Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Miroslav Obšívaný SZVT - energia.sk
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Miroslav Obšívaný (predseda SZVT) Foto: energia.sk/Michal Jesenič
24. marca 2014 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Novela zákona o teple zrovnoprávni postavenie výrobcov

Predseda predstavenstva SZVT Foto:energia.sk/Michal Jesenič

Prísna regulácia bráni investíciám do väčšej efektívnosti. Takýto opis slovenského teplárenstva ponúka väčšina tunajších výrobcov tepla. Je to skutočne tak?

Súčasná regulácia v teplárenstve je mimoriadne zložitá a neprehľadná. Existujú v nej zložité vzorce, ktoré nikomu nič nehovoria. Nezrozumiteľné sú najmä pre našich odberateľov, ktorí by sa radi zorientovali v cenách a spôsobe ich výpočtu.

Masívnejším investíciám do efektívnosti bránia tzv. koeficienty investičného rozvoja. Tepelné rozvody treba neustále udržiavať a modernizovať v snahe znižovať tepelné straty. Ťažkosti nastávajú, keď si chce výrobca premietnuť tieto investície do ceny tepla. Problematická je najmä fixná časť ceny tepla, v ktorej, zjednodušene povedané, prechádzajú investičné náklady trojnásobnou reguláciou. To považujeme za mimoriadne zložité a neprehľadné.

Je dnes slovenské teplárenstvo pripravené na úplnú dereguláciu?

Môj osobný pohľad je taký, že v tejto chvíli určite nie. Vidím ale cestu na postupnú dereguláciu. Už v súčasnosti rokujeme s našimi odberateľmi o cene, množstve, či efektívnosti dodávok alebo zatepľovaní. Našim zákazníkom ponúkame služby nad rámec našich povinností, ako napríklad poruchová služba, v niektorých mestách teplári pomáhajú hydraulicky vyregulovať vnútorný systém v domoch.

Hoci takéto aktivity prispievajú k zníženiu predaja tepla, zatepľovania a úspory energie považuje SZVT za pozitívny trend. Očakávame, že v priebehu 3-4 rokoch sa v niektorých mestách predaj tepla stabilizuje. Ceny tepla by tak mali zostať viac menej stabilné. Závisieť budú od aktuálneho počasia, čo už žiadna teplárenská firma nevie ovplyvniť. V zásade by tak mali zmiznúť šumy o tom, že cena tepla opäť raz vzrástla o 3 % a podobne. 

Čo by sa malo stať prvým impulzom pre postupné uvoľňovanie trhu s teplom?

Prvým krokom k deregulácii by mohlo byť stanovenie limitnej alebo konkurenčnej ceny, ktorá existuje aj v niektorých iných členských štátoch. Vypočíta sa teoretickým výpočtom v priemernom panelovom dome s lokálnou kotolňou. V kalkulácii sa zohľadnia potrebné revízie, náklady na údržbu a podobne. So získaním takýchto údajov nie je na Slovensku problém, máme urobených veľa analýz.

Ak vypočítame konkurenčnú cenu, v prípade subjektu, ktorý dodáva teplo pod úrovňou limitnej ceny by už regulácia nemusela byť. Regulačný úrad by iba kontroloval faktúru, či si dodávateľ naozaj účtuje cenu, ktorá je nižšia ako limitná. Výhodou pre výrobcu a dodávateľa by bola v tom, že jednotlivé položky, či už ide o investície, údržbu, mzdy alebo revízie, si môže presúvať z jednej do druhej, aby mu cena vychádzala vždy najnižšia.

Samozrejme, na trhu sa objavia aj teplári, ktorí budú nad limitnou cenou. Systém CZT si bude vyžadovať okamžité investície, enormne sa tým zvýšia odpisy a teplárenský subjekt sa dostane nad úroveň konkurenčnej ceny. Môže sa stať, že firma, ktorá patrí medzi veľkých zákazníkov teplárenskej spoločnosti skrachuje a de facto prestane odoberať povedzme 20 % tepla. Takáto situácia sa pochopiteľne musí prejaviť aj v cene tepla. V takýchto prípadoch by sa mohla použiť regulácia tak, ako doteraz. Stanovenie limitnej ceny preto považujem za prvý medzistupeň k postupnej deregulácii.

Hovoríte postupnej deregulácii, no podľa teplárenských spoločností sa regulačná politika v posledných 5 rokoch skôr sprísňuje. ÚSRO tvrdí, že úlohou regulačného rámca je dosiahnuť, aby teplári investovali efektívnejšie

Tento argument ÚRSO neprijímame. Regulačné vzorce nás limitujú v investíciách. Postaviť plynovú kotolňu je dnes zhruba tri až päťkrát lacnejšie ako kotolňu na biomasu, aj samotná prevádzka je o čosi zložitejšia. Na druhej strane, kotolňa na biomasu je ekologickejšia, má veľa pozitívnych dopadov. V súčasnosti ale stavba obnoviteľného zdroja na výrobu tepla, pokiaľ nie je spolufinancovaná cez štrukturálne fondy, nie je ekonomicky výhodná alebo vychádza veľmi draho.

Ďalšia vec je stav rozvodov. Sú jednak staré a majú dlhú odpisovú sadzbu, takmer 30 rokov. Obrovská investícia do rozvodov sa tak odpisuje veľmi dlho a prvotná investícia je finančne náročná. Ak takúto investíciu započítate do fixnej ceny tepla, s fixnou zložkou to musí pohnúť a dopady sú negatívne na jednotkovú cenu tepla. Deregulácia by bola vhodná práve preto, aby sme dokázali voľnejšie regulovať naše výdavky, nie však v neprospech zákazníka. Náš pohľad je taký, že my teplári sme síce prirodzený monopol v zmysle zákona o regulácii, ale zákazník má dnes už možnosti variantnej výroby tepla a preto, aby zákazník ostal s nami, snažíme sa o neho bojovať službami, cenou alebo inými aktivitami. Dnes je úplne iná situácia, ako pred 15 alebo 20 rokmi. 

V roku 1989 bola napríklad cena jedného GJ tepla 21 československých korún. Nikoho vtedy nezaujímalo,  či sa plytvá energiou alebo nie. V súčasnosti sa cena jedného GJ pohybuje na úrovni 900 korún, po prepočítaní na starú menu. Ten nárast je obrovský a my o zákazníka musíme bojovať, vážiť si ho. Dôležitá je komunikácia so zákazníkom, veľa firiem v tomto smere ide správnym smerom. Prístup k zákazníkovi sa nesmie obmedziť na „tu máš faktúru a zaplať“. Spoločnosti by mali zvolávať pravidelné stretnutia s odberateľmi, informovať ich o investíciách alebo o tom, ako môžu znížiť svoje náklady na teplo. 

Veľa zákazníkov sa sťažuje, že faktúra za teplo nie je pre nich dostatočne zrozumiteľná. Z pohľadu spotrebiteľa, ako sa dá docieliť väčšia prehľadnosť pri fakturácii?

Jednotková cena tepla je úplne osobitná a zložitá kategória, kto vie čo je to KWh, GJ? Práve deregulácia by mohla smerovať k sledovaniu skutočných ročných nákladov za dodávku tepla, teda k tomu, čomu občan rozumie a to je jeho peňaženka. Získa prehľad koľko zaplatil za dodávku tepla v minulom roku, koľko platí v tom aktuálnom a samozrejme vie, ako sa v priebehu roka menilo počasie.  Vývoj ceny za teplo si potom dokáže jednoducho porovnať. 

V tomto roku sa jednotková cena tepla na Slovensku zdvihla v priemere o 1,5 až 2 %. No súčasne sa odber tepla znížil o 5 až 6 %. To znamená, že pri štandardnom vývoji počasia zaplatia ľudia za teplo menej. To je dôležité, ale tento argument kompetentní nechcú počúvať. Možno aj toto by mala byť odborná resp. politická agenda. Platí sa za teplo menej alebo viac ako minulý rok? Každý občan rozumie svojej peňaženke najlepšie.

Teraz nadviažem na vašu otázku. My ako teplári priamo fakturujeme odberateľov – správcov, resp. spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) – jednoduchými faktúrami, kde je variabilná zložka podľa merača na vstupe do domu a fix 1/12 mesačne. Potom je ešte „13-ta“ faktúra na teplú vodu a zúčtovanie skutočných ročných nákladov (to znamená, že my bytom nič nefakturujeme). Čo je však zložité, často nezrozumiteľné, to je rozpočítavanie nákladov pre jednotlivé byty, čo robia správcovia, resp. SVB, ale to my nevieme ovplyvniť.

Prečo sa komunikuje prostredníctvom jednotkovej ceny tepla, hoci z pohľadu konečných nákladov nie je tento údaj pre spotrebiteľa smerodajný?

Novinári a politici sa zaujímajú o to, aká bude cena tepla v aktuálnom roku. Regulácia stanovuje maximálnu jednotkovú cenu tepla. Keďže regulačný systém je nastavený na jednotkovú cenu, otázka potom znie, či pôjde alebo nepôjde hore. Žiaľ už menej podstatné je, či ľudia zaplatia menej alebo viac.

Zmienili ste sa o úrovni tepelných rozvodov na Slovensku. Vo všeobecnosti, dá sa povedať v akom sú stave?

Rozvody tepla nie sú v optimálnom stave, presnejšie povedané, sú primerané svojmu veku, ale nie všade. Zodpovednosť nesú vlastníci rozvodov – mestá a spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti tepelného hospodárstva a samozrejme obmedzené možnosti investovania spôsobené reguláciou. Treba povedať, že veľa rozvodov sa už podarilo vymeniť. Nedá sa paušálne povedať, že rozvody na Slovensku sú v dezolátnom stave. Zložité je to najmä pri tých tepelných hospodárstvach, ktorých stopercentným vlastníkom je mesto a investície musia prejsť rozpočtom alebo je potrebná garancia mesta.

Spoločnosti, ktoré pôsobia na slovenskom trhu dlhodobo, investujú do modernizácie rozvodov priebežne. Svojim odberateľom potom musia dobre odkomunikovať, že tam existuje riziko nárastu jednotkovej ceny. Musia im zrozumiteľne vysvetliť, že síce sa jednotková cena zvýšila, ale na druhej vznikne úspora v primárnych energiách, čo sa premietne do nižších konečných platieb. 

SZVT dlhodobo kritizuje odpájanie sa od systému CZT v dôsledku rozmachu malých domových kotolní. Aktuálne sa rokuje o novele zákona o tepelnej energetike (novelu vláda schválila minulý týždeň – pozn. red.). Sprísni sa vďaka nej ochrana centrálneho vykurovania?

Nepovedal by som, že CZT bude viac chránené. Súčasnú novelu, tak ako je zatiaľ predložená do parlamentu (novelu vláda schválila minulý týždeň – pozn.red.), vnímam tak, že ide o zrovnoprávnenie postavenia všetkých výrobcov tepla. Výrobcovia tepla v systéme CZT majú mnohé povinnosti, malí výrobcovia žiadne. To by sa malo zmeniť. Samozrejme, cenovej regulácii nebudú podliehať. Isté zrovnoprávnenie povinností vyplýva aj zo smernice EÚ o energetickej efektívnosti, ktorú musí Slovensko transponovať do národného práva.

Na Slovensku je relatívne veľa malých kotolní a štát tak stráca prehľad o energetickej spotrebe a výrobe tepla na Slovensku. Túto problematiku treba posudzovať aj v tomto kontexte.

Musíme vedieť hovoriť nielen o jednotkových cenách, ale aj o ochrane ovzdušia a environmentálnych problémoch. Máme analýzu, podľa ktorej je hodnota CO2 vypusteného do ovzdušia až osemkrát vyššia v domovej plynovej kotolni, ako je tomu v CZT. Nebezpečné oxidy dusíka (NOx) si v domoch s takýmito kotolni púšťame rovno pod nos a dýchajú to aj naše deti. Uvedomenie v rámci ochrany životného prostredia je na Slovensku minimálne. Cena je stále dôležitejšia, než naše vlastné zdravie.

V ostatných krajinách, napríklad v Rakúsku, kam často chodím, je situácia opačná. Som ale presvedčený, že aj u nás sa to zmení. Je to len otázkou času, ale nepôjde o lacnú záležitosť. Chápem aj sociálnu situáciu na Slovensku, ľudia nemajú peniaze, žijú z podpory alebo sú nezamestnaní. Štát by sa o nich mal razantnejšie postarať, aby sme ako celok išli dopredu aj v ochrane životného prostredia. 

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Aj v legislatíve, ktorá bola v platnosti doteraz, bola zadefinované, že pri výstavbe nových zdrojov tepla by sa mal posudzovať vplyv na životné prostredie, ako aj dopad na ceny tepla pre tých spotrebiteľov, ktorí v systéme CZT zostanú. Ako sa v tomto procese správajú stavebné úrady?

Je pravda, že mnohé stavebné úrady konajú tak, ako konajú. V súčasnosti sa pripravuje novela stavebného zákona. Ja by som nepovedal, že ideme niečo chrániť. Ide o to, aby sa vyložili čisté karty na stôl. Cieľom je, aby sa CZT, ako aj individuálny zdroj posúdili v celom kontexte, nielen z jedného úzkeho pohľadu.

My sa rozhodne nestaviame do polohy, že teraz sa bude presadzovať výlučne iba CZT. Na Slovensku môžu existovať aj lokality a mestá, kde centrálne vykurovanie z objektívnych dôvodov nemá budúcnosť a bude sa musieť zrušiť. Ak je CZT zastarané, nehospodárne a výška investície do modernizácie sa vyhodnotí ako ekonomicky nerentabilná, tak by sa malo ísť skôr cestou lokálnejších zdrojov tepla.

Nejde teda o ochranu CZT, ale o zrovnoprávnenie podmienok v tejto oblasti. Aby sme boli schopní objektívne posúdiť, čo je lepšie a rozhodnúť sa. Na Slovensku je momentálne situácia taká, že až 99 % systémov CZT je v dobrom stave a má perspektívu ďalšieho rozvoja, ktorá by mohla stabilizovať cenu tepla v budúcnosti.

Smernica EÚ o energetickej efektívnosti nás do roku 2020 zaväzuje, že musíme ušetriť 9 % z energií a to sa týka aj tepla. Najefektívnejší spôsob, ako to docieliť je práve v systéme CZT nasadením obnoviteľných zdrojov, napríklad biomasy. Viete si predstaviť, že pred každým osemposchodovým domom bude skládka biomasy? V malých zdrojoch nie je efektívne nasadiť obnoviteľné zdroje. Vo veľkých zdrojov spolu s kombinovanou výrobou elektriny a tepla (KVET) je naopak perspektíva obrovská. Vo svete dokážu fungovať systémy CZT efektívne, tak prečo nie aj u nás.

V rámci Európskej únie (EÚ) sa ceny tepla regulujú iba na Slovensku, v Česku a možno ešte v Slovinsku. V ostatných krajinách je trh s teplom deregulovaný. Pôsobím aj v spoločnosti STEFE a preto často cestujem do Rakúska. Mnohokrát sa mi tam veľmi ťažko vysvetľuje, ako u nás funguje regulačný rámec. V Rakúsku nič také nepoznajú. Majú tam 4 alebo 5 väčších miest, v ktorých existuje CZT a dlhodobo sa rozvíja. Centrálne vykurovanie navyše podporujú aj samotné mestá. Keď vznikne plán na výstavbu ekologického zdroja, prispeje štát, spolková krajina, mesto…Investícia, ktorá sa na začiatku javí ako obrovská, sa takto dokáže zredukovať na 50 % z pôvodnej ceny. Rakúšania sú ekologickí a prejavuje sa to aj v cenách tepla. Nie sú také vysoké a sú flexibilné.

Ako ste uviedli, kogenerácia predstavuje najefektívnejší spôsob výroby tepla. Napríklad vo Fínsku sa pomocou KVET dokáže vyrobiť až 70 % všetkého tepla. Ako rozvinutá je kogenerácia na Slovensku? 

Všetky veľké zdroje na Slovensku, či už ide o štátne teplárne alebo veľké zdroje v súkromných rukách,  už kombinovanú výrobu majú, pretože je to vysoko efektívne využívanie primárneho paliva. Brzdou na Slovensku je nastavenie výkupnej ceny elektriny, ktorá je veľmi nízka a mení sa. Problémom je tiež určovanie nákladov medzi teplom a elektrinou, ktoré vychádza potom výrazne v neprospech tepla.

Pýtam sa, čo je princípom KVET? Vyrábam teplo – tak aby som ho umiestnil na trhu a elektrinu ako sekundárny produkt a takto mám naprojektovaný a postavený zdroj a samozrejme na nejaké ceny.    Keďže cena elektriny určená regulátorom je v súčasnosti na nízkej úrovni, napriek smernici EÚ, ktorá hovorí o podpore OZE a kombinovanej výroby, nám ekonomické prepočty nevychádzajú. Takže opäť sme pri regulácii a hľadaní spôsobu, ako podporiť reguláciu elektriny a tepla z KVET.

V kontexte novely zákona o tepelnej energetike sa v médiách najviac hovorilo o povinnosti inštalovať si merače tepla do roku 2016. Dotkne sa to veľkej skupiny spotrebiteľov?

Ide o problém, ktorý je vytrhnutý z kontextu. Povinnosť sa dotkne len úzkej skupiny ľudí na Slovensku, ktorá tak doteraz neurobila. Dovolím si tvrdiť, že teplo sa dnes meria vo viac než 80 % odberných miest vrátane bytov cez merače. Čo sa týka merania tepla v bytoch, sú tam buď pomerové rozdeľovače alebo sa meria spotreba priamo v bytoch.

Na Slovensku je dnes zateplených možno 60 % budov, ale máme aj mestá, v ktorých sa už podarilo zatepliť 80 % a v takmer všetkých z nich sa teplo meria. Povinnosť inštalovať si merače tepla, o ktorej sa hovorí v návrhu novely zákona o teple, sa tak podľa mňa dotkne iba veľmi malej skupiny odberateľov.

M. Obšivaný na konferencii v roku 2013 Foto:energia.sk/Michal Jesenič

K návrhu novely zákona o tepelnej energetike predložil SZVT viacero pripomienok. Ako by ste charakterizovali váš dialóg s rezortom hospodárstva a regulačným úradom?

Môžeme to rozdeliť do dvoch polôh. Jednou z nich je dialóg s ministerstvom hospodárstva. Ten považujem za relatívne dobrý, aj keď na mnohých veciach sa nevieme dohodnúť. Kompetentní ľudia z ministerstva nás vždy pozvú na rokovania k návrhom noviel, v rámci rozporového konania alebo tvorby politík v rámci rozvoja CZT. Komunikácia je na dobrej úrovni, hoci dialóg miestami skĺzne aj do politickej roviny.

S regulátorom, ktorý je zo zákona nezávislý, sa nám komunikuje ťažšie. Naše pripomienky často nie sú akceptované aj napriek tomu, že vychádzajú z praxe. Zlomom v komunikácii bolo, že schválená regulačná politika pre roky 2012-2016 sa vlastne v polovici tohto obdobia úplne zmenila. Následne vznikla nová regulačná politika. To, že sa počas hry zmenili pravidlá, sme prijali veľmi negatívne. Nie je to len o cene tepla samotnej, ale aj o dôležitých investíciách. Teplári nemôžu každý rok vymieňať rozvody alebo postaviť novú kotolňu. To sú dlhodobé a finančne náročné investície. Stabilná regulačná politika je preto pre nás veľmi dôležitá. Minimálne na tých päť rokov.

Do budúcnosti očakávame novú regulačnú politiku. Už od roku 2014 musíme začať plniť podmienky smernice EÚ o energetickej efektívnosti. Ak sa nám podarí do roku 2020 o 9 % znížiť predaj tepla, negatívne to ovplyvní jednotkovú cenu tepla. V rámci plnenia smernice tak budú potrebné ďalšie investície. V procese aproximácie smernice by tak bolo vhodné regulačnú politiku opäť prehodnotiť a nastaviť ju minimálne do roku 2020. Za vhodné považujem aj 6-ročné obdobie, pretože záväzky vyplývajúce zo smernice nemusí plniť štát, musia sa prejaviť u výrobcov a spotrebiteľov.

V rámci plnenia smernice existuje ešte viacero modelov, je tam veľa otvorených otázok. Chcem ale zdôrazniť, že riešenia sa budú musieť prejaviť aj v regulačnej politike. Do budúcnosti preto vidím potrebu intenzívnejšej komunikácie s regulátorom, aby sa nám podarilo stanovené ciele splniť. A predovšetkým, aby ich splnil štát a nestalo sa tak na úkor spotrebiteľov.

V oblasti energetickej efektívnosti sú pomerne veľké rozdiely nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi samotnými teplárenskými firmami. Niektoré investovali veľa, iné takmer vôbec. Budú sa tieto rozdiely zohľadňovať pri plnení smernice?

Všetko je ešte v štádiu legislatívnej prípravy alebo podmienok. No je to naozaj paradox – najhoršie sa budú mať tí, ktorí boli doteraz aktívni, znížili svoju spotrebu a dosiahli štandardnú energetickú efektívnosť. Na druhej strane, spoločnosti, ktoré investovali menej alebo vôbec budú mať výhodu a predpísané úspory dosiahnu oveľa ľahšou cestou.

V EÚ sú krajiny, v ktorých je energetická efektívnosť na relatívne vysokej úrovni. Sám som preto zvedavý, ako chcú vo Francúzsku, Rakúsku alebo Nemecku do roku 2020 dosiahnuť úsporu 9 %  v spotrebe energie. Zo stretnutí s partnermi viem, že aj zahraničná odborná verejnosť vníma aplikáciu smernice ako problematickú. Treba si totiž uvedomiť, že spotreba je technický parameter, nie perpetum mobile.

Osobne si myslím, že zlyhali politické rokovanie v rámci EÚ. Z politického uhla pohľadu ide o dobrý nápad, ale aplikácia smernice bude nesmierne ťažká a pomerne rôznorodá. Principiálny problém je v tom, že smernica hovorí o znížení spotreby energie, a teda aj tepla, na strane odberateľa. Dodávateľ však nemá „páky“ na to, aby zákazníka donútil zatepliť si dom alebo znížiť svoju spotrebu. Výrobca môže ovplyvniť spotrebu iba na strane výroby tepla, znížiť straty v rozvodoch a podobne. Nedokáže ale zmluvne zaviazať odberateľa, aby v budúcnosti odoberal menej tepla.

Stále však ide o otvorený proces. Je to riešiteľné rôznymi modelmi, na ktorých sa v súčasnosti pracuje. Osobne sa obávam toho, aby plnenie smernice neskončilo vo formálnom vykazovaní. To by nebolo dobré riešenie.

S Miroslavom Obšivaným sa rozprával Michal Jesenič (energia.sk). Miroslav Obšivaný je predsedom predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT). Pôsobí zároveň v skupine STEFE SK vo funkcii člena predstavenstva. Prepis rozhovoru autorizoval. Perex a foto: energia.sk

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.