Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dušan Randuška - energia.sk
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Dušan Randuška (riaditeľ divízie obchodu SPP) Foto: Michal Jesenič/energia.sk
18. decembra 2013 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Rokovania s Gazpromom sú vo finálnej fáze

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Čo ovplyvnilo cenu zemného plynu najvýraznejšie v priebehu roku 2013?

Zo začiatku roku boli rôzne udalosti na Blízkom Východe a Afrike – tieto mali určite negatívny vplyv na vývoj ceny zemného plynu hlavne na spotových trhoch, pretože situácia bola vnímaná ako riziková. Sú to totiž  producentské krajiny, ktoré dodávajú zemný plyn do krajín Európskej únie. Našťastie sa situácia upokojila  a dnes už neevidujeme závažné geopolitické súvislosti, ktoré by negatívne vplývali na cenotvorbu. Samozrejme začína zima, čo sa odzrkadľuje aj na spotových trhoch, kde cena narastá a približuje sa k cene dlhodobých kontraktov.

Prešiel trh so zemným plynom v poslednom roku nejakými zásadnými zmenami? Ako by ste by ste charakterizovali súčasný trh so zemným plynom v Európe a na Slovensku?

Keď sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, treba povedať, že trh s plynom nefunguje globálne, ale v troch geografických oblastiach. Každá z nich má svoju špecifickú cenotvorbu.  Je to európsky trh, USA a tretím regiónom je, Japonsko a Ázia. Cenotvorba je rôzna, čo je to spôsobené tým, že trhy sa nachádzajú v rôznych fázach svojho vývoja a na každom je špecifický pomer ponuky a dopytu. Najviac expanduje ázijský trh, pretože Japonsko sa po Fukušime rozhodlo nahradiť atómovú energiu inými zdrojmi, čiže plyn tu zohráva dôležitú úlohu. V Amerike je trh s plynom determinovaný rastúcou ťažbou bridlicového plynu. Môžem s určitosťou povedať, že jeho význam nezostane limitovaný len na území Spojených štátov, ale bude mať vplyv aj na ďalší vývoj európskeho trhu s plynom. Na záver som si nechal Európu, pretože je dnes skutočne v ťažkej situácií – dozvuky ekonomickej krízy z rokov 2009 a 2010 pretrvávajú, nevieme sa s nimi zatiaľ efektívne vysporiadať. Preto je dopyt po zemnom plyne stále relatívne slabý, s tým súvisí aj pozícia plynu v energetickom mixe jednotlivých krajín. Čo sa týka Slovenska, my plynári by sme radi videli väčší podiel zemného plynu v energetickom mixe ako je v súčasnosti. Dá sa síce považovať za stabilizovaný, no my by sme ho samozrejme videli radšej ako rastúci.

Aké sú očakávania, pokiaľ ide o vývoj ponuky a dopytu? Aká je prognóza na ďalšie roky?

V kontexte Európskej únie to závisí od toho, ako sa vysporiada s dozvukmi ekonomickej krízy a či sa podarí naštartovať jednotlivé národné ekonomiky. Zatiaľ nie je dôvod na priveľký optimizmus, keď vidíme, v akej situácii sa nachádzajú niektoré krajiny južnej a juhovýchodnej Európy. Pokiaľ ide o dobré správy, možno spomenúť Nemecko. Nemci majú vládu a akonáhle sa rozbehne nemecký stroj, pozitívne to ovplyvní všetkých, predovšetkým pre malé a proexportne orientované ekonomiky. Vidím nádej na pozitívny rast HDP na Slovensku, aj keď limitovaný, a s tým by mal ruka v ruke ísť aj limitovaný nárast spotreby plynu.

V minulom roku sa približne polovica zemného plynu v krajinách EÚ obchodovala nie cez dlhodobé kontrakty, ale na spotovom trhu. Prečo tomu tak bolo? Čo to spôsobilo?

Ide o zaujímavý fenomén. Po prvýkrát je zhruba polovica obchodov krytá dlhodobými kontraktmi a  druhá polovica spotovými obchodmi. Analytici počítali, že v tomto roku by sa prvý raz situácia mohla preklopiť v prospech spotových obchodov. Tento stav je spôsobený tým, že spotový trh získava na likvidite a uskutočňuje sa čoraz viac transakcií na rozvinutých trhoch západnej Európy ako je napríklad britské NBP, ktoré má najvyššiu likviditu. Skončili aj dlhodobé kontrakty, ktoré sa nepodarilo obnoviť v pôvodnom rozsahu. Rád by som však zdôraznil, že dlhodobé kontrakty zostanú aj v budúcnosti kostrou plynárenstva či už v našom regióne strednej Európy alebo v kontexte Európskej únie. Hoci spotové trhy získavajú na dôležitosti, vždy budú iba doplnkom k celkovému obchodovaniu.

Veľa sa tiež hovorí o efektivite dlhodobých kontraktov. Napriek dôvernému charakteru týchto zmlúv nie je žiadnym tajomstvom, že mnoho európskych dodávateľov sa s Gazpromom snaží vyrokovať výhodnejšie podmienky, vrátane SPP. Akým vývojom prechádza význam dlhodobých kontraktov a ako vidíte ich význam v budúcnosti?

Dlhodobý kontrakt je inštrument, ktorý je pre každého dovozcu a pre každú krajinu chrbticou lokálnej energetiky. Zemný plyn má nezastupiteľnú pozíciu v energetickom mixe každej krajiny EÚ. Možno v iných odvetviach to funguje tak, že keď uzatvoríte ročný kontrakt, partnera nemusíte rok vidieť. On skrátka dodáva a vy platíte. Dlhodobý kontrakt je špecifická záležitosť, pretože s obchodným partnerom ste v kontakte aj v časoch, keď prebieha štandardné zmluvné plnenie. Rozhovory sa väčšinou točia okolo dodávok, objemov, ale samozrejme, veľmi dôležitá je cena. V prípade, že sa vychýli z porovnateľného štandardu, nastupujú cenové rokovania, aby cenu vrátili na konkurencieschopnú úroveň. V našom prípade tiež disponujeme dlhodobým kontraktom do roku 2028, ktorý je základom spoľahlivých dodávok zemného plynu.  V roku 2011 sme využili prvú cenovú revíziu a úspešne sme ju ukončili. Dnes sa nachádzame v období rokovaní o druhej cenovej revízii.

Myslíte si, že samotná revízia cien je istom zmysle aj v záujme samotného Gazpromu?

Na prvý pohľad je cenová revízia je o tom, že v danom momente jeden peniaze stratí a druhý ich získa. Gazprom ctí svoje kontrakty a vie, že cenovú revíziu požadujeme oprávnene, preto s nami trpezlivo rokuje od začiatku tohto roku. Na druhej strane aj Gazprom má záujem dodávať do Európy plyn v maximálnom množstve, ktoré dlhodobé kontrakty umožňujú, a preto má iste motiváciu dospieť k obojstranne akceptovateľnému riešeniu.

Zemný plyn prednostne nakupujete z dlhodobého kontraktu, no ako ste raz uviedli, aktívni ste aj na rôznych plynárenských huboch v Európe, kde „optimalizujete svoje portfólio aktív“.  Môžete to pre lepšie pochopenie vysvetliť?

Na túto problematiku sa musíme pozrieť z dvoch pohľadov. Zdrojovanie slovenského trhu primárne robíme z ruského kontraktu. Pokiaľ ide o využívanie obchodných príležitostí, ktoré na trhu sú, zdrojujeme aj zo spotových trhov. Keď je zaujímavý cenový rozdiel medzi spotovým trhom v Nemecku a na rakúskom Baumgartene, využívame know-how a kapacity, ktoré máme. „Vozíme“  tak plyn z jedného miesta na druhé  a získavame tým  cenovú prémiu.

Cena zemného plynu je viazaná na cenový vývoj ropy. Môže podľa vás prísť k zrušeniu indexácie cien plynu na ropu?

Zemný plyn bol a je v mnohých dlhodobých kontraktoch viazaný na cenový vývoj ropných produktov. V súčasnosti sa stále viac vnáša do kontraktov indexácia na spotové trhy. Je to trend, ktorý sa už nedá zastaviť a prispieva to k tomu, že dlhodobé kontrakty sa stávajú atraktívnejšími z pohľadu cenotvorby.

Ďalším dôležitým fundamentom, ktorý ovplyvňuje vás ako nákupcu je vývoj kurzu eura voči doláru. Ako sa vyvíjal v priebehu tohto roka?

Čím je dolár silnejší, tým je zemný plyn drahší pre dovozcu a pre konečných zákazníkov, pretože plyn nakupujeme v amerických dolároch. Všetci sme dúfali, že euru sa bude dariť lepšie a v budúcnosti by sme ho radi videli ako silnejšiu menu.

Lacné uhlie v drvivej prevahe nahrádza v Európe zemný plyn. Mnohí politici aj predstavitelia plynárenského priemyslu sa nechali počuť, že tento trend je v istom zmysle výsmechom klimatickej politiky EÚ. Čo si o tom myslíte?

Na európskom trhu prevláda ponuka plynu nad dopytom, pretože klesla najmä priemyselná spotreba.  Je cítiť expanziu bridlicového plynu z Ameriky, ktorá sa dnes doslova kúpe v lacnom plyne. Lokálni americkí konkurenti, ktorí produkujú uhlie, nemajú inú možnosť ako znížiť ceny. Tým pádom sú veľmi konkurencieschopní na európskom trhu s uhlím – v dôsledku toho sa Európa čiastočne vracia  k výrobe elektrickej energie z lacného uhlia. Plyn ťahá za kratší koniec a keď k tomu pripočítame celú nezmyselnú politiku dotácií elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, plyn sa nevie efektívne umiestniť pri výrobe elektrickej energie. Výroba elektriny z plynu sa pre túto chvíľu stala nefungujúcim biznisom, čo je škoda z ekonomického i ekologického hľadiska, pretože plyn je najekologickejšie fosílne palivo.

Spomínali ste bridlicový plyn. EÚ je pomerne rozpoltená, pokiaľ ide o ťažby plynu z bridlíc. Zaslúži si šancu?

Niektoré európske krajiny disponujú zaujímavými zásobami bridlicového plynu, napríklad Poľsko alebo Francúzsko. Európa je ale v inej situácii ako Amerika. Keď si geograficky predstavíme Ameriku, vidíte obrovské km2 území bez osídlenia. Na rozdiel od Európy, ktorá je osídlená veľmi husto. V Európe existujú veľmi jasné vlastnícke vzťahy k pôde, čo v Amerike nie je. Šanca pre rozvoj v USA je väčšia ako v Európe. Ťažba bridlicového plynu má v sebe aj určité ekologické riziká, ktoré môžu brzdiť  rýchly rozvoj bridlicového plynu v Európe.

Kedy si myslíte, že sa zemný plyn dostane v Európe do popredia, resp. kedy sa vráti na „pomyselný trón“?

Veľmi dôležité je, ako sa Európska únia vysporiada s dôsledkami ekonomickej krízy. Za kľúčové považujem, aby sa rýchlo naštartoval dopyt. Zároveň je potrebné, aby európski politici prijali dôležité rozhodnutia, či chcú alebo nechcú dotovať obnoviteľné zdroje a ako ich chcú dotovať v budúcnosti. To by mohlo napomôcť tomu, že sa pozviecha obchod s povolenkami a následne by sa mala  stabilizovať celá tvorba priemyselná výroba. Zemný plyn by sa mal dostať vo vzťahu k elektrickej energii do polohy, že výroba elektriny z plynu bude opäť zmysluplná.

Ukrajina sa pred niekoľkými týždňami nevedela dohodnúť s ruským monopolným vývozcom plynu Gazpromom. Chcela si vymôcť zníženie cien, zastavila dovoz ruského plynu, no po pár dňoch import zas obnovila. Podľa ministerstva hospodárstva bolo Slovensko pripravené zabezpečiť v prípade potreby dodávky plynu, aby nedošlo k situácii z roku 2009. Ako ste túto situáciu spred necelého mesiaca vnímali vy z pozície dodávateľa?

Vývoj na Ukrajine veľmi pozorne sledujeme, predovšetkým v tomto období. Môžem zodpovedne povedať, že sme dobre pripravení na dodávky v zimnom období a aj na kritickú situáciu, ktorá by mohla nastať. Bezpečnosť dodávok nám zabezpečuje aj portfólio zásobníkov, ktoré boli dostatočne naplnené.  Problematika bezpečnosti dodávok je kľúčová a všetci ju vnímame  veľmi kriticky, keď dôjde k nečakanému vývoju. V legislatíve máme čo doháňať. Sme jediným dodávateľom na Slovensku, ktorý disponuje významným portfóliom zásobníkom v krajine. Na trhu sú ešte dvaja dodávatelia, ktorí disponujú limitovanou uskladňovacou kapacitou, ale zvyšok sa vezie na vlne nedokonalej legislatívy. Tu vidím priestor na to, aby legislatíva nastavovala tvrdé podmienky pre každého dodávateľa, ktorý chce vstúpiť na trh. Mám na mysli štandardy v oblasti bezpečnosti dodávok, ktoré bude musieť dodržiavať –  aby ich nebolo možne obchádzať výnimkami alebo inými úľavami. Následne by tu malo zohrať dôležitú úlohu aj ministerstvo hospodárstva. Malo by efektívne kontrolovať obchodníkov, či skutočne dodržujú štandardy a či ich neobchádzajú. Keď vznikne kritická situácia, nastupuje SPP ako dodávateľ poslednej inštancie a zachraňuje vzniknutú situáciu spôsobom, ktorý nemáme zaplatený.

S obchodovaním so zemným plynom súvisí aj plynárenská infraštruktúra. Je podľa vás sieť plynovodov v Európe dostatočne rozvinutá? Môže karty zamiešať aj South Stream?

Našťastie žijeme na kontinente popretkávanom plynovodmi, ktoré sú schopné dopraviť plyn viac-menej ku každému zákazníkovi. Veľmi zaujímavé je pozrieť si mapy z roku 1970 a 2000. Vidíte, k akému enormnému zahusteniu plynovodov došlo. Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii. Vzhľadom na náš hornatý povrch to je unikát.  Súčasný stav je dobrý, no na druhej strane treba povedať, že prepájanie plynovodov dáva zmysel, nakoľko dochádza k zvyšovaniu bezpečnosti dodávok.

ÚRSO 28. novembra oznámil, že ceny plynu pre domácnosti klesnú v priemere o 0,23 %. SPP zdôraznil, že súčasné ceny nezohľadňujú ekonomickú realitu.  Chcete sa vyjadriť aj k tejto téme?

Regulátorovi sme predložili návrh cenovej úpravy pre budúci rok. Regulátor rozhodol a my to rešpektujeme. Neplánujeme podávať ani žiadne opravné prostriedky.

Spoločnosť energy analytics, s.r.o. finalizuje v tomto období porovnanie českého a slovenského energetického trhu, so zameraním na podnikanie v oblasti dodávky koncovým zákazníkom. Z prieskumu okrem iného vyplýva, že väčšina respondentov si myslí, že energetická legislatíva a regulácia v SR buď vôbec alebo v prevažnej miere nereflektuje požiadavky energetického trhu a že regulačný rámec v SR nie je stabilný. Čo si o tom myslíte?

Slovenský trh s energiami je plne liberalizovaný vo všetkých segmentoch, navzájom súťaží mnoho hráčov. Čo sa týka regulácie, jednou z jej najdôležitejších úloh je ochrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva, a to sa dá vyriešiť rôznymi spôsobmi, nielen plošnou reguláciou. Okrem toho, vedel by som si predstaviť aj diskusiu o posilnení ochrany spotrebiteľa v súvislosti s predajom nielen energií.

SPP sa prirodzene zmenšuje trhový podiel, ako na tento vývoj reagujete?

S liberalizáciou trhu je úplne prirodzené, že bývalý jediný dodávateľ stráca zo svojho 100% podielu na trhu. Na druhej strane treba povedať, že vezmúc do úvahy neúprosnú konkurenciu vo všetkých segmentoch trhu, dynamika poklesu trhového podielu je pre nás priaznivá.  Darí sa nám udržiavať pozíciu v segmente neregulovaných zákazníkov, tzn. firemných zákazníkov, kde je konkurencia veľmi tvrdá. Každý obchodník, ktorý sem príde si potrebuje dať rýchlo dokopy významnejšie portfólio, ktoré sa získava najlepšie na veľkých zákazníkoch. Svoju pozíciu hájime, ako najlepšie vieme.  Predpokladám, že v budúcnom roku budeme v tomto segmente na úrovni 50 – 60 %.

Otvorená konkurencia prináša so sebou riziko, že jeden rok stratíte zákazníka, druhý rok urobíte zas všetko pre to, aby ste ho zase získali späť v tendri. Čo sa darí aj nám. Do nášho zákazníckeho portfólia patria najvýznamnejšie slovenské priemyselné spoločnosti a niekoľko ďalších sa nám podarilo získať späť.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Čím môžete zaujať veľkých priemyselných zákazníkov?

Neregulovaný segment trhu sa vyznačuje tým, že cenu si určuje zákazník – väčšina veľkých zákazníkov si vyberá dodávateľa prostredníctvom tendra alebo elektronickej aukcie.   Samozrejme vieme naše produkty podporiť službami, ktoré stoja na našich skúsenostiach s potrebami zákazníkov.  Stredne veľké a menšie firmy majú záujem o energetické poradenstvo, obzvlášť ak nemajú vyprofilovaný energetický servis v rámci svojich firiem. Disponujeme schopnosťou poskytnúť zaujímavé platobné podmienky. Individuálny prístup a vzťah so zákazníkom nielen počas samotného procesu kontrahovania je samozrejmosťou. Tým všetkým sa snažíme odlíšiť od konkurencie.

Dal by sa zhrnúť rozdiel medzi regulovaným a neregulovaným segmentom?

Jednotlivé segmenty sa líšia objemami. Objemy pre jedného zákazníka v neregulovanom segmente sú rádovo vyššie ako v regulovanom segmente, napríklad v domácnostiach. Ďalším rozdielom, ktorý odlišuje tieto dva segmenty, je spôsob obsluhy a jej náročnosť. V systéme obsluhy domácností máme jedno výkonné call centrum, 19 zákazníckych kancelárií, ktoré  sú k dispozícii tým, ktorí neradi telefonujú a preferujú konzervatívny štýl obsluhy. Toto všetko je podporené externými kanálmi na obsluhu a predaj. Pokiaľ ide o segment firemných zákazníkov, tu sa kladie dôraz na cenotvorbu a individuálnu formu obsluhy.

Prejdime k elektrine.  Od minulého roku ste na tomto trhu hráčom a ponúkate elektrinu pre segment domácností  a aj malým a stredným firmám. Možno porovnávať obchodovanie so zemným plynom a elektrickou energiou?

Je tu jeden zásadný rozdiel – elektrická energia sa nedá skladovať ako zemný plyn, ale možno technológie v budúcnosti zvládnu aj toto. Obchodovanie s elektrinou je pre nás dnes už prirodzené, už nie sme len plynári, ale dodávateľ energií.

V tomto roku sme splnili plán predaja elektrickej energie. Získali sme viac ako 30.000 zákazníkov v segmente domácností a tak isto sme urobili významný pokrok v predaji elektrickej energie firemným zákazníkom.  Aj v elektrine je veľká konkurencia. O svoju pozíciu sa bijú tradiční dodávatelia a veľa malých nových obchodníkov, ktorí prišli na trh. Zákazník je v ťažkej situácii, pretože mnohokrát je konfrontovaný s ponukami, ktoré majú ďaleko od serióznosti, hlavne čo sa týka malých dodávateľov. Nakoniec niektorí z nich museli už trh opustiť, čo určite „ocenil“ zákazník. Keďže pri tejto komodite ideme do skutočnej akvizície (nielen retencie) zákazníkov, dôraz kladieme na kvalitu a férovosť.

Môžete spresniť, koľko odberných miest máte vo svojom portfóliu?

Celkovo sa približujeme k číslu 50.000.

Ako by ste na záver zhodnotili situáciu na trhu s energiami v roku 2013 a aké sú vaše očakávania pre rok 2014?

Pokiaľ ide o predaj, musím povedať, že sme s týmto rokom spokojní – naplníme očakávania v objeme aj v udržaní si trhového podielu. Sme vo finálnej fáze rokovaní o úprave podmienok dlhodobého kontraktu s Gazpromom –  je potrebné dotiahnuť nielen cenu samotnú, ale aj ďalšie významné aspekty dôležité pre fungovanie kontraktu a pre udržanie našej konkurencieschopnosti na trhu.

Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, sme dobre pripravení na zimné obdobie, naše zazmluvnené zásobníky  sú naplnené a naši zákazníci môžu byť pokojní. V predaji elektrickej energie pri domácnostiach sme zaznamenali úspech.

Čo sa týka očakávaní, bol by som veľmi rád, aby sa vyjasnila otázka akcionárskej štruktúry. Po druhé, aby došlo k skvalitneniu legislatívneho prostredia a po tretie máme ambíciu získať späť veľkých zákazníkov, ktorí nám dočasne na rok odišli.

S Dušanom Randuškom sa rozprávala Lenka Illiťová (energia.sk). Dušan Randuška je riaditeľom divízie obchodu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP). Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk.

(c) energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.