P. Široký: Potenciál energetických úspor sa nevyužíva
Na Slovensku neexistujú programy, s výnimkou programu zatepľovania, na podporu efektívneho využívania energie. Naopak, dlhodobo sa uprednostňuje výstavba nových zdrojov. „Nechápem logiku toho, čo sa dostáva do strategických dokumentov. Treba mať veľké zdroje, aby sme potom mohli šetriť energiu?,” konštatoval Pavol Široký, koordinátor programu Energia občianskeho združenia Za Matku Zem.
Akčný plán pre energetickú efektívnosť z roku 2007 si podľa Širokého stanovil málo ambiciózne ciele. Hovorí o potrebe znížiť spotrebu primárnych zdrojov o 3 %. „Ide len o zakonzervovanie toho stavu, ktorý sa deje posledných desať rokov bez legislatívy a bez dotačných mechanizmov,“ dodal.
Široký navrhol riešenie v niekoľkých opatreniach:
- novelizácia zákona o energetickej efektívnosti,
- vzdelávanie, osveta, poradenské centrá,
- monitorovací systém energetickej efektívnosti,
- energetická efektívnosť vo verejnom obstarávaní.
Pri ich realizácii je nevyhnutná podpora z verejných zdrojov.Vyžaduje si investície 100 až 200 mil. eur ročne. Prostriedky by mohli pochádzať z obchodu s emisnými povolenkami, možnosťou je aj zavedenie daňového zaťaženia z CO2.
Oficiálne scenáre spotreby elektrickej energie sú zavádzajúce
Na Slovensku vládne mylná predstava o prudkom raste spotreby elektriny, myslí si Široký. Stala sa podľa jeho slov aj súčasťou vládnych dokumentov a stratégií energetickej bezpečnosti. Stratégia energetickej bezpečnosti predpokladá medziročný nárast spotreby elektriny o 1,6 %. Na druhej strane, v reáli je rastu len zhruba o 0,4 % ročne.
„Považujeme to za určitú špekuláciu v tom, aby sa tu vytvorilo politické prostredie na presadzovanie veľkých projektov, akými sú dostavba Mochoviec alebo 5. blok v Jaslovských Bohuniciach,“ doplnil expert.
Problémom nie sú OZE, ale činnosť regulačných orgánov
Na Slovensku sa podľa neho vo verejnosti umelo živí predstava o OZE ako o veľkom probléme. Zároveň odmietol tvrdenia, že „zelená energia” deformuje trhové prostredie. „OZE sa dostávajú v posledných rokoch, určite v prípade strednej a východnej Európy, do deformovaného prostredia, v ktorom bol desiatky rokov a stále je dotovaný fosílny aj jadrový priemysel.“
Systém štátnej podpory solárnej energie v Česku sa u nás často dáva ako príklad negatívnych dôsledkov OZE. Česká vláda sa v posledných týždňoch zaoberala prijatím legislatívnych opatrení, ktoré by zabránili skokovému zvýšeniu ceny elektriny od roku 2011. Podľa Širokého je však na vine Energetický regulačný úrad, ktorý si nedokázal splniť svoje povinnosti: „Situácia, ktorá vznikla v Čechách, nebola spôsobená fotovoltaickým biznisom, ale tým, že zaspal regulátor a legislatívci, “ uzavrel.
Príspevok Pavla Širokého odznel na 4. ročníku medzinárodnej konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“, ktorú tradične organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku – SFPA. Portál „energia“ bol mediálnym partnerom.
K téme
