Energetické zákony sú začiatkom prijímania tretieho balíka

Pred letom publikovala Východoslovenská energetika niektoré zo svojich pripomienok k návrhom energetických zákonov (návrh zákona o energetike a návrh zákona o regulácii). Na začiatok, skúste prosím zhrnúť, o ktoré námietky, resp. pozície firmy šlo.

Pozície sme zhrnuli do piatich skupín. Prvou skupinou boli pripomienky týkajúce sa rôznych zmien, ktoré z nášho pohľadu nemajú byť definované na úrovni zákona, keďže tým sa celý systém stáva menej flexibilným. Skôr by mali byť definované na úrovni sekundárnej alebo terciárnej legislatívy, aby akákoľvek ďalšia zmena nemusela byť predmetom novelizácie zákona. Aby som bol konkrétnejší, je tam napríklad úprava podrobností týkajúcich sa zmeny dodávateľa – lehoty, námietky… Čiže všetky veci, ktoré môžu byť definované aj na úrovni Pravidiel trhu.  Prečo to máme konzervovať na úrovni zákona? Ďalej zákon v tej podobe, ako bol pôvodne navrhnutý, nerozlišuje napríklad medzi univerzálnou službou a združenou dodávkou, čo je niečo, čo by sme už v dnešnej dobe asi mali rozlišovať a brať do úvahy. Alebo povinnosť písomne informovať distribučnú spoločnosť pri procese zmeny dodávateľa. To je niečo, čo sa v spolupráci s dodávateľmi snažíme v posledných mesiacoch automatizovať a zrýchľovať, a týmto by sme sa posunuli o niekoľko rokov späť a komunikovali opäť v papierovej forme.

Aj z tohto dôvodu máme za to, že by bolo vhodné stretnúť sa na úrovni hlavných hráčov na trhu, ministerstva, ÚRSO, atď., aby sme si zadefinovali akúsi mapu, kde by sa jasne povedalo, čo bude definované v ktorej legislatíve a v akom rozsahu. Stačí, ak sa pozrieme na to, koľko vyhlášok sa musí vydať, či už na strane ministerstva alebo regulátora. Potom sa nečudujme, že vzniká chaos a neprehľadná situácia. Čo bolo niekedy v Pravidlách trhu, dnes existuje ako samostatná vyhláška. Niekedy sa dokonca vyhlášky prekrývajú. Skutočne by bolo dobré sadnúť si a urobiť si takýto jasný koncept, ktorý bude akceptovaný všetkými hráčmi.

Druhou námietkou je neprimerané zaťaženie podnikateľského prostredia. V zásade sa týka schvaľovania zmlúv, ktoré v pôvodnom znení začínali síce nad hodnotou 10 tis. eur, ale predtým, než o zákone hlasovala vláda, bola hranica posunutá na 100 tis. eur., čo je stále pomerne nízka hodnota. Skutočný zásah do podnikateľského prostredia však tkvie v tom, že bude nutné vopred informovať pri týchto výberoch o prihlásených uchádzačoch. To sú neakceptovateľné zásahy do nákupných procesov vo firmách. Podobne ako i následné schvaľovania. Veď predsa nie je možné, aby bol akýkoľvek subjekt, bez ohľadu na to či je regulovaný alebo nie, závislý na rozhodnutí regulátora, či ním uzatvorená zmluva je alebo nie je platná. Vyjadrenia úradu, že nám vadí, že nám uvidí „do kuchyne“, hraničia s populizmom a snahou získať si popularitu u verejnosti. My totiž v žiadnom prípade nenamietame voči právo úradu, ktoré má už aj teraz, na poskytnutie a preskúmanie zmlúv, a pokiaľ tieto súvisia s regulovanou činnosťou, tak voči jeho právu priznať náklady len v adekvátnej výške. Ale aby úrad rozhodoval o tom, s kým a akú zmluvu nejaký subjekt uzavrie, to je absolútne prekročenie právomocí. Náš názor bol, že buď tieto ustanovenia úplne vypustiť alebo upraviť tak, aby ich zásah na bežne vykonávanú činnosť vo firmách nebol taký dramatický. Požiadavky regulačného úradu možno naplniť aj na úrovni informovanosti.

Tretí okruh sú pripomienky, ktoré sa týkajú merania a určovania spotreby. Pôvodne sa iracionálne zaviedla povinnosť koncoročných fyzických odpočtov elektromerov na všetkých odberných miestach. Účel, pre ktorý bolo toto opatrenie zavedené, sa dá naplniť aj inými spôsobmi. Ak hovorím za Skupinu VSE – a konkrétne za distribúciu – naše odberné miesta dokážeme odčítavať veľmi efektívne s malým počtom ľudí priebežne. Neviem si však predstaviť, ako by sme mali v priebehu 30 dní odpočítať to, čo inak s tímom robíme celoročne. Navyše konečný efekt by bol diskutabilný a a prínos by určite nevyvážil vyvolané náklady.

Ďalšou námietkou bola opätovná cenová regulácia malých podnikov. Toto asi pripomienkovali všetci dodávatelia. Historicky je z iných krajín Európy dokázané, že liberalizácia trhu nemôže dlhodobo fungovať spolu s reguláciou. Takže ak chceme trh liberalizovať, je potrebné jednotlivé segmenty postupne deregulovať. V plyne je situácia evidentná; regulácia malých podnikov neexistovala a počet zmien dodávateľa bol výrazne vyšší než v elektrine. Dnes sa trh v tomto segmente rozbehol, ale ďalšou reguláciou sa spomalí. Toto vnímame ako čisto populárny ťah voči verejnosti. Čísla hovoria jasne – vedeli by sme na zmluvách zdokladovať, že aktívni odberatelia zo segmentu MOP si v deregulovanom prostredí vedeli vyjednať výhodné ceny. Odberatelia, ktorí sa zaujímajú o ceny a chceli svoje ceny elektriny riešiť, boli schopní dohodnúť si nižšie ceny než aké mali počas cenovej regulácie. Takýto odberatelia však nekričia. Kto ale kričí, sú tí, čo sa o ceny aktívne nikdy nezaujímali a na konci roka si na faktúre všimli vyšší účet. Bohužiaľ, návrhom zákona chceme populisticky chrániť týchto pár „lenivcov“ podnikateľov na úkor väčšiny.

Piatym okruhom je, že vertikálne integrované podniky v niektorých častiach zákona boli diskriminované tým, že na ne boli kladené neúmerne vysoké pokuty. V niektorých ustanoveniach sa na ne vzťahovali i špeciálne opatrenia, ktoré sa nevzťahujú na iných hráčov na trhu. Tým dochádza k samotnej diskriminácii.

Čo sa týka pokút, neboli stropy iba prevzatím toho, čo sa o vertikálne integrovaných podnikoch píše v príslušných európskych smerniciach?

Nejde o hornú, ide o tú spodnú hranicu. Tá bola nastavená vysoko. Všetko treba chápať v súvislostiach. Jedna vec je nastavenie spodnej hranice a v inom paragrafe sa zas človek dočíta, že za každým porušením je porušenie štandardov kvality. Áno, stáva sa, že nestihneme odpovedať v lehote alebo z nejakého iného dôvodu sa nesplní nejaký termín, čo je porušenie štandardov kvality. A aby sme za takéto malé porušenia dostávali rádovo tisícové pokuty v eurách, tak to je trochu privysoko nastavená latka.

Toto všetko boli skupiny pôvodných pripomienok. V piatok 20. júla 2012 zasadali parlamentné výbory a prijali sa nejaké odporúčania na úpravy. Vo svetle nich, čo všetko z pôvodných pripomienok ostalo a čo sa zmenilo?

Došlo k nejakým úpravám. Niektoré veci sa presunuli do nižšej legislatívy, ale stále sa na úrovni zákona riešia veci, ktoré by sa na tejto úrovni legislatívy riešiť nemali. Stále pretrváva problém vstupovania regulátora do podnikových procesov a schvaľovania zmlúv. Keď to pritiahnem za uši, tak potom sa pýtam, načo máme predstavenstvo so zástupcami štátu, načo máme dozornú radu so zástupcami štátu, ktorí schvaľujú jednotlivé zmluvy? Tieto dva subjekty s účasťou štátu niečo schvália a potom štátny regulačný úrad môže rozhodnúť, že to neschváli? Na druhej strane, naša spoločnosť si v minulých rokoch na konferencii e-biz forum prevzala niekoľko ocenení za využívanie elektronických nástrojov s cieľom zvýšiť transparentnosť výberov dodávateľov a obmedziť možnosti korupčného konania.  Na to sme v našej Skupine patrične hrdí a skutočne robíme pri výberoch také kroky, ktoré pre Skupinu VSE zaručia najvýhodnejšie ceny. Krokmi, ktoré sú teraz zadefinované v zákone, sú naše nákupné procesy reálne ohrozené. Vzniká riziko, že naša schopnosť vyjednávať najnižšie ceny bude ohrozená v prípade úniku informácií. A to sa bohužiaľ na Slovensku vylúčiť nedá. Nik nám nezaručí, že informácie v kritických výberoch neuniknú a následné dokazovanie je v našich podmienkach prakticky nemožné. A ako som už tiež spomenul, ak má ÚRSO pochybnosti, má aj teraz možnosť neuznať všetky náklady.

Čo sa týka určovania spotreby a fyzických odpočtov ku koncu roka, tak tu naopak musíme pochváliť, že zavážili rozumné argumenty a ochota počúvať jeden druhého. Vyjasnili sme si, o čo ide, a zakotvilo sa, že odpočty budú každoročné, nie koncoročné. V praxi to znamená, že každé odberné miesto bude fyzicky odpočítané minimálne jedenkrát za rok. Pri zmene dodávateľa by malo byť možné nahradiť fyzický odpočet aj tzv. samoodpočtom, kde odberateľ nahlási stav elektromera. Toto vnímame ako pozitívnu zmenu, ktorá nikoho nediskriminuje.

Čo sa týka cenovej regulácie malých podnikov, k tejto otázke je ťažké sa vyjadriť. Povinnosť predkladať cenové návrhy ostáva, momentálne v cenovom výnose regulácia malých podnikov nie je špecifikovaná. Čakáme teda. Ale náš názor zostáva, že regulácia malých podnikov je  zbytočná a nesprávna.

Tiež boli upravené spodné sadzby pokút na akceptovateľnú úroveň a taktiež sa podarilo dosiahnuť kompromis v niektorých drobných zmenách.

Doteraz sme hovorili o námietkach skupiny VSE počas legislatívneho procesu. Medzi časom parlament zákony prijal a prezident ich už podpísal. Ktoré pozitíva nový zákon o energetike a nový zákon o regulácii prinášajú?

Najväčšie pozitívum je, že nová legislatíva je. Dva energetické zákony si teraz vyžiadajú zmeny v ďalších zákonoch, či je to zákon o obnoviteľných zdrojoch, metrológii, jadrovom fonde… Tiež sekundárna legislatíva bude musieť reagovať na tieto zmeny a novelizácie bude potrebné dôsledne pripraviť.

Boli by sme veľmi radi, ak by sa aspoň sekundárna a terciárna legislatíva nešili horúcou ihlou, ale štandardným procesom. Máme skúsenosti, že ak sa prijme niečo napríklad v Pravidlách trhu narýchlo, môže sa ukázať byť problematickým a vyvolávať zbytočné emócie. Napríklad Štátna energetická inšpekcia musí zbytočne riešiť niektoré prípady len preto, lebo sme si v pokoji nesadli a nevypracovali jasné pravidlá. Ak sa celé kolo zmien sekundárnej a terciárne legislatívy stihne do prvej polovice ďalšieho roka 2013, budeme si môcť povedať, že sme transponovali celý tretí energetický balík a veci, ktoré s ním súvisia.

Nové zákony prinášajú viaceré pozitíva a medzi nimi sa posilňuje i ochrana spotrebiteľa. Pozitívne vnímame definovanie zraniteľných odberateľov nie cez cenu ale cez prerušenia dodávky. Zraniteľný odberateľ je skutočne zraniteľným preto, že elektrinu životne potrebuje. Túto definíciu vítame. Dodávka poslednej inštancie sa posúva na Pravidlá trhu, čo sme žiadali už v minulosti. Pozitívne tiež je, že krátke výpadky alebo opravy porúch do 20 minút na úrovni nízkeho napätia nie je potrebné dopredu oznamovať. Zefektívni to celý proces odstraňovania existujúcej poruchy a pomôže pri predchádzaní ďalším hroziacim výpadkom.

Vítame tiež, že zo zákona vypadla stať, podľa ktorej dodávateľ univerzálnej služby má tie isté povinnosti ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Toto ustanovenie voči nám zneužívali niektoré ďalšie subjekty na trhu, táto stať nám spôsobovala pokuty iba preto, lebo formulácia nebola „najšťastnejšia“.

Z pohľadu zákazníkov je prínosom zrýchlenie procesu a zvýšenie frekvencie zmeny dodávateľa. Paradoxne, konečne máme formálne v zákone možnosť dodávateľa požiadať distribútora o prerušenie distribúcie z dôvodu neplatenia niektorého zo zákazníkov.  To je niečo, čo by človek čakal ako samozrejmosť, ktorá tam už je. Konečne to budeme mať zakotvené v zákone a dodávatelia nemusia hľadať na vymoženie si svojich práv rôzne formulky. Z tohto pohľadu, mnohé veci, ktoré sa z praxe ukázali ako problematické, sú v návrhoch zákonov zohľadnené. Môžem povedať, že je tam určite aj veľa dobrého, čo nám a vôbec všetkým pomôže.

V súvislosti s podradenou legislatívou ste spomínali, že už dnes prax naznačuje, že niektoré ustanovenia sú buď problematické alebo ich nemožno de facto vykonať. Čo konkrétne si možno pod tým predstaviť?

Čo sa už v minulosti ukazovalo ako problematické, je samotný proces zmeny dodávateľa. Uvidíme, ako ho doriešia aktualizované Pravidlá trhu. V minulosti a v súčasnosti je problémom najmä zneužívanie nastavenia procesu zo strany niektorých subjektov. Aj keď zostáva možnosť podať námietku veľmi limitovaná, tak aspoň sa predĺžila lehota. My by sme radi videli možnosť podania námietky v širšom zmysle, nie v úzkom vymedzení, ako je teraz. Je jednoznačne potrebné riešiť podvodné konania zo strany niektorých dodávateľov a dať možnosť zákazníkom adekvátne sa brániť. Na druhej strane, treba chrániť aj dodávateľov, aby zákazníci voči nim tieto možnosti ochrany nezneužívali. Potrebovali by sme nájsť rovnováhu, kde odberateľ svojím podpisom berie na seba istú zodpovednosť, ale zároveň je chránený voči podvodným postupom.

Ďalším aspektom, o ktorom veríme, že ho nové Pravidlá trhu vyriešia, je inštitút dodávky poslednej inštancie. V Skupine VSE riešime takýto prípad a ukazuje sa nám, že hoci je inštitút dodávky poslednej inštancie veľmi dôležitý, bol zadefinovaný narýchlo a nikto sa poriadne nezamyslel, čo to všetko znamená. Za prvé, tento inštitút má slúžiť na zabezpečenie dodávky odberateľom. V žiadnom prípade, aj keď hovoríme o ochrane odberateľa, to ale neznamená, že odberateľ neponesie nejaké následky za to, že mal „zlého“ dodávateľa. Práve naopak, odberatelia si musia uvedomiť, že toto je im poskytované ako služba a riziko v danom prípade nesie dodávateľ poslednej inštancie, ktorý musí dodávku zabezpečiť a musí sa na všetko vedieť pripraviť v priebehu niekoľkých hodín. Preto je potrebné doriešiť, aby nedochádzalo k dohodám medzi dodávateľmi, za ktoré sú v konečnom dôsledku potrestaní distribútori. Dokonca systém, ako je nastavený dnes, je možné veľmi jednoducho zneužiť zo strany dodávateľov, pričom škody na strane distribúcie môžu byť veľké. Prax ukazuje, že toto všetko je potrebné riešiť.

Spomenuli ste možnosť zneužitia inštitútu dodávky poslednej inštancie napríklad cez rôzne dohody medzi dodávateľmi. O čo v praxi môže ísť?

Ide v zásade o obchádzanie procesu zmeny dodávateľa, ktorý má svoju štandardnú definíciu. Zmena dodávateľa musí postupovať podľa predpísaných krokov a jednoducho by sa nemalo stávať, že dodávatelia sa napríklad medzi sebou dohodnú o presune niektorých odberateľov. Ak sa tak stane, je to nesystémové, pracné a vnáša to na trh chaos. O takýchto zmenách by mal vedieť tiež zákazník, ktorý má právo čo do toho povedať. Samozrejme okrem situácie, kedy mu služby začne pre objektívne dôvody poskytovať dodávateľ poslednej inštancie. Tam si zákazník nemá právo vybrať, nakoľko dodávateľa poslednej inštancie určuje regulačný úrad. Ale aby sme dodávkou poslednej inštancie len nestrašili a nevytvárali demagógiu o „prihrávaní si“ zákazníkov pre tzv. tradičných dodávateľov, treba zdôrazniť, že odberateľ, ak chce a je aktívny, môže byť v režime dodávky poslednej inštancie povedzme len 24 hodín. Stačí, že v prvý deň začatia DPI uzavrie s ktorýmkoľvek dodávateľom štandardnú zmluvu, ktorá je základom pre štandardnú dodávku a tým mu DPI od začatia platnosti tejto novej zmluvy končí.

Na záver, na odborných fórach sa energetickej legislatíve vyčítajú príliš časté zmeny. Z dvojice najdôležitejších energetických zákonov je to v súčasnosti Zákon o energetike, ktorý prešiel v ostatných rokoch sériou novelizácií. Nové energetické zákony sa prijali tak, ako sa prijali, pričom otázka je, či sa neobišiel štandardný legislatívny proces. Z tohto pohľadu, nepredpokladáte, že aj nové zákony sa budú zásadnejšie novelizovať krátko po ich prijatí?

Dovolím si tvrdiť, že primárnu legislatívu bude potrebné skôr či neskôr novelizovať. Sú tam ustanovenia, ktoré sa ukážu ako problematické v dennej praxi. Na druhej strane, veľa ustanovení, ktoré vnímame nateraz ako problémové, možno adekvátne upraviť alebo spresniť na úrovni sekundárnej legislatívy. Ďalšie riziká sa potvrdia alebo vyvrátia až podľa toho, čo ukáže prax. Pokiaľ bude v praxi vôľa subjektov trhu fungovať tak, ako bolo zamýšľané, tak si myslím, že problémy nastať nemusia. Skúsenosť ale hovorí, že subjekty trhu sa väčšinou snažia hľadať možnosti, ako niečo využiť alebo zneužiť.

Čo sa týka novelizácií, áno namieta sa, že sú príliš časté. Nový zákon o energetike: hoci bol návrh predchádzajúcou vládou prerokovaný dosť do detailov a verejne, prišli zmeny, ktoré sa vykonali narýchlo. Nehovorím, že zle, ale neboli patrične prediskutované. Zákon o regulácii je absolútne nový a ako taký si myslím, že tiež v niektorých prípadoch vytvára podmienky, ktoré sú minimálne otázne. Treba počkať na ďalšiu legislatívu a podľa toho, ako sa vyvinie, sa môžeme ale nemusíme vyhnúť ďalším novelizáciám.

S Branislavom Sušilom sa rozprával Michal Hudec. Branislav Sušila pôsobí ako vedúci úseku „Regulačný manažment a rozvoj spoločnosti“ spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk.

(c) energia.sk

K téme