Vybudovanie jadrovej skládky na Slovensku je teoretická otázka
Odkedy sa na Slovensku rieši problematika jadrového odpadu?
Počiatky nakladania s rádioaktívnym odpadom sú spojené s prevádzkou prvej jadrovej elektrárne A-1. Pokiaľ hovoríme o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, tak hovoríme o celom procese. To znamená nielen o ich ukladaní, ale aj o zbere, triedení, skladovaní, spracovaní, úprave a manipulácii s nimi. Niektoré z týchto procesov štandardne prebiehali už v časoch prevádzky pilotnej elektrárne A-1. Samozrejme boli poplatné svojej dobe, vtedajším požiadavkám, kultúre bezpečnosti a úrovni dizajnu zariadení používaných na uvedené činnosti. Chápanie koncovky v procese nakladania s rádioaktívnym odpadom v 70. rokoch bolo ich skladovanie a nehovorilo sa čo s nimi ďalej. Ucelený pohľad na to ako systém pracuje, od tvorby až po ukladanie rádioaktívnych odpadov, začal až začiatkom 90. rokov. Vtedy vznikla prvá národná stratégia, ktorá sa venovala rádioaktívnym odpadom až po ich definitívne riešenie, teda ich ukladanie.
Existuje v súčasnosti na Slovensku dlhodobá stratégia nakladania s takýmto druhom odpadu?
Sú dve základné stratégie. Prvá bola prijatá uznesením vlády 190/1994. Ustanovila základné princípy a povedala ako sa s jednotlivými druhmi rádioaktívnych odpadov na Slovensku bude nakladať až po finálne riešenie. Obsahovala v sebe požiadavku na zabezpečenie povrchového ukladania ako aj víziu na hlbinné ukladanie paliva a vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov. Táto stratégia bola postupne dopĺňaná rôznymi ďalšími uzneseniami, ktoré ju čiastočne modifikovali a upresňovali. Posledným z nich je uznesenie vlády SR č. 328 z roku 2008, ktorým bola ustanovená druhá významná stratégia zadnej časti jadrovej energetiky. Obsiahla v sebe komplexne aj problematiku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a aj problematiku vyraďovania jadrových zariadení.
Slovensko je závislé na dodávkach jadrového paliva z Ruskej federácie. Z Ruska v súčasnosti dovážame 100 % uránu. Nevyvíja Slovensko snahy o diverzifikovanie dodávok?
Otázka diverzifikácie je stále otvorená. Možnosti tam určite sú, pri problémoch s dodávkami by nebolo veľkým problémom prejsť na palivo ponúkané inými štátmi.
V roku 1977 došlo v reaktore A1 v Jaslovských Bohuniciach k vážnej nehode. Aký je časový horizont odstránenia jej dôsledkov?
Vážne udalosti, v dôsledku ktorých bola odstavená A-1 v Jaslovských Bohuniciach, boli dve. Udalosti z roku 1977 predchádzala nehoda v roku 1976. Avšak až po tej poslednej bolo prijaté strategické rozhodnutie, najmä z ekonomických dôvodov vzhľadom na poškodenie významných komponentov elektrárne, nepokračovať s prevádzkou elektrárne, ale odstaviť ju. V princípe sa následky uvedených udalostí riešia spolu s celkovým vyraďovaním tejto elektrárne, nakoľko následky havárií nie sú tak podstatné ani kritické z časového hľadiska. Procesy idú ruka v ruke. Samotný proces vyraďovania elektrárne teda v sebe zahŕňa aj vysporiadanie sa s následkami spomenutých prevádzkových udalostí.
Osem európskych krajín, vrátane Slovenska, v súčasnosti rokuje o vybudovaní spoločného centrálneho úložiska jadrového odpadu. Objavili sa informácie, že jednou z potenciálnych destinácií úložiska odpadu môže byť aj Slovensko. V akom štádiu sú tieto rokovania?
Slovensko je súčasťou medzinárodného tímu odborníkov, ktorí sa venujú tejto problematike. Zatiaľ ale definitívne rozhodnutie o konečnom mieste nepadlo. Práce, ktoré pod projektom bežia, sú stále v oblasti hodnotenia bezpečnosti potenciálneho úložiska, v oblasti hľadania vhodných obalových súborov pre ukladanie a pod. Rokovania sa udržujú vo všeobecnej rovine s tým, že na príslušné geologické podložia jednotlivých štátov sa prejde až v prípade konkrétneho rozhodnutia o umiestnení. Problematika ukladania sa rieši komplexne a genericky a aktivity zatiaľ nie sú zamerané na výber konkrétnej lokality.
S Jurajom Homolom sa rozprával Michal Jesenič.
K téme
