Regulátori potvrdili rozdelenie nákladov slovensko-poľského plynovodu
Poľský regulačný úrad (Urząd Regulacji Energetyki) a slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa dohodli na cezhraničnej alokácii nákladov pre projekt plynovodného prepojenia Slovenska a Poľska. Predpokladané náklady poľského prepravcu Gaz-System by mali dosiahnuť 391,8 miliónov eur, celkové výdavky na strane slovenského prepravcu Eustream by mali predstavovať 142,2 mil. eur.
Prepravcovia tiež predložili slovensko-poľský plynovod do zásobníka projektov nového Investičného balíka Európskej komisie. V zozname projektov, ktorý bol zverejnený tento týždeň, sa uvádza, že kvôli vysokým finančným nákladom je implementácia projektu silne závislá na externom financovaní (grante EÚ).
O slovensko-poľskom plynovode hovoril na Stredoeurópskej energetickej konferencii v Bratislave štátny tajomník ministerstva hospodárstva Poľska Tomasz Tomczykiewicz. „V tomto projekte sme zatiaľ na začiatku. Dostali sme nenávratnú finančnú dotáciu z EÚ,“ uviedol.
Eustream a Gaz-System sa usilujú získať na projekt financie z európskeho Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Z tohtoročnej výzvy už dostali príspevok vo výške 4,6 milióna eur na prípravné štúdie a inžinierske práce.
Možnosť ďalšieho spolufinancovania s Bruselom posilňuje tiež fakt, že Európska komisia zaradila slovensko-poľský plynovod na zoznam tzv. PCI projektov alebo projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest).
Z investičného zámeru vyplýva, že prepravná kapacita nového potrubia v smere do Poľska bude 4,7 mld. m3 ročne a v smere na Slovensko 5,7 mld. m3 za rok s možnosťou rozšírenia. Spustenie plánovaného plynovodu do komerčnej prevádzky sa očakáva v roku 2020. Na Slovensku v súčasnosti prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Otázne zostáva tiež trasovanie
Trasa plánovaného potrubia má podľa predloženého Zámeru EIA, ktorý predložil Eustream, tri rôzne varianty, pričom každá z nich presahuje na slovenskej strane 100 km. Konečné trasovanie plynovodu je aj v rukách ekológov, keďže dotknuté územie, ktorým jednotlivé varianty prechádzajú, je z hľadiska výskytu chránených území národnej siete, ako aj sústavy Natura 2000 veľmi cenné.
Napojenie budúceho potrubia na území Poľska je plánované pri podzemnom zásobníku a plynovodnom uzle Strachocina. Prechod štátnej hranice sa na základe vzájomnej dohody stanovil cez Lupkovský priesmyk. Napájací bod plynovodu na území Slovenska je pre všetky varianty trasovania v kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch.
Severojužný plynárenský koridor
Transport plynu v strednej Európe je v súčasnosti nastavený hlavne v smere z východu na západ. K prioritám EÚ preto patrí vybudovanie Severojužného plynárenského koridoru, ktorý umožní prepravu tejto strategickej suroviny od Baltského mora, kde sa nachádza poľský LNG terminál Świnoujście, až po chorvátsky LNG terminál na ostrove Krk na pobreží Jadranského mora.
Prepojenie si na poľskom území vyžiada ďalšie investície na trase z uzlu Strachocina cez Pogórsku Wolu a Tworzeň až do Tworógu.
© energia.sk
K téme
