Poznámky k návrhom energetických zákonov

Parlament sa bude v tomto roku už po druhý raz vyjadrovať k návrhom zákonov o energetike a regulácii. Právne predpisy, ktorými potrebuje Slovensko ako člen EÚ prijať čím skôr tzv. tretí energetický balík, sa v minulom skrátenom volebnom období schváliť nepodarilo. Ak odhliadneme od sporov medzi vtedajšími vládnymi stranami SDKÚ-DS a SaS, kto mohol pomôcť zákonom prejsť, bola strana SMER-SD.

Nové alebo dopracované návrhy?

Aj za cenu predĺženia doby meškania s prijatím balíka (pôvodný termín pre prijatie balíka uplynul v marci 2011) a rastúcej hrozbe sankcií zo strany Európskej komisie, prijatie nových zákonov o energetike sa odložilo do ďalšieho volebného obdobia. Nová vláda v materiáloch predložených na rokovanie konštatuje, že oba návrhy vychádzajú z návrhov, ktoré vláde predložil ešte bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov. Tomu zodpovedajú i znenia. Najmä v texte návrhu zákona o energetike sa veľa zmien nevykonalo, upravili sa niektoré ustanovenia a doplnil sa najmä paragraf týkajúci sa 10-ročného plánu pre rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy. Otázkou je, či sa tieto zmeny nemohli vykonať na návrh (opozičných) poslancov v druhom čítaní ešte v predošlom volebnom období, keďže už v tom čase bola potreba prijať tretí energetický balík viac ako akútna.

Iná je situácia pri návrhu zákona o regulácii – z porovnania predošlej a súčasnej verzie je zjavné, že ide o nový text. Samozrejme, vychádza z toho, čo sa objavilo v predošlej verzii návrhu, mení sa tam však viacero zásadných vecí. Ak sa i napriek tomu stále dá hovoriť o rovnakom návrhu zákona, otázka je, prečo ho poslanci opozície na konci minulého volebného obdobia taktiež nepodporili – opäť pre hroziace sankcie z Bruselu. Ak sa naopak nedá hovoriť o rovnakom návrhu, potom je otázka, prečo sa nový návrh neposunul do nového medzirezortného pripomienkového konania. Netransparentný legislatívny proces je dobrým základom pre prijatie zákona, ktorý si vyžiada prvú rozsiahlejšiu novelizáciu v skorom období. A to sme opäť pri probléme často sa meniacej legislatívy, ktorý opakovane rezonuje v diskusiách na odborných fórach.

Preberanie súčasných nedostatkov

Minulému návrhu zákona o regulácii sa okrem iného vyčítalo, že hoci deklaruje, že vychádza z aplikačnej praxe, v skutočnosti nemal regulátor dostatočný priestor pre ovplyvnenie jeho znenia. Ten súčasný návrh z praxe nielen vychádza, ale ju doslova kopíruje a betónuje v zákone. Pritom však treba povedať, že niečo z toho, čo chce návrh zákona ukotviť do právneho poriadku, sa dnes vníma ako nedostatok súčasne platnej legislatívy. A to konkrétne personálna únia predsedu ÚRSO a Rady pre reguláciu. Teda inštitúcií, z ktorej prvá je prvostupňovým regulačným orgánom a druhá nadradeným odvolacím orgánom (aj keď podľa nedávneho verdiktu Krajského súdu v Bratislave, odvolacím orgánom v niektorých otázkach môže byť ešte pred Radou predseda ÚRSO).

Spoločný predseda Úradu a Rady

Je prirodzené, že viacero skupín ľudí bude mať viacero názorov na správnosť personálnej únie predsedu Úradu a Rady. Aj súčasný predseda Rady, ktorý je zároveň zastupujúcim predsedom Úradu, vo svojich vyhláseniach tvrdí, že spojenie funkcií problém nie je, že obe spolu v praktickom regulačnom živote súvisia, a pokiaľ ide o odvolacie konania, predseda Rady o verdikte nehlasuje. Odhliadnuc od hlasovania a nehlasovania, faktom je, že predseda akejkoľvek inštitúcie je jej reprezentantom navonok i dovnútra a je lídrom kolektívu. Ak nie z právneho, tak minimálne z praktického hľadiska vzniká otáznik, či môže byť odvolacie konanie objektívne a nestranné, hoci predseda odvolacieho orgánu nehlasuje. Zasadá totiž spoločne s členmi Rady, vedie stretnutia, usmerňuje ich prácu a tak podobne. A tu vzniká problém, ktorý stojí a padá na profesijnej integrite či už predsedu alebo člena Rady. Ak by mal takýto model fungovať a Rada by mala pracovať absolútne nezávisle, každý budúci predseda Rady by musel mať integritu, ktorá mu dovolí objektívne viesť kolektív členov Rady aj v prípade jednomyseľného nesúhlasu s jeho krokmi na poste predsedu Úradu. Rovnako člen Rady musí mať odvahu otvorene a vecne nesúhlasiť so svojim predsedom. Nevravím, že je to nutne problémom dnes, ale personálna únia oboch predsedníckych pozícii môže byť v budúcnosti nezamýšľaným kameňom úrazu.

Z hľadiska hlasovania (a nehlasovania predsedu Rady) sa tiež naskytá potenciálny problém. Návrh zákona o regulácii hovorí, že Rada má predsedu a ďalších šesť členov Rady. V návrhu sa tiež píše, že Rada rozhoduje hlasovaním väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Teda v prípade odvolania, ak budú hlasovať len šiesti členovia Rady bez predsedu, čo sa stane, ak bude pomer súhlasných a nesúhlasných hlasov 3:3? Za predpokladu, že nik z členov Rady svoje odborné stanovisko nezmení, buď nastane patová situácia alebo sa odvolanie zamietne, nakoľko predseda Rady je členom Rady bez ohľadu na to, či sa na hlasovaní zúčastňuje alebo nie, teda presná polovica hlasujúcich je v takomto prípade de facto menej ako polovica všetkých členov.

Niekdajšia opozícia pôvodnému návrhu zákona o regulácii vyčítala, že ÚRSO je príliš silným orgánom a Rada nemá voči Úradu postavenie plnohodnotného druhostupňového orgánu. Je na diskusiu, či ÚRSO podľa aktuálneho návrhu zákona nie je ešte silnejším úradom.

Chudobná definícia energetickej chudoby

V návrhu zákona o regulácii je tiež niekoľko ďalších ustanovení, ktoré by mali členovia vlády do štvrtka (31.5.) nielen čítať, ale najmä o nich diskutovať. Napríklad v oblasti energetickej chudoby. Návrh zákona definuje, že „energetickou chudobou (je) stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti“. Nič viac, nič menej. Nie je teda jasné, ako sa bude v praxi vykladať termín „významný podiel“. Kde je záruka, že ktorákoľvek vláda nebude definované percento znižovať úmerne tomu, ako sa budú približovať parlamentné voľby? Kde je záruka, že koncept energetickej chudoby nestratí svoje pôvodné opodstatnenie a nestane sa zámienkou pre plošnú a neadresnú „sociálnu“ politiku štátu na úkor či už dodávateľov energií alebo platcov dane? V návrhu zákona o regulácii jednoducho chýba odkaz na budúci právny predpis, ktorý definuje kritériá energetickej chudoby bližšie a ktorý ich bude priebežne aktualizovať a spresňovať.

Energetická chudoba sa v návrhu zákona o regulácii spomína na troch miestach –úvodná definícia a dva odkazy na koncepciu ochrany odberateľov, ktorí spĺňajú kritérium energetickej chudoby. Energetická chudoba sa však bližšie neprepája napríklad s definovaním zraniteľných odberateľov. I keď ide o rozdielne kategórie, predsa spolu súvisia. Budúci zákon by mal odpovedať na otázku, o akú súvislosť ide. Návrh zákona o energetike energetickú chudobu nespomína ani na jednom mieste.

Cenová regulácia malých a stredných firiem

Návrh legislatívy tiež predpokladá opätovnú cenovú reguláciu dodávok elektrickej energie pre segment malých a stredných firiem. Treba pripomenúť, že na trhu pôsobí dostatok dodávateľov elektrickej energie, odberateľ má možnosť si vybrať a ceny stráži konkurencia. Je tiež pravdou, že ostatná úprava cenníka elektriny pre malé a stredné firmy znamenala cenový skok. Na diskusiu však je, či nebol cenový nárast viac príčinou nastavenia regulácie ako takej než dôkazom, že konkurencia na trhu nevie efektívne ustrážiť ceny. Pokiaľ ide o koncovú cenu, treba tiež pripomenúť, že cena komodity je len jednou z jej zložiek, všetky ostatné sú a budú i naďalej regulované alebo určené legislatívou (odvod do Národného jadrového fondu). Trend v Európskej únii je vo všeobecnosti upúšťať od cenovej regulácie úmerne tomu, ako narastá konkurencia na trhu, a to vo všetkých segmentoch odberateľov.

Ďalšie pripomienky

Pokiaľ ide o štruktúru koncovej ceny elektrickej energie, žiaľ, návrh zákona o energetike ju ponecháva v súčasnom stave. To znamená, že cena za distribúciu a prenos elektrickej energie by mali vystupovať i naďalej v spoločnej položke, podobne ako cena strát pri prenose a cena strát pri distribúcii, či cena za prevádzku systému a ceny podpory obnoviteľných zdrojov spolu s podporou ťažby hnedého uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Podľa tretieho liberalizačného balíka má mať spotrebiteľ právo na cenu, ktorá je prehľadná a transparentná. Spájať poskytovanie rôznych služieb, resp. služieb a podpory v rámci jednej položky transparentné nie je. Spotrebiteľ sa tak zo svojej faktúry nedozvie, koľko z distribučnej položky šlo v skutočnosti za služby distribúcie a koľko za služby prenosu. Podobne spotrebiteľ z faktúry nevyčíta, akou sumou prispieva na podporu obnoviteľných zdrojov, či aká časť z jeho účtu za elektrinu ide na podporu baníkov. V neposlednom rade by bolo jasné oddelenie cien jednotlivých služieb spravodlivé aj voči samotným distribučným spoločnostiam či OKTE.

Navrhovaná legislatíva zachádza vo viacerých prípadoch aj do detailov, ktoré patria skôr do osobitných predpisov než do zákona. Napríklad považovanie člena Rady za zamestnanca pre účely zdravotného poistenia, či náhrady spojené s vyslaním na služobnú cestu alebo náhrady na ubytovanie v prípade, ak sa člen Rady nestihne po zasadnutí Rady dopraviť do miesta trvalého bydliska v ten istý pracovný deň.

Okrem interných záležitostí Rady, v návrhu legislatívy sa hovorí priamo napríklad i o lehote na podanie námietky v rámci procesu zmeny dodávateľa, povinnosti odberateľa oznámiť zmenu dodávateľa distribučnej spoločnosti, spôsob vypočítania škody pri neoprávnenom odbere a podobne. Tieto a podobné ďalšie ustanovenia majú svoje miesto v Prevádzkových poriadkoch alebo Pravidlách trhu, ktoré sa v prípade potreby, ktorá vyplynie z praxe, dajú upraviť jednoduchšie a flexibilnejšie.

Zhrnutie

Odhliadnuc od ďalších poznámok a otáznikov, ktoré možno v návrhoch energetických zákonov identifikovať, z formulácie textov vyplýva, že ÚRSO bude mať v energetickom sektore veľmi silné postavenie. S tým sa spája otázka, či nepotrebuje takto nezávislý úrad nejaký efektívny mechanizmus kontroly, napríklad zo strany Rady. V návrhu sa tiež spomínajú prípady, kedy možno predsedu alebo člena Rady odvolať. Na zozname však nefiguruje napríklad preukázané odborné pochybenie pri výkone regulácie, ktoré spôsobí štátu, regulovanému subjektu alebo spotrebiteľovi aj nepriamu škodu v istej minimálnej hodnote.

Za predpokladu, že sa znenie návrhu zákona o regulácii nezmení, ÚRSO sa stane takmer plnohodnotnou treťou stranou, ktorá sa môže zúčastňovať na konkrétnych aktivitách regulovaných subjektov na energetickom trhu. V prípade, že ÚRSO bude mať nad sebou nezávislý kontrolný orgán, to môže pomôcť pri posudzovaní oprávnenosti nákladov v cenových konaniach. Silný regulačný úrad bez efektívneho kontrolného mechanizmu sa však môže ľahko zmeniť na entitu, ktorá bude energetický trh nielen regulovať, ale i riadiť. A to je rizikové.

Autor: Michal Hudec

(c) energia.sk

K téme