Moskva má na Kyjev aj ďalšiu energetickú páku – jadro

Plynové krízy v rokoch 2006 a najmä 2009, ako aj súčasná politická nestabilita len podčiarkli energetickú závislosť Ukrajiny na Rusku. Náš východný sused dováža viac než polovicu svojej ročnej spotreby plynu z Ruska. Väzby na Moskvu v oblasti jadrovej energetiky sú ešte zásadnejšie – ruské firmy sú dominantným dodávateľom technológie a paliva, významnú úlohu zohrávajú v celom palivovom cykle jadrových zdrojov.

Atómový priemysel na Ukrajine sa začal budovať v 70. rokoch 20. storočia ako súčasť Sovietskeho jadrového programu. Po rozpade ZSSR krajina „zdedila“ 12 reaktorov ruského dizajnu VVER spolu so 4 blokmi v elektrárne v Černobyle.  Po páde železnej opony sa spočiatku rusko-ukrajinská jadrová spolupráca vyvíjala sľubne. Výsledkom bolo v polovici 90. rokov rozhodnutie o výstavbe ďalších 3 reaktorov v licencii Rosatomu. Ukrajina sa vďaka tomu stala pre ruský jadrový priemysel najväčším zahraničným trhom a stabilným partnerom. 

Dominantné jadro

V energetickom mixe Ukrajiny tak dnes hrá jadro nezastupiteľnú úlohu.  Vyrába sa z neho takmer polovica elektrickej energie, ktorú krajina spotrebuje. V súčasnosti sú na Ukrajine prevádzkované 4 atómové elektrárne. Tvorí ich celkom 15 reaktorov s inštalovaným výkonom 13.168 MW. Prevádzkovateľom je štátna firma Energoatom.

Na pozadí eskalácie konfliktu na Ukrajine vznikli obavy, či Moskva nevyužije svoje (takmer) monopolné postavenie a nevytvorí tlak na jadrový priemysel nášho východného suseda. Takýto scenár sa podľa Václava Bartušku, zvláštneho veľvyslanca ČR pre energetickú bezpečnosť, nedá jednoznačne vylúčiť. „Ukrajina a Rusko sú vo vojne. Robia sa navzájom strašné veci a ešte dlhú dobu si budú zo všetkých síl škodiť. Jadrovú oblasť nevynímajúc,“ uviedol pre energia.sk.

Palivo (hlavne) z Ruska

Najzraniteľnejšia je Ukrajina v dodávke jadrového paliva. Podľa Zuzanny Nowak z Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti (PISM) zvýšil za posledných 9 rokov ruský štátny dodávateľ –  spoločnosť TVEL cenu dodávky jadrového paliva na Ukrajinu z 350 na približne 600 miliónov dolárov ročne, píše pre energy post. Zdražieť malo tiež nakladanie s vyhoretým palivom, tam dosiahol ročný nárast úroveň 150-200 miliónov dolárov.

Agentúra Interfax Ukraine vo štvrtok citovala štátneho tajomníka ukrajinského ministerstva energetiky, že atómové elektrárne v krajine majú dostatok paliva do júna 2015.

Jedinou konkurenciou pre ruský TVEL v dodávke paliva pre reaktory VVER je americko-japonský Westinghouse. Pre 3 bloky typu VVER-1000 na Ukrajine dodáva palivo už niekoľko rokov – v apríli firma predĺžila kontrakt s Energoatomom do roku 2020. Problémom je typ reaktorov ruského dizajnu VVER-440, v ktorých je dodávka výlučne v kompetencii ruského TVEL-u.

Westinghouse si dal vypracovať internú štúdiu o možnostiach obnovy produkcie paliva aj pre tento typ reaktora. Výsledok dopadol priaznivo. „Westinghouse môže mať produkt pripravený rádovo za 12 – 24 mesiacov,“ uviedol pre energia.sk Pavel Janík, výkonný riaditeľ Westinghouse v ČR.

Náročný proces zmeny dodávateľa

Na diverzifikáciu dodávok paliva pre VVER reaktory tlačí aj Európska komisia. Výmena dodávateľa je zložitá. Vyžaduje si bezpečnostné skúšky a náročný proces licencovania paliva. Koncom júla EK vyhlásila výzvu, prostredníctvom ktorej chce sumou 2 milióny eur dotovať výskumné aktivity podporujúce licencovanie paliva zo Západu pre reaktory VVER, ktorú sú v prevádzke v EÚ.

V neposlednom rade, dodávka paliva je viazaná dlhodobými zmluvami. Atómové elektrárne zvyčajne disponujú zásobami paliva na dlhšie obdobie, minimálne 12 mesiacov dopredu. Technicky sa ale diverzifikácia dodávateľa dá zrealizovať. „Všetci užívatelia bloku typu VVER – teda ČR, Slovensku či Ukrajina – sú schopní nájsť dodávateľa jadrového paliva mimo Rusko,“ vysvetlil Bartuška.

Westinghouse napríklad do roku 2010 dodával palivo pre Jadrovú elektráreň Temelín. V dôsledku technických problémov sa ČEZ neskôr rozhodol, že sa vráti k ruskému dodávateľovi. Zavážila aj ekonomická výhodnosť modelu, ktorý ponúkal TVEL. Podľa Janíka momentálne rokuje Westinghouse s ČR o obnovení dodávok pre temelínske reaktory.

Zmluvu s ruskou firmou TVEL majú aj Slovenské elektrárne. Možnosť nájdenia alternatívneho dodávateľa na jar otvoril dnes už bývalý minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský. Westinghouse je podľa Janíka na dialóg so slovenskou stranou pripravený. „Ak má Slovensko záujem o diverzifikáciu dodávok jadrového paliva, je čas otvoriť rokovanie, pretože sa blíži termín vypršania kontraktov s ruským dodávateľom a proces licencovania paliva je časovo náročný,“ vysvetlil. 

V prípade Ukrajiny si len ťažko predstaviť budúcnosť tamojšej jadrovej energetiky bez spolupráce s Ruskom.  V posledných rokoch ale badať snahu Kyjeva o väčšiu nezávislosť aj v tejto oblasti. Výhodou sú obrovské zásoby uránu na Ukrajine, ktoré tvoria približne 2 % svetových zdrojov. Tie by vystačili krajine na najbližších 100 rokov, ale súčasná ročná produkcia pokrýva iba 30 % domácich potrieb. Dosiahnutie väčšej sebestačnosti, ako aj možnosť exportu, si ale bude vyžadovať investície a účasť západných firiem.

Európska pomoc

Zuzanna Nowak z PISM očakáva, že Ukrajina sa ešte viac upne na užšiu spoluprácu s jadrovým priemyslom zo Západu. Zmena kurzu zahraničnej politiky Kyjeva môže priniesť tlak Ruska aj na jadrový priemysel. Moskva sa však podľa nej obmedzí len na hrozbu zastavenia dodávok jadrového paliva. Ukrajinský partner si totiž dlhodobo plní svoje finančné záväzky. Ukrajina je navyše príliš veľký trh na to, aby si oň Rusko mohlo dovoliť prísť. Zvlášť v čase, keď sa Rosatom snaží presvedčiť Západ o svojej dôveryhodnosti a rozšíriť svoje aktivity v Maďarsku, Fínsku alebo Veľkej Británii.

Politické problémy na Ukrajine ale môžu spomaliť alebo pozastaviť modernizáciu reaktorov, ako aj ďalšie nevyhnutné investície.  „Vzhľadom k tomu, že bezpečnosť jadrového sektora priamo ovplyvňuje bezpečnosť susediacich krajín, účasť inštitúcií EÚ na podporu plánovaných projektov na Ukrajine je veľmi dôležitá,“ dodala Nowak vo svojej analýze pre energy post.

Bezpečnosť prioritou

Od jadrovej havárie v roku 1986 v Černobyle sa bezpečnosť atómiek na Ukrajine stala štátnou prioritou. Tamojší regulátor sa snaží vyhovieť najprísnejším štandardom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) i ďalším organizáciám. Ukrajina sa ako nečlenská krajina EÚ zapojila do celoeurópskej previerky bezpečnosti po havárii vo Fukušime. „Vo všeobecnosti bola bezpečnosť jadrových elektrární na Ukrajine potvrdená v rámci záťažových testov EÚ,“ uviedol nedávno pre energia.sk Jozef Mišák,  bývalý šéf Úradu jadrového dozoru (ÚJD).

Kyjev aj do budúcnosti počíta s ďalším rozvojom jadrovej energetiky. Vládny dokument Energetická stratégia 2030 predpovedá, že do roku 2030 pribudnú dva až sedem nových reaktorov. Súčasne, životnosť tých existujúcich sa má predĺžiť o 10 až 20 rokov. 

V súčasnosti sú na Ukrajine rozostavené 2 reaktory v elektrárni Khmelnitsky. S ich výstavbou sa začalo ešte v roku 1986, no po rozpade ZSSR sa stavebné práce prerušili. Vláda dala po 15 rokoch súhlas na ich obnovenie, no projekt Rosatomu  trápia problémy a termín sa tak neustále posúva. V súčasnej politickej klíme je otázny. 

© energia.sk

K téme