Najslabší článok môže jadru spôsobiť najväčšie škody
ÚJD sleduje vnímanie jadrovej bezpečnosti verejnosťou prostredníctvom vlastných prieskumov. Aké sú ich výsledky? Zaznamenal sa v čase nejaký posun?
Treba zdôrazniť, že ÚJD nemá na starosti podporu jadrovej energie na Slovensku, úrad vykonáva dozor nad bezpečnosťou jadrových zariadení. Podporu pre rozvoj jadrovej energetiky zabezpečuje ministerstvo hospodárstva a rovnako by sa mal o podporu verejnej mienky usilovať prevádzkovateľ zariadenia, ktorý chce mať jadrovú energetiku ako svoju komerčnú činnosť.
Úrad vykonáva celoplošný aj lokalitný prieskum, pričom zisťuje najmä postoje verejnosti týkajúce sa aktivít našej inštitúcie, názor verejnosti na bezpečnosť jadrových elektrární na Slovensku a tiež či ľudia vedia ako sa správať v prípade havárie. Táto otázka je špecifická pre ľudí žijúcich v okolí elektrární, ktorí musia mať zvládnuté správanie v týchto situáciách.
Havária vo Fukušime nám paradoxne pomohla, pretože ľudia začali vnímať existenciu ÚJD a jeho činnosť. Pri porovnaní výsledkov z rokov 2007 – 2014 prieskumy v regiónoch Jaslovských Bohuníc a Mochoviec, teda tam, kde sú prevádzkované jadrové reaktory, ukazujú, že v posledných rokoch mierne narastá pozitívny postoj k bezpečnosti jadrových elektrární. V týchto lokalitách je tiež úrad a jeho činnosť výrazne známejšia ako v ostatných lokalitách Slovenska. Najviac informovaní a najviac pozitívne naladení k jadrovej energii sú na Slovensku práve obyvatelia regiónov, v ktorých sa reaktory prevádzkujú, a ktorých sa teda problematika jadrovej energie najviac bytostne týka.
Úrad bude v tomto roku realizovať celoslovenský prieskum verejnej mienky, ktorý bude zameraný na celkové hodnotenie postoja verejnosti k otázkam jadrovej energie a jej bezpečnosti a činnosti ÚJD. Na základe novej komunikačnej stratégie plánujeme rozšíriť prieskum o ďalší okruh otázok.
Najmä na európskej úrovni sa hovorí o potrebe diverzifikovať energetické zdroje, vrátane jadrového paliva. Ako to vidíte vy? V prípade sovietskych VVER reaktoroch zatiaľ nie sú veľmi pozitívne skúsenosti…
Vymeniť jedno palivo za druhé nie je tak jednoduché, lebo každý výrobca si svoje know-how chráni. Jeho vývoj ide tiež zvyčajne paralelne s vývojom elektrárne. V reaktoroch typu VVER sa už využívalo palivo od amerického Westinghouse, a to vo fínskej elektrárni Loviisa a českom Temelíne.
Fíni sa vrátili k ruskému palivu, lebo vzhľadom na ekonomické parametre dostali z Ruska lepšiu ponuku. Čo sa týka Temelínu, Česi od neho odstúpili kvôli zaznamenaným problémom. Pristúpili k plnej náhrade ruského paliva americkým, čo je nezvyčajný prístup. Keď prechádzate na iný typ paliva, má to určitú postupnosť. V tomto prípade to bolo možné, lebo do „ruského“ projektu elektrárne sa zaviezlo palivo, ktoré bolo pôvodne pre túto elektráreň projektované.
Palivo od spoločnosti Westinghouse sa momentálne zaváža aj v Juhoukrajinskej elektrárni. Máme určité informácie o problémoch, ale podrobnejšie informácie nemáme. Určite to bude jedna z otázok, ktorá bude zástupcom Ukrajiny položená v rámci medzinárodných stretnutí. Ťažko ale porovnávať, keď nemáte ekvivalentné etalóny pre porovnanie, naše reaktory sú s menším výkonom a štandardy na palivo sú ináč postavené než pre západné reaktory.
Čo sa týka diverzifikácie, Slovenské elektrárne na základe vlastného obchodného rozhodnutia pristúpili k prerozdeleniu portfólia partnerov odkiaľ získavajú elementy jadrového paliva. Obohatený urán nakupujú vo Francúzsku, ale výroba paliva naďalej prebieha v Ruskej federácii.
V súvislosti s politickou a ekonomickou situáciou na Ukrajine existujú určité obavy o bezpečnosť ich jadrových zariadení. Ako to vnímate z pohľadu dozoru susednej krajiny?
V prípade Ukrajiny, ktorá nie je členom EÚ, nie sú bilaterálne stretnutia také pravidelné ako s ostatnými členskými štátmi z EÚ. Existuje však asociácia WENRA, na ktorej stretnutia bola prizvaná aj Ukrajina. S Ukrajinou tiež spolupracujeme v rámci Spolupráce dozorov krajín, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne s reaktormi typu VVER.
Zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť síce zostáva národná, ale jej filozofia a požiadavky sa unifikujú medzinárodne. Tak ako pri reťazi, aj tu platí, že najslabší článok môže jadrovej energetike spôsobiť najväčšie škody. Jadrová energetika bola napríklad vyňatá zo sankcií EÚ voči Rusku, dovoz jadrového paliva i náhradných dielov teda prebieha bezo zmien.
V súčasnosti je však činnosť Ukrajinského dozoru určite veľmi ťažká.
Zvládanie ťažkých havárií i porúch
Po udalostiach vo Fukušime sa v posledných rokoch viac hovorí o zvládaní havárií, záťažových testoch…
Jadrová bezpečnosť sa u nás na rozdiel od Japonska pravidelne prehodnocuje. Máme záväzné štandardy, zatiaľ čo v Japonsku bolo veľa len odporúčaných a prevádzkovateľ sa mohol rozhodnúť či ich bude implementovať.
Zhruba od roku 2006 sme so Slovenskými elektrárňami komunikovali o tom, či treba zabezpečiť implementáciu opatrení na zvládnutie aj väčších havárií než sú projektové a po 10-ročných periodických hodnoteniach boli vypracované programy na implementáciu takýchto opatrení. V prípade Bohuníc sa hodnotenie ukončilo v roku 2008 a projekt sa v princípe ukončil v roku 2013. Pre Mochovce bolo vydané rozhodnutie asi týždeň pred udalosťami vo Fukušime. Implementácia mala pokračovať do roku 2017, ale na základe udalostí v Japonsku sme prevádzkovateľa požiadali, aby termín skrátili. Všetky zásadné opatrenia tak musia byť realizované do konca tohto roka.
Aké opatrenia sa teda už uskutočnili a čo sa ešte len chystá?
Na obidvoch funkčných elektrárňach je držiteľ povolenia povinný zaviesť opatrenia, ktoré mu pomôžu zvládať aj havárie, o ktorých nie je uvažované v projekte a to tzv. ťažké havárie. V rámci opatrení na zvládanie ťažkých havárií je posilnené núdzové elektrické napájanie blokov, sú vybudované dodatočné chladiace systémy schopné odvádzať zvyškové teplo, ktoré generuje palivo aj po odstavení reaktora, je dobudovaný systém na spaľovanie vodíka, ktorý sa uvoľní v prípade tavenia paliva, je vybudovaný systém na chladenie reaktora zvonku, ktorý má zabrániť tavenine z paliva opustiť nádobu reaktora…
Ako som spomínala, tento projekt bol ukončený v Bohuniciach v roku 2013 a v lokalite Mochovce bude pre bloky 1 a 2 ukončený v roku 2015. Neskorší termín ukončenia projektu v Mochovciach je daný neskorším termínom začatia jeho implementácie.
Po havárii na JE Fukušima bolo potrebné prijať dodatočné opatrenia, pretože Fukušima ukázala, že môže dôjsť k havárii, ktorá postihne všetky bloky naraz. Predtým sa uvažovalo s tým, že ťažká havária v rámci jednej lokality postihne iba jeden blok. Medzi dodatočné opatrenia patrí napríklad potreba rozšíriť Havarijné riadiace stredisko, aby bolo možné riadiť všetky bloky súčasne, ako aj potreba zvýšiť kapacitu dieselgenerátorov, ktoré sú špecificky určené pre dodávku elektrickej energie počas ťažkej havárie.
O veľkých haváriách ako Fukušima či Černobyľ sa verejnosť dozvie. V elektrárňach ale dochádza aj k menším poruchám a nehodám…
Jadrová elektráreň je veľký priemyselný komplex, nedá sa očakávať, že v ňom nepríde k žiadnej poruche. Obdobne je to aj pri ich spotrebičoch alebo pri súčiastkach v aute, hoci sa o ne staráte môže prísť k ich poruche. Elektráreň je ale projektovaná tak, aby porucha jedného zariadenia nespôsobila bezpečnostné problémy, alebo aby dokonca neobmedzila prevádzku.
Aby mohol fungovať hlavný primárny okruh, potrebuje pomocné systémy, a tiež systémy, ktoré pomáhajú zabráneniu havárie alebo potlačeniu jej dôsledkov. Pomocné systémy sú navrhnuté tak, aby fungovanie elektrárne strážili násobne. Čiže ak sa sledované parametre vychýlia z povoleného rámca, dôjde k zapracovaniu niekoľkých systémov, ktoré sa snažia dosiahnuť, aby sa parameter vrátil na normálnu hodnotu. Ak vypadne čerpadlo, „zaskočí ho“ ho rezervné. Dôležité čerpadlá majú napríklad až dve rezervy. Ak normálne systémy nie sú spôsobilé zabrániť zmenám parametrov, vstupujú do činnosti automatické ochrany, ktoré zabránia zvyšovaniu výkonu, obmedzia ho alebo reaktor úplne odstavia a preruší sa štiepna reakcia.
Ak sa situácia vyvíja naďalej nepriaznivo, do činnosti vstupujú havarijné systémy, ktoré sú tiež zálohované. Podstatné je, aby elektráreň vedela efektívne zabrániť šíreniu rádioaktívnych látok do životného prostredia. Ak by zlyhali všetky spomínané systémy, musí existovať funkčný havarijný plán, ktorý zabezpečí ochranu zamestnancov i ľudí žijúcich v okolí elektrárne.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu
Koncom septembra minulého roku ste boli zvolená za predsedníčku Rady guvernérov IAEA. Čo táto funkcia obnáša?
Hlavným cieľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni je podporovať mierové využívanie jadrovej energie. Činnosť a fungovanie agentúry riadia a usmerňujú dva hlavné orgány, a to Generálna konferencia a Rada guvernérov. Rada guvernérov je 35-členný riadiaci orgán IAEA. Jeho členov volí Generálna konferencia, pričom každoročne je 10 členov volených na dvojročné obdobie.
Rade guvernérov predsedá reprezentant jednej z krajín, ktoré sú zastúpené v Rade guvernérov. Slovensko sa úspešne uchádzalo o predsedníctvo a podarilo sa nám túto pozíciu získať. Nejde pritom o jednoduchú pozíciu, pretože úlohou predsedu je pomôcť dosiahnuť konsenzuálne riešenie alebo postoj pri plnení jednotlivých úloh.
V tomto roku sa pripravuje rozpočet na roky 2016 a 2017, pričom názory jednotlivých krajín na jeho navýšenie a prerozdelenie medzi hlavné programy, ktorých je šesť, sa značne líšia.
Financie sa v prípade medzinárodných organizácií často využívajú aj ako politické nástroje. Čo je problémom pri týchto rokovaniach?
Rozpočet IAEA pozostáva z dvoch častí – Riadneho rozpočtu a Fondu pre technickú spoluprácu. Z riadneho rozpočtu sa hradí šesť hlavných programov. Medzi základné a finančne najnáročnejšie úlohy IAEA patrí vykonávanie verifikačných aktivít, ktoré sú zamerané na verifikáciu jadrových programov, teda na preverenie, či neprichádza k využívaniu jadrovej technológie na iné ako mierové účely.
Ďalšie hlavné programy sú Jadrová energetika, zadná časť palivového cyklu a veda v oblasti jadra, Jadrové technológie pre podporu rozvoja a pre ochranu životného prostredia, Jadrová bezpečnosť a fyzická bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov, Manažment technickej spolupráce pre podporu rozvoja a Politika, manažment a administratívne služby.
Z Fondu technickej spolupráce sa financujú projekty, prostredníctvom ktorých sa poskytuje pomoc členským štátom IAEA. Táto pomoc je pre jednotlivé členské štáty.
Pri takto rozsiahlej činnosti je prirodzené, že jednotlivé členské štáty presadzujú svoje priority, ktoré sa však diametrálne líšia. Kým pre rozvinuté krajiny je najdôležitejší program zameraný na verifikačné aktivity, pre rozvojové krajiny je to najmä poskytovanie pomoci v rámci technickej spolupráce.
Aká je výška finančného príspevku Slovenska do rozpočtu IAEA?
V minulom roku činil príspevok Slovenska do Fondu technickej spolupráce sumu viac než 114 tisíc eur, členský príspevok bol vo výške necelých 449 tisíc eur a 63 tisíc dolárov. Pre porovnanie bol v roku 2013 príspevok do spomínaného fondu vo výške necelých 98 tisíc eur a členský príspevok bol vo výške 335 tisíc eur a 76.300 dolárov.
Vyraďovanie a rádioaktívny odpad
ÚJD dohliada aj na vyraďovanie jadrových zariadení na Slovensku. V akom stave sú momentálne jednotlivé projekty? Máme tu havarovanú A1 aj odstavenú V1…
Vyraďovanie elektrární je skutočne špecifická činnosť. Sú stanovené požiadavky, že prevádzkovatelia musia koncepčné plány pre vyraďovanie predložiť už v čase, keď zariadenie uvádzajú do prevádzky. To tiež umožňuje vypočítať súvisiace náklady, ktoré sa odvádzajú do špeciálne určeného fondu.
Jeden blok elektrárne A1 ukončil svoju prevádzku v roku 1977 haváriou. Blok bol následne dlhodobo v stave, kedy sa na vyraďovaní systematicky nepracovalo a rádioaktivita bola rozptýlená aj do priestorov elektrárne, kde by inak nebola. Jej odložené vyraďovanie je preto náročné na postupy aj finančné zdroje. Žiaľ, táto elektráreň peniaze na svoje vyraďovanie nikdy neakumulovala. Navyše bola v prevádzke prakticky len 4 roky, preto na účtoch za elektrinu figuruje špeciálna položka, cez ktorú všetci splácame tento dlh z minulosti.
V prípade elektrárne V1 sa vyraďujú dva bloky, ktoré ukončili svoju činnosť štandardne. Proces je tak ľahšie zvládnuteľný z finančného i časového hľadiska. Tu Slovensko pristúpilo k okamžitému vyraďovaniu hneď po odstavení. Výhodou je vysoká vedomosť o elektrárni v danom okamihu. Navyše aj z nášho pohľadu vnímame, že ak už jadrové zariadenie nie je funkčné, je dobré, aby sa odstránilo.
Kedy sa toto vyraďovanie skončí a nebudú existovať ani chladiace veže? A akým spôsobom sa budú odstraňovať?
Vyraďovanie elektrárne V1 sa má ukončiť v roku 2025. Chladiace veže sú v princípe neaktívne zariadenia, k ich likvidácii by sa malo pristúpiť už v rámci tejto etapy vyraďovania. Bola diskusia o tom, ako uskutočniť likvidáciu veží. Do správ sa ako zaujímavosť často dáva likvidácia vysokých komínov výbuchom, vo Veľkej Británii sa takto minulý rok odstránili aj veže uhoľnej elektrárne.
Toto pre nás nie je akceptovateľné, pretože na lokalite je pracujúca elektráreň, ktorej chladiace veže sú v bezprostrednej blízkosti. Čiže by došlo k znečisteniu ich chladiacej vody. Otrasy vyvolané explóziou by navyše určite boli zaznamenané systémom na elektrárni V2 a vyhodnotené ako zemetrasenie. Veže sa preto budú odstraňovať mechanicky, postupným rozbrusovaním armovaného betónu.
Po vyradení elektrárne a odstránení všetkých štruktúr nám však stále zostáva rádioaktívny odpad. Čo s ním?
Tento odpad sa delí v zásade na nízkoaktívny a vysokoaktívny. Na Slovensku máme úložiská nízkoaktívnych látok s vybudovanými drenážnymi podlažiami, dvojitými betónovými vaňami – úložnými boxmi, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne látky v tuhej, nevyluhovateľnej forme.
Čo sa týka vysokoaktívnych odpadov, ide napríklad o vnútorné časti reaktora či vyhoreté palivo, ktoré sa však do budúcna môže použiť ako surovina na ďalšie získavanie energie. Ak by k tomu neprišlo a vyhoreté jadrové palivo by bolo deklarované ako odpad, je treba ho uložiť do hlbinného úložiska. Momentálne sa pracuje na jeho vývoji vo Švédsku i Fínsku, kde už prebieha aj vŕtanie a budovanie v blízkosti elektrárne Loviisa. Výskum prebieha aj vo Francúzsku a Švajčiarsku.
V akom stave sú debaty o jeho zriadení na Slovensku?
Aj na Slovensku sa spravilo posúdenie geologických informácií, ktoré boli k dispozícii a predbežne sa vytipovali lokality v oblasti Tribečského pohoria, a tiež lokality na juhu Slovenska s ílovitým podložím. Ak by v budúcnosti došlo k rozhodnutiu hlbinné úložisko vybudovať, vhodnosť lokalít by sa ďalej skúmala a komunikovalo by sa s verejnosťou, či je daná komunita ochotná jeho umiestnenie akceptovať.
V susednej ČR je vytipovaných sedem lokalít pre úložisko odpadu z ich elektrární, hovorí sa, že fungovať by mohlo od roku 2065. Neuvažuje sa o spoločnom projekte?
Na medzinárodných fórach sa diskutuje aj o vybudovaní regionálneho úložiska. Dovolím si však povedať, že v súčasnosti by žiaden štát na svojom území neakceptoval uloženie jadrového paliva z cudzích elektrární.
Aj samotná Európa je rozdrobená. Ak by v budúcnosti dokázala fungovať viac prepojene, ak by sa preukázala spôsobilosť vybudovať takéto úložisko, prevádzkovať ho bezpečne a spoľahlivo, teoreticky by mohlo dôjsť k spoločným dohodám. Takýto projekt by bol vhodný pre susedné štáty, najmä ak by existovali veľmi vhodné podmienky pre vybudovanie úložiska priamo na hraniciach.
Legislatívne zmeny
V minulom roku bol predložený návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí. Aké zmeny prináša?
Súčasná právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti je upravená dlhé roky v atómovom zákone. Cítime dlhodobo potrebu vyňať problematiku zodpovednosti za jadrovú škodu z atómového zákona a upraviť ju v osobitnom predpise. Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu upravuje predovšetkým povinnosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vzťahu k poškodeným osobám, ustanovuje limity zodpovednosti – ale v rovnakej výške ako je tomu v súčasnosti, ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa kryť svoju zodpovednosť za jadrovú škodu poistením alebo iným finančným krytím.
Najdôležitejšie zmeny je možné nájsť v pomernom rozdelení náhrady jadrovej škody, precíznejšej úprave začatia plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, postupe ktorý majú poškodení použiť na uplatnenie náhrady škody a ustanovenie jedného jediného súdu na riešenie sporov vyplývajúcich zo zodpovednosti za jadrovú škodu.
Vo všeobecnosti je na škodu, ak legislatívu otvárate príliš často. Vytvára to nestabilné prostredie a môže prísť k skokovej zmene obsiahnutých ustanovení bez toho, aby boli zvážené dosahy jednak v rámci vlastného zákona, jednak pri prepojení na inú legislatívu, ktorá sa v danej oblasti aplikuje.
V rokoch 2009 a 2011 boli prijaté dve nové smernice EÚ, čiže dva roky po sebe sa musel zákon otvárať, aby sa doň premietli nové požiadavky. Okrem toho sme do zákona zapracovávali požiadavky na bezpečnosť elektrární, ktoré sme si odsúhlasili v rámci združenia WENRA.
Aké úpravy legislatívy má úrad v hľadáčiku najbližšie?
Začali sme pracovať na novom atómovom zákone, ktorý by sme chceli dokončiť do dvoch rokov. Keď robíte v zákone veľa zmien, časom sa stáva neprehľadný. Chceme ho skompaktniť a určite budeme kodifikovať aj nové požiadavky na štandardy, ktoré sa schvaľujú v rámci IAEA. Tie však majú len odporúčací charakter a navyše ich nie je možné len tak jednoducho prekopírovať do národnej legislatívy, aby nedošlo k stretom. Ak sa zákon šije horúcou ihlou, hrozia kolízie.
Marta Žiaková je od roku 2002 predsedníčkou Úradu jadrového dozoru SR
S predsedníčkou ÚJD sa rozprávala šéfredaktorka energia.sk Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex, medzinadpisy a fotografie: energia.sk.
© energia.sk
K téme
