Smrtiace komáre? Pomôcť má jadrové žiarenie
Špeciálne výskumné laboratórium zriadila v rakúskom meste Seibersdorf Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) spolu s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN. V súčasnosti je tam rozbehnutý projekt s cieľom prispôsobenia metódy sterilizácie škodlivého hmyzu (SIT), ktorá má pomôcť regulovať komáre. Spomínaná metóda sa už vyše polstoročie využíva na potláčanie mnohých druhov škodcov. Rakúske laboratórium podporuje výskum tejto metódy v približne 75 krajinách. Foto: IAEA
Táto metóda je schopná potlačiť alebo úplne vyhubiť populácie hmyzu. Využitím radiácie sa sterilizujú samčekovia, ktorí sa masovo chovajú v špeciálnych chovných staniciach. Jeden z druhov hmyzu, ktorý sa úspešne reguluje pomocou tejto metódy, je Octomilka. Kladie vajíčka do ovocia, kde sa vyvíja ako larva, začne požierať dužinu a poškodzuje tak prácu pestovateľov. Foto: IAEA
Ako regulačný prostriedok sa metóda sterilizácie SIT využíva aj proti muchám tse-tse. Tie prenášajú parazity, ktoré spôsobujú spavú nemoc u ľudí, ako aj chradnutie domácich zvierat zvané nagana. Pomocou techniky sa sterilizuje veľké množstvo samcov, ktorí sú pravidelne uvoľňovaní od cieľových oblastí. Tam sa pária s divokými samičkami, no výsledkom párenia nie sú žiadni potomkovia a populácia múch tse-tse tak postupne klesá. Foto: IAEA
V rakúskom laboratóriu sa neustále opakuje životný cyklus komárov (dospelý jedinec – vajíčko – larva – kukla). Entomológom sa podarilo vyvinúť systém pre masový chov týchto škodcov, v súčasnosti tam žije približne 125-tisíc samcov a samičiek, ktorí sa pária v špeciálne upravených klietkach. Foto: IAEA
Hmyzie samičky sa kŕmia krvou prasiat z neďalekých rakúskych bitúnkov. Krv samotná sa musí najskôr predhriať na telesnú teplotu. Denne sa v laboratórnych podmienkach použijú približne dva litre takejto krvi. Foto: IAEA
Vo voľnej prírode sa hmyzie samičky snažia uštipnúť človeka, aby získali krvnú múčku potrebnú pre vývoj vajíčka. Ak je uštipnutá osoba infikovaná, komár chorobu prenáša, ale škodca samotný ňou ohrozený nie je. Foto: IAEA
Masové chovanie škodcov je prvým dôležitým krokom v rámci metódy sterilizácie. Vajíčka sa každý deň zozbierajú z chovných klietok a nasypú na filtračný papier. Aby spomínaná metóda fungovala, milióny sterilného hmyzu musia byť následne uvoľnené na vopred určené cieľové územia. Foto: IAEA
Ako dôležitý prvok hromadného chovu vedci vyvinuli zásobníky. V nich sú do vody, ktorá tvorí súčasť ich prirodzeného prostredia, umiestnené hmyzie vajíčka. Tam sa vyvinú do lariev a živia sa špeciálnou potravou, ktorú rovnako vytvorili vedci v laboratóriu. Tvorí ju mäso z tuniaka a prášok z hovädzej pečene. Foto: IAEA
Keď sú zásobníky naplnené, vložia sa do priestorovo-úsporného systému, kde sa liahnu vajcia. Tento proces zvyčajne trvá 48 hodín, po jeho skončení sa menia na larvy. Tie žijú vo vode, no plávajú na povrchu, aby sa nadýchali. Foto: IAEA
Štádium larvy v životnom cykle komára trvá 4 až 9 dní. Po je skončení nasleduje dvojdňová fáza kuklenia, počas ktorej sa hmyz kompletne transformuje. Foto: IAEA
Kukly sa následne pozbierajú, aby boli pripravené na ožarovanie. V súčasnosti sa kukly a larvy musia oddeľovať ručne. Entomológovia ale vyvíjajú metódu pre ich automatické triedenie, čo by celý proces urýchlilo. Foto: IAEA
Ožarovanie kukly sa uskutočňuje v zariadení, ktoré obsahuje rádioaktívny zdroj. Týmto procesom sa kukla sterilizuje, čím sa stane neplodnou, no nie rádioaktívnou. Po skončené procesu ožarovania sú kukly umiestnené do chovných klietok, z ktorých sa už vynoria ako dospelý hmyz. Foto: IAEA
Práca v laboratóriách sa zaoberá aj výskumom rôznych metód ožarovania a účinkov masového chovu, manipulácie a následnej sterilizácie na plodnosť a konkurencieschopnosť samčích komárov. Keď sa totiž vypustia do voľnej prírody, sterilní samci musia byť schopní nájsť si samice a páriť sa s nimi. Foto: IAEA
Interakcia medzi plodnými a sterilnými samčekmi, ktorí súperia o samice, sa v laboratórnych podmienkach starostlivo sleduje a vyhodnocuje. Toto všetko sa deje v špeciálnych skleníkoch, ktoré boli navrhnuté tak, aby čo najvernejšie napodobňovali prirodzený biotop týchto tropických škodcov. Foto: IAEA
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) v spolupráci s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN poskytli základné vybavenie a technológiu, ktorá je potrebná pre masový chov do viacerých krajín, vrátane Sudánu, Brazílie a Južnej Afriky. Okrem hmotnej pomoci bolo za týmto účelom vyškolených viacero entomológov z členských krajín týchto organizácií. Foto: IAEA
© energia.sk
K téme
