Gazprom chce získať späť povesť spoľahlivého partnera
Od konca októbra 2010 existuje možnosť reverzného toku zemného plynu z Rakúska na Slovensko. Dokončenie prác sa oznámilo verejnosti slávnostne v rakúskom Baumgartene za účasti vládnych špičiek a médií s tým, že ide o historickú chvíľu. Myslíte si, že ide o historický míľnik?
V prvom rade si treba uvedomiť, že Slovensko bolo donedávna na 100 % závislé na ruských energetických zdrojoch. Ak prišlo k zmene v tejto oblasti, tak mediálny záujem je celkom pochopiteľný. Na druhej strane ide o potvrdenie faktu, že členstvo v Európskej únii so sebou prináša konkrétne výhody. Existuje totiž pravidlo, že žiadny štát z EÚ nemôže byť závislý len ja jednom dodávateľovi. Slovenská republika je teraz na ceste k dodržaniu tejto normy.
Plynová kríza z januára 2009 priamo ohrozila 12 členských štátov EÚ. Slovensko v tom období čelilo počas 2 týždňov prerušeniu dodávok. Príčinou však bola v konečnom dôsledku tranzitná krajina. Ako sa to podľa vás dotklo reputácie ruskej spoločnosti Gazprom?
Domnievam sa, že Gazprom ľutuje poškodenie svojej reputácie počas plynovej krízy z januára 2009. Firma chce byť považovaná za spoľahlivého partnera o to viac, že je jediným ruským dodávateľom. Povesť Gazpromu teda do značnej miery reflektuje aj povesť celej Ruskej federácie. Na tomto sa nič nezmení, keďže spoločnosť bude i v budúcnosti štátnym monopolom.
Ďalším, všeobecne známym faktom je, že produkcia Gazpromu za posledné dva či tri roky postupne klesá. Myslím si, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. Dôvodom pritom nie je nedostatok zdrojov. Práve naopak, v Rusku sa nachádza množstvo uhľovodíkových polí, ktoré sa neťažia. Príčinu môžeme hľadať v nedostatku investícií do infraštruktúry.
Spomeniem problém pri projekte Sachalin II alebo problémy, ktoré sa v Rusku vytvorili pre zahraničných investorov. To je dobrý príklad toho, čo sa môže zmeniť aj v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Ruskom. Je dôležité pripomenúť, že investičné pravidlá alebo podmienky pre zahraničné investície sú momentálne v Rusku nestabilné. Tento stav vytvára veľké ťažkosti pre medzinárodných partnerov v prospech toho, aby do krajiny prišli a priniesli svoje know-how, technické vybavenie a najmä financie pre rozvoj infraštruktúry uhľovodíkových polí.
V čom vidíte príčinu tejto situácie?
Dôvod je jednoduchý. Je ním nedostatok konkurenčného prostredia v Rusku. Gazprom je štátny monopol a môže si robiť prakticky čo chce. Druhým dôvodom je neexistencia pevného a nemenného právneho rámca pre projekty tohto typu.
Myslíte si, že plynová kríza sa môže v blízkej budúcnosti zopakovať? Vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou sa medzičasom zmenili, najmä v dôsledku zmeny vlády na Ukrajine.
Pochopiteľne, po zvolení Viktora Janukovyča v ukrajinských prezidentských voľbách sa vzťahy medzi krajinami výrazne zlepšili. Existuje tu niekoľko dôležitých dokumentov, ktoré Rusko a Ukrajina medzi sebou podpísali, čo je ďalšou indikáciou zlepšenia vzťahov. Osobne neverím, že kríza v podobnom rozsahu sa dnes môže zopakovať. Niečo podobné hrozilo minulý rok v spore medzi Bieloruskom a Ruskom, ale nakoniec sa ju podarilo odvrátiť.
Škody, ktoré pre Gazprom vyplynuli ako dôsledok plynovej krízy, boli obrovské. Ak sa nemýlim, hodnota akcií spoločnosti sa prepadla o 25 – 30 %. Gazprom sa snaží získať naspäť pozíciu na trhu, ktorú mal kedysi. Úlohu mu navyše výrazne sťažuje prostredie po svetovej hospodárskej kríze. Preto si nemyslím, že by ruská vláda riskovala zopakovanie takejto situácie. V tejto chvíli je prioritou Gazpromu opätovné získanie si povesti stabilného a spoľahlivého partnera.
V EÚ je veľkou témou i 3. liberalizačný balík. Alexander Medvedev z Gazpromu sa nedávno vyjadril, že jeho implementovanie sa môže negatívne odraziť na spoľahlivosti ruských dodávok – Rusko by sa podľa jeho slov mohlo začať viac orientovať na ázijské trhy než na Európu. Čo si o tom myslíte?
Treba si uvedomiť, že v strednodobom časovom horizonte Európa určite zostane pre Gazprom hlavným zákazníkom. Existujú plynovodné spojenia, ktoré sú momentálne v procese výstavby a majú prepojiť Rusko s Čínou. V prevádzke však nebudú podľa mojich informácií skôr než v roku 2015.
Ak zoberieme do úvahy skvapalnený zemný plyn LNG a nekonvenčný bridlicový plyn, pozícia Ruska ako dominantného dodávateľa do EÚ sa pre obe neustále oslabuje. Krajiny ako Poľsko, Nemecko alebo USA začínajú postupne rozvíjať ťažbu obrovských zásob plynu v bridliciach na svojich územiach.
Pre Moskvu je existenčne dôležité mať stabilný legislatívny rámec, ktorý jej umožní zotrvať na pozícii kľúčového dodávateľa pre Európu. Nie Rusko je tým hráčom, ktorý sa zdvihne a pôjde si hľadať nového zákazníka. Je to Európa, ktorá sa môže rozhodnúť a nakupovať surovinu od niekoho iného.
Prioritou pre EÚ je i výstavba plynovodu Nabucco. Podpredseda ruskej vlády Igor Sečin vyhlásil, že tento plynovod nemá perspektívu. Podľa jeho slov ju však má Južný tok, ktorý je projektom Gazpromu. Súhlasíte s ruským vicepremiérom?
Ide o starý príbeh súťaženia medzi konkurenčnými plynovodmi. Myslím si, že ide skôr o zbožné prianie Igora Sečina. Prirodzene, hospodárska kríza zanechala svoje stopy, ale hospodárstvo má prirodzene tendenciu pádov a vzostupov. Ak dnes Rusko nejakým spôsobom ráta s pokračovaním úpadku európskeho hospodárstva, tak ide podľa môjho názoru o veľký omyl. História nás už mnohokrát naučila, že po kríze zvyčajne nasleduje rast.
Myslím si, že pre Rusko je v tejto chvíli nevyhnutne dôležité znovu si obnoviť postavenie stabilného dodávateľa. To si vyžaduje zreteľný právny rámec a jasne stanovené pravidlá pre zahraničné investície. Ako som už povedala, produkcia zemného plynu v Rusku dnes klesá v dôsledku nízkych investícií do infraštruktúry. Moskva je tak nútená v snahe dodržať platné zmluvy s európskymi štátmi nakupovať dodatočné objemy zemného plynu z Turkmenistanu. No rast ceny turkménskeho plynu a pád globálnej ceny komodity robí takýto obchod ekonomicky nevýhodným. Preto, ak sa nič nezmení na tejto stratégii, v dlhodobom horizonte nemôže mať Rusko dobré vyhliadky.
S Mariou Ordžonikidze sa zhováral Michal Jesenič.
K téme
