.

TASR, energia

K téme