Problémy Grécka stále oslabujú emisné povolenky
Emisné trhy ďalší týždeň reflektovali vývoj akcií a ropy, dva dôležité indikátory ekonomického rastu. Finančné, tak ako aj energetické trhy minulý týždeň ovplyvňovali tri hlavné udalosti: riešenie dlhovej krízy v eurozóne, jej globálne dopady a slabý ekonomický rast v USA.
Dopady dlhovej krízy
Tlak na Grécko, aby znížilo svoje výdavky a mobilizovalo vlastné zdroje neustáva. Vláde sa nedarí splniť dohodnuté ciele. Plánovaná daň z nehnuteľností podľa všetkého nedosiahne predpokladaných €2 mld. Navyše, Atény zatiaľ ani veľmi neznižujú počet štátnych zamestnancov. Zdráhavý prístup krajiny k reforme verejných financií napokon viedli k tomu, že na nedeľňajšom stretnutí ministrov financií eurozóny sa dohodlo počkať s poskytnutím ďalšej pôžičky zo záchranného balíčka. Ak by Grécku pôžička v hodnote 8 miliárd eur nebola poskytnutá, reálne mu hrozí, že by do polovice augusta mohlo defaultovať.
To rozhodne neprinieslo úľavu pre finančné trhy. Dôvera eurozóny sa odrážala nielen na poklese eura voči doláru, ale aj na neochote amerických bank požičiavať európskym bankám v dolároch. To bolo hlavne citeľné v prípadne francúzskych bánk, ktorých rating klesá s rastúcimi problémami zadlžených krajín eurozóny. Väčším problémom je však to, že tieto veľké banky sú poskytovateľom krátkodobej likvidity pre veľké energetické a traderské spoločnosti. Keďže obchod v prípade väčšiny komodít prebieha v dolároch, viaceré veľké energetické firmy by tak postupom času mohli mať problém siahnuť po úveroch a financovať krátkodobé obchody. Napokon vo štvrtok FED spolu s ďalšími štyrmi centrálnymi bankami sa rozhodli poskytnúť európskym bankám prístup k požičiavaniu si v dolároch.
Tu sa ukazuje ďalší problém previazanosti krízy v eurozóne na svetov ekonomiku. Okrem USA, kde len samotné banky majú vyše niekoľko biliónové exposure na európske banky, by rozpad eurozóny mohol spôsobiť vážne problémy v rozvojových krajinách. Už v súčasnosti , ako varuje šéf Svetovej banky, kríza zvyšuje ceny štátnych dlhopisov rozvojových krajín.
Spomalenie americké ekonomiky očakáva stále viacej ekonómov. Podľa prieskumu WJS jeden z troch oslovených ekonómov očakáva recesiu najbližších 12 mesiacoch. Z toho dôvodu každý vyčkáva na ohlásenie FEDu v najbližšom období, aké monetárne nástroje zvolí pre podporu americkej ekonomiky. A to by mohol byť pozitívny signál pre komoditné trhy.
Energetické a komoditné trhy
Energetické trhy opäť zažili volatilný týždeň. Po poklese cien začiatkom minulého týždňa sa stred týždňa niesol v znamení rastu a kulminoval v čase, kedy Fed a ďalšie centrálne banky vyhlásili, že budú pumpovať doláre do európskych bánk. Avšak ku koncu týždňa a začiatkom tohto týždňa, s výnimkou britského plynu, poklesli energetické komodity na úroveň z polovice augusta. Vyššie zásoby ropy v USA ako aj obavy o ďalší ekonomický rast znížili spotovú cenu ropy Brent o 3 doláre na $113,56 za barel. Ročný kontrakt nemeckej elektriny sa v utorok ráno obchodoval za €57.40 MW. Klesli aj ceny uhlia, ktoré zo septembrového maxima $130.3/t klesli na $123.3/t.
Emisné trhy sa okrem problémov s makroekonomickým vývojom vysporadúvali aj s rastúcim prebytkom povoleniek a nevýrazným dopytom. Napriek tomu ceny v strede týždňa rástli, reflektujúc vyššie ceny energetických komodít. Týždenné maximum €12.39 si však ročné kontrakty EUA Dec11 neudržali a v piatok poklesli pod €12. Spotové ceny EUA sa držia pod €12, v utorok 20.9. na úrovni €11.78. Spotové CER sa obchodovali v pásme €8.5-€8.8/t. Preto sa spread medzi EUA a CER mierne znížil a v pondelok dosiahol na spote €3.2. S vyše 16 miliónov vydaných CER bolo minulý týždeň dosiahnuté ďalšie maximum vydaných povoleniek za CDM projekty v rozvojových krajinách. S rozhodnutím Ruska pokračovať vo schvaľovaní ďalších JI projektov rastú aj objemy ERU. To síce rozširuje spread CER-ERU, avšak s rastúcim záujmom o zámenu CER za ERU sa ich spread znížil pod €0.2.
Prípravy na 3. fázu obchodovania v EU ETS
Európska komisia medzitým ohlásila, že finišuje s prípravami na prechod na jeden centrálny emisný register, ktorý bude spustený od januára 2012. Rovnako oznámila, že sa dohodla s členskými štátmi na spoločnej aukčnej platforme ako aj na jednotnom aukčnom monitore, na ktorom bude možné sledovať vývoj všetkých aukcií v 24 členských štátoch. Predpokladané spustenie by malo byť v druhej polovici 2012 tak, aby sa mohli zobchodovať prvých 120 miliónov EUA pre 3. fázu obchodovania. Od 2013 by potom platforma mala ročne zobchodovať vyše 600 miliónov povoleniek. Nemecko, VB a Poľsko už dávnejšie oznámili, že aukcie svojich vyše 400 miliónov kvót ročne budú prevádzať na vlastných platformách. Nemecko s tým už skúsenosti má. Ročne predáva 40 miliónov povoleniek na týždenných aukciách na burze EEX v Lipsku.
Vyhliadky na nasledujúci týždeň sú negatívne. Na trhoch zatiaľ vládne značná neistota. Pozitívnym signálom by mohlo byť včasné rozhodnutie o uvoľnení ďalšej splátky Grécku. Rovnako aj marže britských a nemeckých uhoľných elektrárni v 2012 a 2013 naznačujú, že v nasledujúcich mesiacoch by sa mal zvyšovať dopyt po povolenkách, keďže väčšina veľkých výrobcov elektrickej energie zatiaľ vyčkáva s hedžovaním vzhľadom na neisté vyhliadky ekonomického rastu v EÚ. Na druhej strane bude potrebné zohľadniť negatívny dopad rastúcej ponuky CER a ERU a ako aj aukcie ďalšieho milióna gréckych povoleniek.
K téme
