S regulátorom máme korektné vzťahy

Zahrievacia otázka na úvod: čo je nové v téme dodávok plynu pre SPP od Gazprom Exportu, sú dodávky stále krátené voči nominácii?

Fyzické dodávky sú zatiaľ stále nižšie, ako denná nominácia, ktorá nám vyplýva zo zmluvy s Gazprom Exportom. Od septembra sa situácia mení iba mierne.

Nemá to však vplyv na bezpečnosť, plynulosť a spoľahlivosť dodávok pre našich koncových zákazníkov. Ich potreby dokážeme pokrývať aj pri výkyvoch vonkajšej teploty. Okrem iného aj vďaka novému diverzifikačnému kontraktu so spoločnosťou E.ON Global Commodities, nakúpenej kapacite v podzemných zásobníkoch, ktorú sme naplnili na 100 % do konca októbra, a tiež vďaka mimoriadnemu nákupu plynu na trhu s fyzickou dodávkou v poslednom štvrťroku 2014 a v prvom kvartáli 2015.

Podľa vašich vyjadrení nemá krátenie dodávok vplyv na vašich zákazníkov. Aký to však má vplyv na podnikanie SPP ako firmy?

Opatrenia, ktoré som spomenul pred chvíľou, sme zatiaľ nemuseli využiť v plnej miere. Zároveň zmluva s Gazprom Exportom ošetruje aj situácie, kedy dochádza ku kráteniu dodávok. V takom prípade sa aplikujú kompenzačné mechanizmy, ktoré máme pre takéto prípady dohodnuté. Nemôžem zachádzať do podrobností, môžem však povedať, že od prvého dňa túto situáciu riešime s ruským dodávateľom, a to v zmysle našej zmluvy.

Znamená spomínaný kompenzačný mechanizmus aj finančnú náhradu?

Kompenzačný mechanizmus treba chápať ako súbor špecifických podmienok, vrátane finančných.

Existuje dnes realistické očakávanie, kedy by sa dodávky mohli dostať do bežného režimu?

S ruskou stranou sme o situácii rokovali na najvyššej úrovni. Podľa vyjadrenia Gazprom Exportu je dôvodom krátenia napĺňanie ruských zásobníkov plynu ako poistka pre situácie, ktoré by mohli nastať počas zimy. O dodávkach pre rok 2015 rokovania stále prebiehajú.

Nedávno Gazprom potvrdil platbu od ukrajinských partnerov, ktorá sa týka dodávok pre december. Ako hodnotíte súčasnú rusko-ukrajinskú situáciu a jej vplyv na zásobovanie EÚ plynom cez ukrajinskú trasu?

Ukrajinský minister energetiky nás ubezpečil, že ak Gazprom dodá na rusko-ukrajinskú hranicu plyn, Ukrajina zabezpečí tranzit tohto objemu na svoju západnú hranicu. Treba tiež oceniť, že aj Kyjev prijal pred zimou viacero opatrení, aby si zabezpečil plyn pre svoju potrebu z iných ako ruských zdrojov, a súčasne zaplatil preddavok za ruský plyn na december. Verím, že tranzit cez Ukrajinu bude počas zimy plynulý.

Ako sa situácia na Ukrajine premietla do veľkoobchodných cien plynu, ktorý sa obchoduje na spotových a forwardových trhoch?

Je zaujímavé, že rusko-ukrajinský konflikt sa napriek očakávaniam obchodníkov pod ceny plynu dramaticky nepodpísal a ceny sa aj v roku 2014 vyvíjali podobne ako v predošlých obdobiach. To znamená klesanie ceny zhruba do polovice leta a následný nárast pred zimou. Ceny v roku 2014 nie sú samozrejme totožné s cenami v predošlých rokoch, rozdiely však nie sú zásadné. Navyše v tomto roku cena ani neprekročila hranicu 30 EUR/MWh, čo bola špička z jari 2013. Plynu máme v Európe dostatok a dá sa s ním obchodovať za relatívne priaznivé ceny.

Regulované ceny

Prejdime od veľkoobchodných k cenám pre koncových zákazníkov. Regulačný úrad nedávno vydal cenové rozhodnutie, ktorým sa mierne zlacňuje koncová cena plynu pre domácnosti v roku 2015. Ako sa na nové ceny pozeráte v SPP?

Rolu regulačného úradu a jeho cenové rozhodnutia rešpektujeme a vykonáme všetky kroky tak, aby sme od 1. januára 2015 účtovali upravené ceny. Kde vidíme svoj potenciál, je najmä naša vlastná nákladová stránka. S Gazprom Exportom sa snažíme vyrokovať lepšie nákupné ceny pre rok 2015 a súčasne skúmame, ktoré ďalšie náklady na strane SPP dokážeme optimalizovať. Medzi nimi spomeniem najmä ceny za skladovanie plynu a celkové prevádzkové náklady. Viaceré opatrenia sme už v tomto smere uskutočnili.

Regulačný úrad nedávno naznačil možnosť opätovného zavedenia regulácie cien skladovania plynu. Ako užívateľ zásobníka, videli by ste prínos v regulovaných cenách z pohľadu optimalizácie svojich nákladov?

Vyhodnotenie potreby cenovej regulácie skladovania plynu prináleží najmä regulačnému úradu a samotným prevádzkovateľom zásobníkov.

Pokiaľ však ide o potenciál úspor, zákon od nás vyžaduje v rámci plnenia štandardu bezpečnosti dodávok rezervu na 30 dní. My však máme nakúpenú kapacitu tak, aby sme dokázali v prípade úplného zastavenia dodávok plynu na Slovensku zásobovať zákazníkov po dobu až 180 dní. Sme teda významný zákazník prevádzkovateľov zásobníkov a z tohto titulu máme ambíciu vyrokovať si lepšie ceny. Túto tému nám napokon dovoľuje otvárať aj aktuálne platná zmluva. Uskladnený objem plynu je významný a teda aj úprava ceny predpokladá významnú úsporu nákladov na strane SPP.

Metóda cenovej regulácie „price cap“, ktorou vám ÚRSO určuje maximálne koncové ceny pre regulované segmenty zákazníkov, má motivovať regulované subjekty k nákladovej efektívnosti. Je potenciál úspor na strane SPP dostatočný, aby ste v domácnostiach dokázali s regulovanými cenami v roku 2015 minimálne negenerovať stratu? Aj premiér, ktorý je reprezentantom štátu, teda vášho jediného akcionára, v minulosti verejne vyhlásil, že plyn domácnostiam sa predáva so stratou

Segment domácností nie je jediný, ktorý SPP obsluhuje. Plyn dodávame aj malým a stredným firmám a aj veľkoodberateľom. Spoločnosť SPP Infrastructure, v ktorej 51 % vlastní SPP, má v portfóliu prevádzkovateľov infraštruktúry, a aj zisky z týchto činností vstupujú do nášho celkového hospodárskeho výsledku. Hospodárenie bude aj v budúcom roku také, aby mohol štát počítať s dividendou.

Pozrime sa na to ale z pohľadu vášho konkurenta, ktorý chce dodávať plyn domácnostiam, nemá však v portfóliu prevádzkovateľov infraštruktúry. Dokáže v roku 2015 vygenerovať maržu na samotnej dodávke pri úradom regulovaných cenách?

SPP má na trhu viac ako 20 konkurentov a ani v domácnostiach nemáme trhový podiel 100 %. Predpokladám tiež, že každý náš konkurent berie svoje portfólio ako mix rôznych skupín zákazníkov. Ak sa iní dodávatelia usilujú aj o prebratie domácností, zrejme je pre nich tento segment zaujímavý.

Premiér nedávno naznačil možnosť zníženia ceny plynu pre domácnosti formou peňažných vratiek. Čo si o tomto opatrení myslíte?

Je to predovšetkým agenda vlády, preto sa k nej teraz nebudem vyjadrovať. Pre nás ako firmu sú záväzné cenové rozhodnutia ÚRSO, podľa ktorých fakturujeme dodávky zákazníkom.

Manažéri SPP v minulosti vyjadrovali svoje výhrady voči činnosti regulátora veľmi otvorene. Pri vás a novom predstavenstve niečo takéto nevidieť, preto sa spýtam priamo: aké sú vaše vzťahy s ÚRSO?

V skratke, s regulátorom máme ako regulovaný subjekt korektné vzťahy. Chápeme, že ÚRSO má v zmysle legislatívy svoje povinnosti, rovnako ich máme voči regulátorovi aj my. Do predstavenstva SPP som nastupoval so záväzkom, že firma si pod mojím vedením bude plniť svoje povinnosti. Voči regulátorovi budeme vystupovať korektne a poskytovať mu reálne dáta.

Rozvoj firmy

Čo je hlavným cieľom a agendou SPP pre rok 2015?

SPP má spomedzi dodávateľov na Slovensku stále najväčší trhový podiel a prioritou je, aby sme kvalitou služieb a garanciou bezpečnosti dodávok motivovali zákazníkov ostať u nás, prípadne sa k nám vrátiť. Budujeme si meno spoľahlivého dodávateľa, ktorý voči svojim zákazníkom nepodniká kroky, z ktorých by mohli byť v budúcnosti prekvapení. Tiež budeme zákazníkov aj naďalej oslovovať s duálnou ponukou dodávky plynu a elektriny. Mimochodom, v tejto iniciatíve sa nám darí a plán predaja elektriny prekračujeme.

Môžete byť konkrétnejší?

Nechcem zatiaľ predbiehať, rok 2014 ešte neskončil. Ako firma ale budeme začiatkom budúceho roka publikovať súhrn za tento rok. Zverejníme základné čísla a načrtneme tiež výhľad pre rok 2015. Môžem však naznačiť, že aj v roku 2015 chceme v dodávke elektriny ďalej rásť.

Ako sa staviate k nekomoditným službám, ktoré ponúkate k dodávke plynu alebo elektriny svojim zákazníkom?

Doplnkové služby, teda predovšetkým asistenčné služby, naši zákazníci oceňujú, získavajú ich vďaka SPP za veľmi výhodných podmienok. Je to služba navyše pre lojálnych zákazníkov.

Pozrime sa na to opäť cez príklad. Zákazník v rodinnom dome v minulosti zmenil dodávateľov plynu (D3) aj elektriny (DD2), onedlho mu ale končí zmluvná viazanosť a nechá si vypracovať ponuky od rôznych dodávateľov. Čo všetko mu ponúknete v SPP?

Našou najlepšou ponukou je 10% zľava na dodávku elektriny, oproti tradičným dodávateľom. Túto zľavu získa zákazník, ktorý sa rozhodne odoberať od SPP plyn aj elektrinu s viazanosťou na 24 mesiacov a službu si objedná elektronicky.

Verným zákazníkom tiež ponúkame vyššie zmienené asistenčné služby, ktorých cieľom je zjednodušiť im život. Ide o asistenčné služby v prípade havarijných situácií v domácnosti (zabuchnutie, vytopenie a pod.), lekár na telefóne či poradenstvo pri problémoch s počítačom.

Zaujímavá je aj služba bezplatnej konzultácie. Ľudia nám môžu zavolať a opýtať sa, či si optimálne zvolili sadzbu dodávky pre dané alebo plánované odberové miesto. Cieľom je pomôcť im znížiť náklady, ktoré sa týkajú koncovej ceny – teda aj distribučných poplatkov. V niektorých prípadoch môže ísť až o úsporu v stovkách eur.

Jadro vs. plyn

Do SPP ste prišli zo spoločnosti JESS. V obidvoch firmách má svoje akcie štát. Jedna však podniká v plynárenstve, druhá v jadrovej energetike. Prvá podniká v konkurenčnom, druhá v monopolnom prostredí. Aké sú podobnosti a rozdiely podnikania s plynom a jadrom?

Jadrovej energetike som sa venoval dlhý čas, od roku 1984 na výstavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach, neskôr na riaditeľstve JAVYS-u. Nová Energetická politika SR definuje ako jeden z hlavných cieľov výrobu elektriny bezemisným spôsobom, kam sa radí aj jadro. Netvrdím ale, že jadro je preferovaný zdroj, napokon každá členská krajina EÚ o svojom energetickom mixe rozhoduje samostatne.

Zemný plyn je najekologickejšie fosílne palivo a preto si myslím, že potenciál na ďalší rozvoj plynárenstva existuje, hoci v tomto období mu bránia najmä nízke ceny elektriny na veľkoobchodnom trhu. Očakávam však, že v budúcnosti cena elektriny porastie. Bude to závisieť najmä od toho, ako sa so svojimi problémami vysporiada Nemecko a súčasne ako dopadnú niektoré plánované projekty nových jadrových elektrární v našom regióne. Výhľadovo by aj plyn mohol zohrávať dôležitú rolu pri výrobe elektriny.

Ak sa pozrieme na obe odvetvia z pohľadu vrcholového manažéra, je náročnejšie riadiť plynárenskú alebo jadrovú spoločnosť?

Pre jadrovú energetiku je charakteristická vyššia technologická náročnosť výroby elektriny ako takej. Jadrová elektráreň je komplexom vysoko sofistikovaných zariadení a teda aj projekt výstavby takejto elektrárne je nesmierne náročný. Ďalej prevádzka jadrových zdrojov musí dosahovať vysokú kultúru riadenia. V sektore elektroenergetiky tiež vidieť oveľa menej vplyvov, ktoré pramenia z medzinárodnej situácie a zo vzťahov medzi susednými štátmi. Nepochybne je to aj dôsledok vysoko rozvinutej elektrizačnej infraštruktúry.

Naopak zariadenia na báze zemného plynu nie sú až tak technologicky komplikované, ale na druhej strane má na ich prevádzku zásadný vplyv existujúca sieť plynovodov. S tým sa spájajú rôzne lokálne a regionálne problémy a ako vidieť aj dnes v súvislosti s Ukrajinou, plynárenské otázky sa dostávajú až na vysokú politickú úroveň rozhodovania.

Vzťah so štátom

Spomenuli ste politický vplyv. Riadite Slovenský plynárenský priemysel, ktorý v ostatnom období prešiel zásadnými zmenami a výsledkom je, že vašim jediným vlastníkom je dnes štát. Je či nie je tento vlastnícky model zdrojom politických vplyvov na riadenie firmy?

Štát ma do SPP poslal ako manažéra, nie ako politika. Predstavenstvo spoločnosti sa pod mojím vedením snaží, v porovnaní s minulosťou, zlepšiť naše hospodárenie a vytvoriť podmienky pre priaznivú cenu energií. Napríklad v súčasnosti dokončujeme plán pre rok 2015, ktorý sa vyznačuje tvrdším prístupom k nákladom, ako tomu bolo v pláne spred roka.

SPP teda rozhodne nemá zadanie stať sa sociálnym podnikom, čo bez problémov preukážeme v blízkej budúcnosti aj číslami a výsledkami práce.

V každej akciovej spoločnosti majú akcionári priestor vyjadriť svoje názory na valnom zhromaždení. Je tiež úplne legitímne, a vidieť to aj v iných európskych krajinách, že i štát sa môže rozhodnúť podnikať. Firma, ktorá pôsobí v konkurenčnom prostredí, sa musí správať ekonomicky, a to bez ohľadu na to, akú má vlastnícku štruktúru.

Skúste prosím priblížiť, ako prebieha dialóg s vašim akcionárom. Telefonuje vám napríklad minister hospodárstva či dokonca premiér, alebo debata prebieha striktne na úrovni valného zhromaždenia?

Ekonomické stránky podnikania sa s akcionárom riešia v zmysle Obchodného zákonníka, teda cez valné zhromaždenie.

Inou je ale téma bezpečnosti dodávok plynu v kontexte aktuálnej medzinárodnej situácie. Ministerstvo hospodárstva zbiera informácie od všetkých dodávateľov plynu, ale naša pozícia je špecifická v tom, že máme najviac zákazníkov a plníme aj úlohu dodávateľa poslednej inštancie. Je prirodzené, že ak napríklad dochádza ku kráteniam dodávok plynu, je komunikácia so štátom intenzívnejšia. Napokon aj štát potrebuje mať istotu, že plynárenstvo je pripravené zvládnuť rôzne scenáre, vrátane krízových.

A k otázke telefonovania – áno, keď minister potrebuje vedieť niečo dôležité, zavolá. To napokon robia akcionári v dôležitých veciach aj v súkromných spoločnostiach.

Zahraničie a CNG

Napokon sa ešte vráťme k víziám rozvoja firmy. V čom ďalšom, okrem dodávky plynu a elektriny koncovým zákazníkom na Slovensku, vidíte potenciál?

Chceme sa viac sústrediť na podnikanie v Česku, kde pôsobí dcéra SPP CZ. Patríme k najväčším hráčom na tamojšom trhu s plynom, ale stále existuje priestor pre rast.

Perspektívne chceme obchodovanie s plynom rozšíriť aj do ostatných okolitých krajín. V tomto prípade však nehovoríme o roku 2015, ale o dlhodobejšom výhľade, ktorý bude závisieť aj od vývoja na daných trhoch a tiež od rozvoja regionálnej plynárenskej infraštruktúry ako takej.

Na Slovensku máme dcérsku spoločnosť SPP CNG, prostredníctvom ktorej chceme presadzovať využívanie stlačeného zemného plynu (CNG) ako paliva v doprave. Chceme nadviazať na iniciatívy Európskej komisie v oblasti dopravy a stať sa lídrom v CNG na Slovensku. V posledných štyroch rokoch sa viedla zdĺhavá debata, či treba v prvom kroku rozširovať vozový park alebo treba vybudovať sieť plniacich staníc. Dnes si uvedomujeme, že ak sa má trh so stlačeným plynom rozvíjať, musí na začiatku existovať aspoň základná sieť plniacich staníc.

SPP CZ podniká na cenovo deregulovanom trhu, SPP naopak. Je či nie je cenová regulácia brzdou pre rozvoj podnikania?

Podnikanie na českom aj slovenskom trhu je porovnateľné. V niečom sme ďalej na Slovensku, v inom v Čechách. V zásade však na oboch trhoch riešime podobné veci, vrátane tých regulačných.

Štefan Šabík je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP). Pred nástupom do funkcie pôsobil v spoločnostiach Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) a Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS).

So Štefanom Šabíkom sa rozprávala šéfredaktorka energia.sk Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex a medzinadpisy: energia.sk. Foto: SPP.

(c) energia.sk

K téme