Na svetovom trhu s plynom prebieha druhá revolúcia

Môžete prosím zosumarizovať hlavné závery novej správy IEA World Energy Outlook 2016, najmä z európskej perspektívy?

Z pohľadu Európy sme identifikovali niekoľko dôležitých aspektov vývoja. Prvým z nich je veľká zmena, ktorá prebieha na svetovom trhu so zemným plynom a môže mať významné implikácie pre energetickú bezpečnosť Európy. Tento región by mohol značne získať na zmenách súvisiacich so rozvojom LNG. Na trhoch s plynom očakávame druhú revolúciu. Prvá sa vzťahovala k vstupu amerického bridlicového trhu, ktorý značne zasiahol do svetového vývoja a z USA sa stal jeden z najväčších producentov plynu.

Druhou je LNG revolúcia. V nasledujúcich piatich rokoch sa na trh dostane obrovské množstvo skvapalneného plynu z Austrálie aj USA. Nehovoríme tu len o projekciách, ide o skutočné projekty, ktoré sú krátko pred dokončením a na trh prinesú nové objemy plynu. Európa tak môže významne posilniť svoju pozíciu tvárou v tvár tradičným exportérom využívajúcim potrubia.

Zabúdať netreba ani na to, že Európa by popri LNG mohla využiť aj nové zdroje plynu, ktoré sa nachádzajú napríklad vo východnom Stredomorí.

Aké iné dôležité momenty mimo plynárenstva ste identifikovali?

Svoje pozitívne výsledky začínajú prinášať politiky energetickej efektívnosti, čo sa prejavuje aj na znížení dopytu po plyne a tiež v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Pokiaľ ide obnoviteľné zdroje, ich podiel rastie po celom svete. Z pohľadu nového výkonu, ktorý bol vlani pripojený do sústavy, objem obnoviteľných zdrojov predbehol všetky ostatné zdroje dohromady, t.j. ropu, plyn, jadro aj uhlie spolu. Očakávame, že v budúcnosti bude podiel OZE ďalej významne narastať.

Dôsledkom toho je aj niekoľko výziev, ktoré s tým súvisia. Ide najmä o to, že rast OZE sa zaznamenal predovšetkým v odvetví elektroenergetiky. Obrovský priestor sa však ponúka pri vykurovaní, v oblasti budov, priemyslu a tiež dopravy. Druhá výzva súvisiaca s rastom obnoviteľných zdrojov sa týka energetickej bezpečnosti, pokiaľ ide o prevádzku elektrizačnej sústavy.

Politiky na podporu obnoviteľných zdrojov svojim spôsobom v EÚ však ustupujú do úzadia aj kvôli vysokým dotáciám, ktoré viedli k zvýšeniu koncových cien elektriny. Ako hodnotíte slabší „drive“ smerom k týmto čistým zdrojom energie?

Európska komisia nedávno predstavila takzvaný zimný balík návrhov, ktorý prináša nový impulz. Krajiny by mali pochopiť, že náklady obnoviteľných technológií jasne klesajú, čo prináša obrovské príležitosti pre ich väčšie využitie. V niektorých krajinách to môže byť vietor, v iných slnko alebo biomasa, závisí to od vhodnosti jednotlivých druhov OZE.

Práve preto, že spomínané zdroje nie vždy produkujú elektrinu, hovoríme o systémovo priaznivom nasadzovaní obnoviteľných technológií. Variabilné OZE sa dajú dobre spárovať napríklad s vodnou energiou, takže máte elektrinu stále k dispozícií bez nejakých prerušení. Je úlohou vlád vyhodnotiť, ako najlepšie integrovať obnoviteľné zdroje do elektrizačnej sústavy.

Aké vyhliadky máte pre ropný sektor?

V našej správe sme zdôraznili, že ceny ropy vstupujú do veľmi volatilnej éry, a to kvôli odlišnej úlohe, ktorú teraz môže zohrať americká ropa z bridlíc. Ak pôjdu ceny hore, môžeme byť svedkami toho, že ziskovými sa stane viacero projektov bridlicovej ropy v USA, dostane sa na svetový trh a z pohľadu cien ropy bude mať úlohu akéhosi stropu. Čiže ak nedávne rozhodnutie OPEC-u o zmrazení ťažby ropy povedie k zvýšeniu cien, z USA môže prísť väčší objem ropy, ktorý zase zatlačí na jej ceny smerom dole.

Uhlie bolo donedávna hlavným palivom na výrobu energie a stále zaznievajú hlasy o tom, že ide o nutný zdroj, stabilné a zároveň flexibilné palivo na výrobu elektriny. Na pozadí klimatických politík ale dochádza k postupnému zatváraniu týchto elektrární. Ako vnímate budúcnosť uhlia v Európe?

Uhlie je stále jedným z najlacnejších zdrojov na výrobu elektriny, avšak má niekoľko neželaných dôsledkov, či už pohľadu klimatickej zmeny alebo znečistenia ovzdušia. Očakávame, že uhlie bude stále zohrávať určitú rolu pri výrobe elektriny, ale jeho podiel bude klesať, predovšetkým v dôsledku klimatických politík, nielen nutne ako výsledok ekonomických úvah. Kým v Európe nebude zavedená podstatne vyššia cena za emisné povolenky, uhlie bude stále lacným zdrojom na výrobu elektriny. Preto neočakávame, že sa z jedného dňa na druhý vyparí. Čiže podiel uhlia bude v ďalších rokoch v Európe klesať, ale ako palivo na výrobu elektriny bude stále prítomné.

Čoraz častejšie sa kritizujú dotácie poskytované pre OZE, ale finančná podpora pre fosílne palivá vrátane uhoľných elektrární je tiež stále obrovská

Celosvetovo sa dnes na fosílne palivá vynakladajú ročne dotácie vo výške asi 400 miliárd dolárov, čo je asi 3-krát toľko ako na obnoviteľné zdroje. Mnohé krajiny vrátane Európy, čo napokon ukazuje aj spomínaný zimný balík, sa usilujú tieto fosílne dotácie významne zoškrtať.

Pozrime sa ešte na jadro. Jadrový priemysel verí, že dôjde k obnove záujmu o tento druh energie. Zdôrazňuje pritom jeho nízkouhlíkový charakter. Aj jadrové firmy ale tvrdia, že bez dotácií nie je možné na liberalizovanom trhu takúto elektráreň postaviť. Ako to vidíte Vy?

Podľa môjho názoru je jadrová energia v krajinách, kde je spoločensky akceptovaná, významným zdrojom na výrobu elektriny pri nízkych nákladoch a bez poškodzovania životného prostredia. Niektoré štáty sa rozhodli svoje jadrové elektrárne odstaviť, ako napríklad Nemecko. Inde sa zase rozhodli ponechať výrobu z jadra vo svojom systéme, napríklad vo Švajčiarsku. Výhodou jadra je, že nedochádza k výkyvom vo výrobe, ako je to napríklad pri slnečných alebo veterných elektrárňach, ktoré závisia od počasia.

Aj tu môžu byť určite technické problémy, ako vidíme teraz vo Francúzsku, ale zo svojej povahy je urán veľmi stabilným zdrojom. Áno, jadro má svoje vlastné výzvy. Prvou je to, že výstavba novej jadrovej elektrárne je veľmi drahá, avšak následná výroba elektriny je potom lacná. Druhou výzvou je, že musíte riešiť otázku, čo s vyprodukovaným jadrovým odpadom a vyhoreným palivom. Napokon, musíte sa poučiť z tzv. sociálnych implikácií a rešpektovať to, či obyvatelia chcú alebo nechcú energiu z jadra. Aby som to zhrnul – jej rozvoj závisí od rozhodnutia vlády a ľudí, ale podľa mňa je jadro pre mnohé krajiny dôležitou voľbou.

Keďže pochádzate z Turecka, nedá mi neopýtať sa Vás aj na tamojší vývoj v energetike. Krajina sa označuje za most medzi Európou a Áziou a je v centre záujmu pokiaľ ide o tzv. južný plynárenský koridor vrátane plánovaného Turk Streamu. Ako to vyzerá v tureckej energetike?

Z dôvodu silného rastu populácie v Turecku významne stúpa dopyt po energiách. Zároveň si treba uvedomiť, že Turecko nemá takmer žiadne domáce zdroje ropy a zemného plynu. Na druhej strane, leží v regióne, kde takmer všetci susedia Turecka majú bohaté ložiská týchto surovín – Irán, Irak, Rusko. Projekt plynovodu Turk Stream treba vnímať aj z toho hľadiska. Pre Turecko je normálne, že udržiava silné kontakty s Ruskom v oblasti obchodu s energiami. Rusko je jedným zo základných kameňov globálneho energetického systému, je významným producentom ropy, plynu aj uhlia.

Pri takýchto veľkých energetických projektoch ako je Turk Stream, je treba vziať do úvahy implikácie pre energetickú bezpečnosť, diverzifikáciu zdrojov a ich ekonomickú stránku ako takú. Som si istý, že obe strany, turecká aj ruská, sa zaoberajú týmito možnosťami.

Fatih Birol je od septembra 2015 výkonným riaditeľom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Predtým pôsobil ako jej hlavný ekonóm a riaditeľ pre energetickú ekonómiu.

So šéfom IEA sa rozprávala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Rozhovor sa uskutočnil počas konferencie SET Plan – CEEC 2016, ktorá sa konala v dňoch 30.11. – 2.12.2016 v Bratislave.

Zdieľať

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne: