Slovensko sa vracia k histórii vodnej energie
Hydroelektráreň poniže stavby Oravskej priehrady 16. augusta 1952. (Foto: TASR)
„Výdatná vodnatosť slovenských riek našu krajinu predurčovala na využívanie vodnej energie. Najstaršie vodné mlyny u nás boli registrované v období stredoveku. Vodné kolesá sa pritom začali využívať primárne na banské účely už v 13. storočí. Slúžili na premenu vodnej energie na mechanickú, ktorá sa používala na pohon výťahov, čerpadiel a tiež v hutách ,“ hovorí Michal Varchola zo Strojníckej fakulty STU.
Vodné kolesá sa začali na začiatku 20. storočia nahrádzať vodnými turbínami. Prispel k tomu najmä rozvoj elektrotechniky v druhej polovici 19. storočia, čo umožnilo premieňať vodnú energiu na elektrinu. V roku 1930 bolo na Slovensku registrovaných 2.650 rôznych vodných diel. Povojnové obdobie druhej svetovej vojny znamenalo zánik väčšiny malých vodných diel. Dôvodom bol aj meniaci sa politický režim, pretože mnoho vodných mlynov, píl a im podobných zariadení patriacich súkromníkom, zaniklo. Podľa dostupných údajov zostalo koncom 70. rokov minulého storočia v prevádzke už len 16 malých vodných elektrární.
Malá vodná elektráreň na Váhu v Trenčíne. (Foto: TASR)
V posledných 20-tich rokoch malé vodné elektrárne opäť ožívajú, pretože patria medzi významný energetický zdroj v elektrizačnej sústave Slovenska. Súčasných približne 250 malých vodných elektrární predstavuje využitie približne 25 % celkového potenciálu. Slovensko má tak možnosť zvýšiť výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom malých vodných elektrární. Výnimočnosť hydroenergetického potenciálu je práve v jeho neustálej obnove s neobmedzeným trvaním.
Príkladom, ako zdôrazňuje Varchola, by nám mali byť vyspelé európske štáty ako sú Rakúsko, Nemecko, či Švajčiarsko, kde je v prevádzke veľké množstvo malých vodných elektrární. Tieto krajiny majú silné ekologické povedomie obyvateľstva a dbajú na ochranu prírody.
Podpora malých vodných elektrární by mala byť podľa neho preto pre Slovensko prirodzeným krokom. Pri citlivom a technicky správne nastavenom riešení, je dokonca prínosom pre životné prostredie. Príkladom je malá vodná elektráreň v Ružbašskej Miľave. Investor tu použil koncepčne najvhodnejší rybovod, ktorý kladie dôraz na dodržanie migračných trás rýb vyskytujúcich sa v rieke Poprad. Ide o prvý štetinový rybovod na Slovensku, ktorý bol realizovaný podľa nemeckého patentu. Dané riešenie berie do úvahy definíciu rybieho pásma a priestorové pomery na vodnom toku v okrese Stará Ľubovňa, čím podporuje prirodzenú migráciu rýb.
Zdroj: TASR, energia
K téme
