Miroslav Kulla: Domácnosť na Slovensku vynakladá na energie takmer 9 % rozpočtu
Regulácia: ÚRSO je viac na strane spotrebiteľa
„Regulácia pokročila vo svojom vývoji, na Slovensku sme urobili veľký kus práce. Aj keď je vývoj skokový, nemali sme toľko času ako západoeurópske krajiny, preto stále niečo doháňame,“ zhodnotil stručne na úvod svojej prednášky situáciu na slovenskom trhu Miroslav Kulla zo spoločnosti RWE Gas Slovensko, ktorá na trhu podniká ako dodávateľ zemného plynu.
„Hlavnou témou regulačnej politiky ÚRSO je rovnováha medzi aktérmi na trhu. Z nášho pohľadu sa dá ale konštatovať, že ÚRSO je viac priklonené na stranu odberateľa. Tento rozpor vnímame najmä pri dodávkach energií pre domácnosti. Myslíme si, že táto oblasť už nemá byť regulovaná. Deregulácia v západnej Európe predsa priniesla svoje ovocie,“ doplnil.
Tradičný dodávateľ SPP stratil údajne už štvrtinu trhu
Aj keď každá firma má svoju metodiku, podľa alternatívneho dodávateľa RWE Gas Slovensko, niekdajší monopolný dodávateľ SPP už stratil približne štvrtinu, pokiaľ ide o celý trh so zemným plynom na Slovensku. „Tradičný dodávateľ má dnes celkový podiel niekde v rozmedzí 75 – 77 percent,“ odhaduje Kulla a dopĺňa, že „je to tak signál, že konkurencia po troch rokoch funguje a stávame sa štandardným trhom“.
Konkurencia znižuje marže dodávateľov
„Či už v elektrine alebo v plyne, na Slovensku prebieha trhový boj, teda boj o cenu. Dochádza tak k znižovaniu marže každého z dodávateľov,“ skonštatoval Miroslav Kulla a doplnil, že „znižovanie marží je nezadržateľné, čo vidieť aj na trendoch zo západnej Európy. Pokiaľ ide o Slovensko, nemáme síce zatiaľ presné čísla, ale trend je viditeľný a nezadržateľný.“
Takmer 9 percent príjmu dáva domácnosť na plyn a elektrinu
„Slovenské domácnosti majú najvyššie náklady na elektrinu a plyn v porovnaní k ich príjmu,“ hovorí Kulla s odvolaním sa na štatistické dáta z Eurostat-u. Konkrétne na nákup elektrickej energie vynakladá priemerná domácnosť na Slovensku zhruba 4,5 percent zo svojho príjmu, na nákup zemného plynu cca 4,3 percent zo svojho príjmu. Celkovo tak ide na energie zhruba 8,8 percent z rodinného rozpočtu.
Nominálne ceny energií sú však porovnateľné s ostatnými krajinami. Preto, pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, nejde ani tak o problém na strane ceny, ako skôr na strane výšky príjmov domácností, hovorí predstaviteľ alternatívneho dodávateľa plynu.
Napriek súčasnému stavu je slovenský spotrebiteľ pomerne konzervatívny a po zmene dodávateľa ako nástroji na zníženie účtov za plyn a elektrinu siaha len opatrne. „Slovenský spotrebiteľ, aj keď by mal byť na základe faktov senzitívnejší na cenu, je konzervatívnejší, než spotrebiteľ v okolitých krajinách,“ hovorí zo svojich skúseností.
Trh s firmami: Od monopolu ku konkurencii
„Prešli sme od trhu bez konkurencie do regulovaného trhu. Postupná liberalizácia prechádza do jednoduchej cenovej konkurencie. Časom vznikne dopyt po doplnkovým službách, ak budú ceny dodávateľov viac – menej vyrovnané. Postupne sa tak prejde ku komplexnému trhu, kde vystupuje do popredia najmä záujem o manažment rizika. Druhým možným smerom vo vývoji je užšia integrácia zákazníka a dodávateľa,“ hodnotí trh so zemným plynom v segmente firemných odberateľov predstaviteľ RWE Gas Slovensko.
K integrácii medzi klientom a dodávateľom doplnil, že prvá lastovička sa objavila na slovenskom trhu už v tomto roku. I keď tender skončil neúspešne, ide o predzvesť, že dopyt po integrovaní bude i na Slovensku rásť. „Integrácia znamená, že klient netendruje jednotkovú cenu energie, ale cenu energie potrebnú na výrobu jeho tovaru alebo služby,“ vysvetľuje Kulla. V praxi integrácia znamená, že aj dodávateľ sa čiastkovým spôsobom podieľa na zodpovednosti za hospodárnosť výrobného procesu.
Dlhodobé kontrakty majú svoj význam
Väčšina dodávok zemného plynu v Európe pochádza z dlhodobých kontraktov a v budúcnosti sa to nezmení. „Dlhodobé zmluvy budú aj naďalej zárukou stabilnej dodávky,“ tvrdí Miroslav Kulla. Dnes však existuje na trhu prebytok ponuky nad dopytom, čo umožňuje novým hráčom dostať sa k lacnejšiemu veľkoobchodnému voľnému zdroju plynu a ponúkať ho svojim klientom. „Tento trend však nebude pretrvávať navždy. Pre rozvoj konkurencie je nevyhnutný stabilný a likvidný trh.“ V tejto súvislosti doplnil, že ide najmä o trh na báze dlhodobých zmlúv.
Výzvy do budúcnosti
Slovenský trh so zemným plynom a elektrickou energiou je v štádiu prechodu od jednoduchého cenového boja ku komplexnému trhu. „Sú tu však dva štrukturálne problémy: Pretrvávajúca regulácia a stanovovanie maximálnych cien na 1-ročné obdobie. Toto nevytvára priestor, aby mal dodávateľ istotu v očakávanom budúcom vývoji. Ak takýto stav pretrvá, tempo posilňovania konkurencie v okolitých krajinách nedobehneme. Pokiaľ ide o porovnanie konkurencie v rámci krajín V4, nie sme na tom tak zle, sme druhí, hneď za Českou republikou. Pokiaľ však ide o porovnanie so západnými trhmi, výrazne zaostávame,“ uzavrel Miroslav Kulla.
Prezentácia Miroslava Kullu (RWE Gas Slovensko) odznela na odbornej konferencii Energofórum 2011, ktorá sa koná 20. – 21. októbra 2011 v Hoteli Sitno vo Vyhniach. Organizátorom podujatia je spoločnosť sféra, a.s. Portál energia.sk je mediálnym partnerom.
(c) energia
K téme
