Vladimír Slugeň: Ani rok po Fukušime sa nedokázali zdravotné následky radiácie na človeka
Vlna tsunami v marci 2011 výrazne narušila chod troch jadrových elektrární v Japonsku, najhoršia situácia vznikla vo Fukušime 1. Z prevádzky bol vyradený chladiaci systém, roztavila sa väčšina palivových tyčí a došlo k úniku značného množstva radiácie. Havária sa označila najvyšším 7. stupňom škály INES a zaradila sa tak hneď vedľa najvážnejšej jadrovej katastrofy v dejinách v ukrajinskom Černobyľe zroku 1986.
„Na rozdiel od černobyľskej havárie Fukušima nespôsobila žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Prof. Robert Gale z Imperial College v Londýne poukázal, že hoci približne 20.000 ľudí zahynulo pri prívalových vlnách v Tohoku v roku 2011, žiadne úmrtia, ba ani ochorenia nemožno pripísať ožiareniu z havárie elektrárne Fukušima-Daiichi,“ píše vo vyhlásení Vladimír Slugeň.
Podľa predbežných údajov mohlo dostať najvyššie dávky žiarenia zhruba 10.000 ľudí z okolia elektrárne. V správe SNUS sa tvrdí, že 5800 ľudí dostalo dávku menšiu než 1 milisievert (mSv); 4100 ľudí dostalo dávku 1 – 10 mSv; 71 ľudí dostalo dávku 10 – 20 mSv; 2 ľudia dostali dávku 20 – 23 mSv.
Podľa Slugeňa predstavujú dávky ožiarenia z Fukušimy zanedbateľne malý nárast rizika úmrtia japonského obyvateľstva. „Pre porovnanie, priemerná dávka ožiarenia Európana je ročne 2,4 mSv; pri diagnostike CT človek obdrží dávku 1-8 mSv, a scan v nukleárnej medicíne môže byť až do 15 mSv,“ doplnil.
Podobná katastrofa, ako sa udiala pred rokom v Japonsku, je na Slovensku nepravdepodobná, myslí si predseda SNUS. Podľa neho o tom svedčia aj aktuálne výsledky záťažových testov slovenských jadrových elektrární, na ktoré dohliadal Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) a uskutočnili sa v 14 členských štátoch EÚ využívajúcich atómovú energiu.
© energia
K téme
