Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Elektrická sieť - stĺpy
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: Flickr.com / Argonne National Laboratory (licencia Creative Commons)
17. apríla 2012 Ostatné od Energia.skSITA

OZE v Nemecku môžu zvýšiť ceny elektriny na Slovensku

Prvým je, že cena silovej elektriny (zjednodušene povedené elektriny ako komodity, ktorá sa spotrebúva v domácnostiach a v priemyselných prevádzkach) sa odvíja od cenovej hladiny na lipskej burze EEX. Burza EEX je častou referenčnou platformou, aj pokiaľ ide o obchody uzatvorené mimo nej. Druhým predpokladom je, že prenosové sústavy Nemecka a Slovenska sú cez siete Poľska a Česka galvanicky prepojené, pričom fyzikálnou vlastnosťou elektrickej energie je, že tečie v prvom rade vždy tou cestou, ktorá kladie najmenší odpor.

Pokiaľ ide o dosah cez cenovú úroveň na burze EEX, je zrejmé, že ak priemerná cenová hladina obchodných produktov klesá, bude klesať i koncová cena elektrickej energie pre slovenské domácnosti. Ak naopak cena stúpa, rastie i regulovaný cenový strop pre silovú elektrinu, ktorá je jednou zo šiestich zložiek koncovej ceny pre domácnosti. Práve silová elektrina ako zložka sa na koncovej cene podieľa 30 – 40 percentami, v závislosti od odberovej tarify domácnosti.

Obnoviteľné zdroje v Nemecku už dnes dokážu produkovať množstvo elektriny, ktoré je schopné pokryť významnejšiu časť dennej spotreby. Problémom veterných a fotovoltaických technológií však je, že ich okamžitý výkon závisí od počasia, ktoré sa dá predpovedať len s istou presnosťou a do istej miery. V čase náhlej zmeny sa tak môže stať, že do siete prúdi viac elektrickej energie, než koľko jej dispečeri očakávali, resp. že príspevok OZE je nižší ako predpokladaný a výpadok treba nahradiť operatívne z iných zdrojov.

Viacerí obchodníci s elektrickou energiou tvrdia, že toto sa podpisuje pod zužovanie tradičných cenových rozdielov medzi drahšou cenou elektrickej energie počas špičkového (peak) odberu a lacnejšou cenou elektrickej energie mimo špičky (off-peak). V praxi to znamená, že OZE sa už dnes istým spôsobom podieľajú na zdražovaní elektriny mimo špičky, čo samozrejme zvyšuje celkovú priemernú cenovú hladinu.

V budúcnosti sa počíta s rastúcim podielom OZE na celkovej skladbe zdrojov, ktoré „vyrábajú“ elektrickú energiu. Podľa viacerých analýz (IEA, OECD a pod.), medzi lacnejšie zdroje patria jadro, uhlie, či voda. Niekde v strede sa nachádza zemný plyn, no a na vyšších cenových úrovniach sa nachádza elektrická energia z veterných, slnečných a iných nových technológií. Nemecko rozhodlo o vyradení jadra zo svojho energetického mixu do roku 2022. Ak svoj záväzok dodrží, je zrejmé, že výrazná časť základného energetického pásma (tzv. base-load) sa bude musieť generovať pomocou iných technológií. Dočasne sa v Nemecku počíta s uhoľnými elektrárňami, ale predovšetkým so zemným plynom. Problémom uhlia sú emisie. Od budúceho roku začne ďalšia fáza obchodovania s emisnými povolenkami, čo môže cenu každej MWh z uhlia zdražieť. Generovanie elektrickej energie zo zemného plynu nie je drahšie pre použité technológie, ale pre cenu vstupného paliva. To znamená, že ak sa do roku 2022 vyradí v Nemecku lacnejšie jadro z energetického mixu a jeho podoba sa viac nakloní k drahším zdrojom, bude to zákonite viesť k zvýšeniu priemernej cenovej hladiny aj na burze EEX, od ktorej sa odvádza cena pre slovenských spotrebiteľov.

V neposlednom rade treba mať na pamäti aj galvanické prepojenia prenosových sústav. Operátori prenosových sústav Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska nedávno vydali podrobnejšie vyargumentované spoločné stanovisko k problematike neplánovaných prenosov elektrickej energie vyprodukovanej na severe Nemecka z tamojších obnoviteľných zdrojov. Spoločne tvrdia, že vopred nenahlásené objemy sú dnes také časté a významné, že reálne spôsobujú riziko preťaženia sústav. Energetika funguje na tzv. princípe zodpovednosti za odchýlku. To znamená, že v rámci zodpovednosti za odchýlku sa zvýšené náklady na prevádzku prenosových sietí neprenášajú na spotrebiteľov, ale na subjekty, ktoré odchýlku spôsobili. Na druhej strane však takýto stav určite núti aj slovenského operátora SEPS zvažovať investície do rozvoja sústavy alebo do ďalších riešení v záujme zvýšenia jej bezpečnosti a ochrany pred neplánovanými „kruhovými tokmi“ nemeckej elektriny. Ak prax v Nemecku vyvolá potrebu výraznejšie investovať do siete na Slovensku, v takomto prípade sa to samozrejme podpíše aj pod rast koncovej ceny elektriny, nakoľko sa do nej prenášajú aj náklady na prenos (skryté v tarife za distribúciu), či systémové služby (udržiavanie požadovanej frekvencie a napätia).

Odpovede na budúce zmeny cenovej hladiny elektriny ležia dnes viac v Nemecku ako na Slovensku. Ak z energetického mixu Nemecka postupne vypadne jadro, celková cenová hladina na burze EEX na to samozrejme bude reagovať. No a pokiaľ Nemecko neposilní vlastné kapacity na prenos elektrickej energie zo severu, kde sa nachádzajú najväčšie inštalácie OZE, na juh krajiny, ktorý je tradičným priemyselných miestom spotreby, neplánované kruhové toky budú i naďalej tiecť cez prenosové siete Poľska, Česka, ale i Slovenska. A to si môže vyžiadať potrebu investovania do bezpečnosti a ďalšieho rozvoja siete na Slovensku, čo sa opäť môže premietnuť do koncového účtu aj pre domácnosti.

Upozornenie: Text je stanoviskom, o ktoré portál energia.sk požiadala TASR.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.