Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Černobyľ - IAEA
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Pohľad na 4. reaktor Černobyľu. Foto:Dana Sacchetti/IAEA
29. novembra 2016 Jadrová energia od Energia.skSITA

Havarovaný reaktor v Černobyľe má nový kryt

„Dnes sme v Černobyľe oslávili úspešný záver operácie. Ide o kľúčovú etapu pred novembrom 2017, keď bude zavŕšený medzinárodný program premeny Černobyľu v bezpečné miesto neohrozujúce životné prostredie,“ uviedlo konzorcium francúzskych firiem. Práve tie postavili gigantickú konštrukciu vážiacu viac než 36.000 ton, dlhú 162 metrov a vysokú 108 metrov. Zakryla by aj parížsky štadión Stade de France alebo Sochu slobody v New Yorku.

Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne v apríli 1986 vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky. Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, predovšetkým Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Havarovaný reaktor potom zakryl betónový sarkofág, ktorého životnosť a hermetickosť ale nesplnil očakávania.

Stavba novej pohyblivej konštrukcie, najväčšej svojho druhu na svete, začala v roku 2012. Vzhľadom k obrím rozmerom bol kryt najprv zmontovaný do dvoch častí, ktoré sa vlani podarilo prepojiť.

Nový kryt bol zostavený 327 metrov od reaktora. O presun sa postaralo 224 hydraulických zdvihákov, ktoré konštrukciu posúvali o 60 centimetrov v priebehu jedného „kroku“. Nová kupola má odolať aj zemetraseniu o sile až 6 stupňov.

Príčinou katastrofy černobyľskej elektrárne bola zrejme chyba personálu, ktorý sa v priebehu testovania pravdepodobne dopustil hrubého porušenia bezpečnostných pravidiel. Podľa mnohých odborníkov mala podiel na nešťastí aj chybná konštrukcia sovietskeho reaktora, o ktorého nedostatkoch nebola obsluha informovaná.

Okolo miesta tragédie vznikla tridsaťkilometrová neobývateľná zóna. Rádioaktívne stroncium 90 prestane byť v zóne aktívne v roku 2214, cézium 127 v roku 2314. Izotop plutónia 239, ktorý je podľa odborníkov hlavným zdrojom černobyľského zamorenia, prestane pôsobiť za 24.000 rokov. Výroba elektriny v nepoškodených blokoch elektrárne skončila až v roku 2000.

ČTK, energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.