Súdny dvor EÚ zablokoval väčšie využitie plynovodu Opal do roku 2018
Na základe rozhodnutia Európskej komisie z októbra 2017 mohol Gazprom dodávať do Európy viac plynu prostredníctvom plynovodu Opal. Predtým mali Rusi povolené využívať len 50 % jeho technickej kapacity. Nasledovala kritika Poľska, ktorá vyvrcholila žalobou štátnej firmy PGNiG na Súdnom dvore EÚ. „Spoločnosti PGNiG sa do marca budúceho roka podarilo zablokovať aukcie pre ďalšiu prepravnú kapacitu Gazpromu plynovodu OPAL,“ uviedol to tento týždeň na konferencii šéf spoločnosti Piotr Wozniak, napísal poľský server Defence24.
Vzhľadom k tomu, že dodatočná kapacita plynovodu Opal na január už bola rezervovaná, rozhodnutie EK o pozastavení sa tak vzťahuje na aukcie počnúc februárom. Dodávky plynu do Európy sa aj v dôsledku toho prepadli minulý mesiac na päťmesačné minimum 23,2 mld. metrov kubických, napísal odborný server ICIS.
Opal a Nord Stream 2
Vlaňajšie zrušenie limitu zo strany Bruselu, ktoré malo platiť do roku 2033, vyvolalo nevoľu na strane Poľska a Ukrajiny. Podľa nich verdikt EKohrozí stabilitu dodávok do strednej a východnej Európy a v praxi dláždi cestu pre projekt rozšírenia plynovodu Nord Stream. Ten by Poľsko i Ukrajinu vyradil zo zoznamu tranzitných krajín a výrazne by ochudobnil ich rozpočtové príjmy.
Brusel svoj minuloročný postup zdôvodňoval posilnením konkurencie na trhu. Väčšia kapacita plynovodu Opal má súvisieť aj s klesajúcimi dodávkami plynu zo Severného mora a Holandska. Podľa podpredsedu EK Maroša Šefčoviča bolo rozhodnutie prijaté v súlade s európskym právom.
Gazprom pritom dlhodobo loboval u nemeckého regulátora, aby mu umožnil využívať väčšiu kapacitu potrubia. Spolkový úrad ale čakal na stanovisko EK. Odobrením získal Gazprom prístup k 80 % kapacity. Jeho konkurenti nadobudi prednostné právo využiť 20 % krátkodobej prepravnej kapacity potrubia.
Plynovod Opal s dĺžkou 473 kilometrov disponuje ročnou kapacitou 36,5 miliárd metrov kubických plynu. Do prevádzky bol uvedený v roku 2011 a prepája potrubie Nord Stream s európskou plynárenskou infraštruktúrou, konkrétne od nemeckého mesta Lubmin poblíž Greifswaldu do mesta Olbernhau blízko hraníc s Českom. Tam sa napája na plynovod Gazela.
Ťahanice okolo kapacity plynovodu OPAL treba vnímať tiež v politickom kontexte. Úzko totiž súvisí s pripravovaným plynovodom Nord Stream 2, ktoré výstavba rozdeľuje krajiny EÚ. Slovensko patrí do skupiny odporcov projektu.
© energia.sk
Ilustračná foto: OPAL
K téme
