Independent: Britská vláda pred inváziou rokovala s ropným firmami o irackej rope
Vláda Tonyho Blaira podľa britskej tlače päť mesiacov pre inváziou do Iraku tajne rokovala s domácimi ropnými spoločnosťami o možnostiach využitia irackých ropných zásob. Denník The Independent zároveň zdôraznil, že vtedajší britský kabinet rezolútne odmietal akékoľvek spájanie kontroverznej invázie s ropnými zásobami Iraku.
Denník sa odvoláva na asi 1.000 vládnych dokumentov, ktoré získal aktivista a publicista Greg Muttitt s pomocou zákona o slobode informácií. Podľa nich sa vládni predstavitelia zišli v októbri a v novembri 2002 najmenej päťkrát so zástupcami veľkých spoločností ako BP a Royal Dutch Shell.
Záznamy z týchto schôdzok sú v rozpore s verejnými výrokmi ropných spoločností a západných vlád, ktoré vtedy popierali, že by medzi motívmi vojny boli ropné záujmy, napísal The Independent. Pripomenul, že v marci 2003 tesne pred inváziou označil Shell správy o svojich údajných jednaniach v premiérskom sídle na Downing Street za „vysoko nepresné“, že spoločnosť BP odmietla, že by mala v Iraku akékoľvek „strategické záujmy“ a že vtedajší premiér Blair označil „teóriu o ropnom spiknutí“ za úplne absurdnú.
„Shell s BP si z hľadiska svojich dlhodobých záujmov nemôžu dovoliť nemať v Iraku podiel,“ uviedol po schôdzke s týmito ropnými spoločnosťami v októbri 2002 riaditeľ pre Blízky východ na ministerstve zahraničia Edward Chaplin. „Boli sme odhodlaní získať v Iraku po Saddámovi pre britské spoločnosti spravodlivý podiel,“ napísal Chaplin.
Vojna v Iraku bola najkontroverznejším rozhodnutím desaťročnej Blairovej vlády. Rozdelila krajinu a jeho kabinet a vyvolala masívne demonštrácie. Parlament ju podporil kvôli údajnej hrozbe irackých zbraní hromadného ničenia, ktoré boli oficiálne uvádzaným dôvodom pre zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Rovnako zástupkyňa ministra obchodu Elizabeth Symonsová podľa dokumentov uisťovala britské ropné spoločnosti, že by vzhľadom k britskej podpore amerických plánov na inváziu mali mať podiel na využívaní ropných rezerv v Iraku.
V novembri 2002 rokovali zástupcovia ministerstva zahraničia znova s BP o príležitostiach v Iraku po zmene režimu. „BP sa tam zúfalo chce dostať a má obavy, aby im politické dohody túto príležitosť neodopreli, “ uvádza záznam zo schôdzky britských diplomatov so zástupcami BP.
Predstavitelia spoločnosti podľa záznamu uviedli, že Irak je „dôležitejší než čokoľvek iného za dlhú dobu“. Prehlásili tiež, že firma je pripravená k „veľkým rizikám“, aby získala podiel na irackých rezervách, ktoré sú druhé najväčšie na svete.
ČTK, energia
K téme
