Drahší G-komponent by zlikvidoval menších výrobcov
Distribučky žiadajú, aby výrobcovia elektriny platili za prístup do sústavy 100 % svojej maximálnej rezervovanej kapacity. Považujete takýto návrh za vecne opodstatnený?
SEPS a prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú podnikateľské subjekty, teda firmy, ktoré majú povinnosť zabezpečovať spoľahlivú dodávku vyrobenej elektriny v dohodnutej kvalite od výrobcov ku všetkým spotrebiteľom na jej konečné využitie. Podnikanie v tomto odvetví však aj napriek tomu, že je pre svoj monopolný charakter prísne regulované, sa inak nelíši od iného podnikania.
Tým chcem povedať, že objektívne vyvolané náklady takejto firmy sa premietajú do ceny jej produktov či služieb. Dlhé roky, prakticky až do roku 2013 sa tieto náklady bez spochybňovania socializovali, tzn. premietali sa do koncovej ceny všetkých odberateľov elektriny, tak ako je tomu vlastne všade vo svete. Zjednodušene to môžeme povedať tak, že všetci odberatelia elektriny v podstate spravodlivo platili tzv. L-komponent ako určitú odplatu práve za spoľahlivú dodávku spotrebovaného množstva elektriny v danej kvalite.
Až v roku 2013 v súvislosti so zavádzaním povinného G-komponentu sa začalo najmä zo strany prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav argumentovať tlakom na zníženie koncovej ceny pre odberateľov elektriny a deklarovanou spravodlivosťou, ak sa na nákladoch spojených s fungovaním prenosovej sústavy či distribučných sústav budú podieľať nielen odberatelia ale aj výrobcovia elektriny, ktorí sú do nich pripojení.
Prevádzkovatelia distribučiek argumentujú vysokým zaťažením odberateľov nákladmi na distribúciu elektriny. Čo si o tom myslíte?
V prvom rade by som chcel vysloviť svoj názor, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nemajú dôvod skúmať, kto v konečnom dôsledku uhrádza náklady ich podnikania. Ich povinnosťou je nákladovo efektívne plniť svoje poslanie. L-komponent sa pochopiteľne objavuje u odberateľa ako súčasť koncovej ceny elektriny a túto súčasť si prevádzkovatelia distribučných sústav cez príslušnú tarifu vyberajú.
Ak má výrobca elektriny možnosť premietnuť G-komponent do svojej veľkoobchodnej ceny, tak tento sa prirodzene bude objavovať v koncovej cene elektriny ako súčasť tejto veľkoobchodnej ceny.
V štandardne fungujúcom trhovom prostredí, s vysokým stupňom fyzického prepojenia trhov s elektrinou, s harmonizovaným právnym a regulačným prostredím a s rozvinutým medzinárodným obchodovaním s elektrinou nie je dôvod, aby koncový odberateľ elektriny rozlišoval či je v koncovej cene zaťažovaný G-komponentom alebo L-komponentom. Tá pre neho vychádza v obidvoch prípadoch rovnaká.
V takomto prípade ale argumentácia prevádzkovateľov distribučných spoločností stojí na vratkých nohách a nezostáva iné, než ju považovať za zavádzajúcu. Domnievam sa však, že ich motivácia je v skutočnosti účelová s cieľom ich vlastného prospechu.
Môžete to vysvetliť?
Ak chcem odpovedať na vašu otázku úprimne, musíme na problém G-komponentu (L-komponentu) nazerať zo širšieho hľadiska. Začnime v Bruseli. V EÚ neexistuje žiadna právna povinnosť členskej krajiny zavádzať G-komponent. Je však pravdou, že legislatíva EÚ priamo neodporuje jeho prípadnému zavedeniu za istých podmienok.
EÚ vznikla ako spoločenstvo, ktorého poslaním je pre svojich občanov zabezpečiť slobodu, spravodlivosť a prosperitu. Tento ušľachtilý cieľ vyrastá okrem iných aj z takých hodnôt, akými sú voľný pohyb osôb, kapitálu , tovarov a služieb. Ruka v ruke s tým v elektroenergetike ide o vytváranie a fungovanie jednotného vnútorného trhu s elektrinou. Ak hovoríme o jednotnom trhu, treba zdôrazniť a možno ešte veľakrát zopakovať, že hovoríme o trhu bez akejkoľvek diskriminácie. Napriek enormnému historickému úsiliu a pozorovateľnému pokroku je tu stále veľa nedostatkov a treba prekonať či odstrániť veľa prekážok z cesty k jednotnému trhu.
Na Slovensku bol G-komponent zavedený tak, že vo výške platby výrazne rozlišuje medzi výrobcami pripojenými do prenosovej sústavy a výrobcami pripojenými do distribučných sústav. Tu máme teda hneď prvý príklad diskriminácie, čo je s odvolaním sa na základné hodnoty EÚ absolútne neprípustné.
Uvediem aj iný príklad diskriminácie. Prípadné zavádzanie G-komponentu má mať za cieľ tiež maximálne približovanie zdrojov vyrábanej elektriny k miestu spotreby. Na Slovensku však úplne protikladne: výrobca elektriny, ktorý je pripájaný priamo do distribučnej sústavy je akoby trestaný platením oveľa vyššieho poplatku než platí výrobca pripájaný priamo do prenosovej sústavy.
V Českej republike, ktorá existuje v rovnakom legislatívnom a regulačnom rámci Európskej Únie a navyše je s nami priamo prepojená tzv. „market coupling-om“, je práve takéto priame pripájanie výrobcov elektriny na nižšie napäťové úrovne finančne podporované. Má to samozrejme technickú, ekonomickú, ale aj environmentálnu logiku, pretože sa znižujú straty pri prenose, resp. distribúcii elektriny.
Uplatňovaním diskriminačných prvkov sa z obchodného hľadiska teda vlastne vytvoril výrazne nerovnovážny stav, ktorý sa v konečnom dôsledku obracia proti záujmom Slovenska.
Tvrdíte, že zavedenie G-komponentu poškodilo domácich výrobcov elektriny. Ako sa to prejavuje v praxi?
Výroba elektriny na Slovensku a jej následný predaj spravidla na veľkoobchodnom trhu dosahuje príliš malý objem na to, aby mohla aktívne ovplyvňovať základnú veľkoobchodnú cenu elektriny. Táto cena je fakticky určená veľkými burzami, pričom pre slovenských výrobcov je relevantná predovšetkým nemecká EEX.
To znamená, že G-komponent ako nákladová položka slovenského výrobcu nie je premietnutá do veľkoobchodnej ceny jeho elektriny, pretože táto by sa okamžite stala nekonkurenčnou. Tým je ale automaticky diskriminovaný vo vzťahu k všetkým výrobcom elektriny podnikajúcich v krajinách, kde G-komponent nie je zavedený a ktorí majú možnosť bez obmedzení svoju elektrinu vyvážať na Slovensko. Opäť teda hovoríme o diskriminácii ako neprípustnom jave, ktorý je v rozpore so základnými hodnotami EÚ. Vytvára sa tu priestor pre paradoxné situácie.
Napríklad výrobca elektriny z ČR nie je z dôvodu svojich nákladov konkurencieschopný na českom trhu, ale stále môže byť výrazne konkurencieschopný na slovenskom trhu, pretože slovenský výrobca je zaťažený G-komponentom. Slovenský výrobca elektriny takto vystavený zahraničnému konkurenčnému tlaku nemusí takúto situáciu ekonomicky ustáť, môže to znamenať jeho likvidáciu a potom nastupujú všetky negatívne dôsledky s tým spojené, vrátane sociálnych dopadov.
Takýto prístup nahráva dominantnému výrobcovi elektriny, akým sú Slovenské elektrárne, a.s., keďže tieto disponujú širším technologickým portfóliom výrobných zdrojov elektriny a z nich kľúčová časť je pripojená priamo do prenosovej sústavy, kde sa platí nižší G-komponent.
Menší výrobcovia elektriny sú spravidla pripojení priamo do distribučných sústav a teda už len z tohto titulu sú v priamej konkurenčnej nevýhode a ako som spomenul pred chvíľou, sú aj v riziku prípadnej likvidácie. Obmedzovanie konkurencie už na strane výrobcov pritom prirodzene vedie k riziku zvyšovania koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Argumentovať v konečnom dôsledku ich ochranou pri jednostrannom zavádzaní G-komponentu je zavádzajúce.
Je podľa vás reálne vytvoriť regulačný rámec na úrovni EÚ, ktorý by harmonizoval prístup voči všetkým účastníkom na trhu s elektrinou?
V tomto zmysle už koná ACER a následne sa jeho analýzami a odporúčaniami bude zaoberať aj EK. No ide o beh na pomerne dlhú trať.
To samozrejme neznamená, že na Slovensku máme sedieť so založenými rukami. K tejto otázke by som za energetickú komisiu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory chcel ešte dodať a zdôrazniť jedno: neodmietneme G-komponent ako princíp, pokiaľ bude zavedený na celoeurópskej úrovni harmonizovaným a nediskriminačným spôsobom.
Pokiaľ sa tak nestane, nepovažujeme ho za opodstatnený. Uvedená nevyhnutnosť celoeurópskej harmonizácie a nediskriminácie sa však vzťahuje aj na L-komponent a mix G a L-komponentu.
Vráťme sa k požiadavke distribučiek, ktorých návrh na viac ako dvojnásobné zvýšenie G-komponentu ste označili za účelový. Prečo?
Iniciatíva a snaha prevádzkovateľov regionálnych distribučných spoločností o výrazné zvýšenie platby za G-komponent sa objavila v rámci pripomienkovania návrhu novely Vyhlášky ÚRSO o regulácii cien v elektroenergetike. Stačí si pozorne prečítať všetky pripomienky, ktoré vzniesli tieto spoločnosti, z ktorých je zrejmá snaha maximálne si prostredníctvom tarifného systému navýšiť svoje inkasá. Dá sa odhadnúť, že len realizáciou nimi navrhovaného zvýšenia fixných platieb za jedno odberné miesto pre domácnosti a malé a stredné podniky by mohli zinkasovať navyše sumu prevyšujúcu desiatky miliónov EUR.
Samozrejme sú si vedomí toho, že premietnutie takéhoto inkasa do koncovej ceny elektriny pre odberateľa nie je priechodné a tak hľadajú iné cesty a pritom navrhujú spôsoby, ako finančne zaťažiť iných účastníkov trhu, v tomto prípade výrobcov elektriny.
Ak sú snahy prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav o zníženie koncových cien elektriny mienené úprimne, mali by sa pozrieť aj na riešenia na svojej vlastnej strane. Je jednoducho pravdou, že čím efektívnejšie budú prevádzkovatelia regionálnych distribučných spoločností podnikať, tým nižšie bude bremeno, ktoré budú prenášať na koncových odberateľov, teda tým nižšie môžu byť koncové ceny elektriny.
Treba oceniť, že ÚRSO cez regulačnú politiku a dostupné regulačné nástroje vyvíja už po niekoľko rokov tlak na zefektívnenie fungovania distribučných spoločností. Na základe verejne dostupných údajov sa však domnievame, že stále je tu pomerne veľký priestor na efektivitu, do ktorej akoby sa distribučným spoločnostiam nechcelo a je pre nich oveľa jednoduchšie poukazovať na výrobcov elektriny.
V ktorých oblastiach sa podľa vás distribučky správajú neefektívne?
Napríklad v roku 2007 publikované údaje Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC), teda organizácie, ktorá je svetovým lídrom v oblasti technickej normotvorby pre elektrotechnické technológie, uvádzajú ako priemerné hodnoty strát pri distribúcii elektriny (transformátory, vedenia) 4 – 6 %.
Podľa výročných správ regionálnych distribučných spoločností publikovaných v roku 2014, teda prakticky so sedemročným odstupom, sú straty pri distribúcii elektriny stále ešte v priemernej hodnote prevyšujúcej 7 %. I keď je pravdou, že nemáme možnosť presne vidieť, čo sa za takýmito číslami skrýva, je len logickou úvahou, že priestor pre hľadanie vlastných rezerv na strane distribučných spoločností existuje. Potom je prirodzené očakávať, že ÚRSO využije svoje právomoci a možnosti, aby vyššia efektivita na strane distribučných spoločností bola dosiahnutá bez dopadu na ďalších účastníkov trhu s elektrinou.
A to hovoríme len o vyššej technickej efektívnosti ako jednej z alternatív. Nepochybne sú aj iné možnosti, napríklad v súvislosti s konceptom energetickej efektívnosti ako takej.
Čo očakávate od ďalšej diskusie o výške G-komponentu na Slovensku?
Výrobcovia elektriny s fotovoltaickými technológiami už dnes platia G-komponent v hodnote približne 19 EUR/MWh (čo je asi 57% trhovej ceny elektriny). Ak by sa návrh distribučiek stal skutočnosťou, museli by platiť 62 EUR/MWh (teda asi 184% trhovej ceny elektriny). Tieto čísla hovoria samé za seba, pre týchto výrobcov elektriny je to likvidačná situácia.
Som presvedčený, že pri riešení problému, o ktorom sme diskutovali, ÚRSO opäť preukáže svoju profesionalitu a schopnosť nepodľahnúť snahám o narušenie predikovateľnosti legislatívneho prostredia, partikulárnym záujmom a tlakom a vôbec sa nebude zaoberať návrhmi prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na zvýšenie platby za G-komponent.
Všetci účastníci na trhu s elektrinou v EÚ by mali chápať, že niet inej cesty k prosperite celospoločenskej, firemnej ale aj individuálnej, než vytvorenie jednotného vnútorného trhu s elektrinou. Tento trh musí byť budovaný na celoeurópsky harmonizovanom, nediskriminačnom prístupe voči všetkým účastníkom trhu. Predvídateľný a transparentný legislatívny a regulačný rámec v rámci celej EÚ ako aj na národnej úrovni by mal pritom byť chápaný ako samozrejmosť.
Individuálne záujmy či krátkodobé výhody niektorých účastníkov trhu, ktoré by chceli získavať aj nekorektným či neprofesionálnym spôsobom, by mali byť odmietané.
Róbert Zelenay je predseda Energetickej komisie pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis, perex a fotografie: energia.sk
© energia.sk
K téme
