Čo nové pri výstavbe atómových elektrární v Európe? Problémov pribúda.

Poľská neistota

Na jadrovú energiu chce v rámci znižovania emisií a diverzifikácie energetického mixu vsadiť susedné uhoľné Poľsko, ktoré je tiež vysoko závislé na dovoze zemného plynu z Ruska. Plánovaná výstavba prvej atómovej elektrárne v krajine s odhadovaných rozpočtom 10 – 15 miliónov dolárov sa však zrejme oneskorí. Spustenie prvého bloku s výkonom 1500 MW sa pôvodne očakávalo v roku 2020, aktuálny oficiálny predpoklad je rok 2025. Druhý blok s rovnakými parametrami by sa mal spustiť do roku 2035. Podľa zdrojov oboznámených s projektom, ale hrozí niekoľkoročný odklad.

Nedávno došlo k zrušeniu kontraktu so spoločnosťou, ktorá mala nájsť pre elektráreň vhodnú lokalitu. O tej sa ešte totiž nerozhodlo, najčastejšie sa skloňuje oblasť Źarnowiec alebo Choczewo. Najväčšia poľská elektrárenská spoločnosť PGE tiež pred pár dňami predala 30-percentný podiel v jadrovom projekte trojici menších firiem – energetickým spoločnostiam Tauron a Enea a producentovi medi KGHM. Poľský Najvyšší kontrolný úrad vo svojej minulotýždňovej správe o bezpečnosti dodávok elektriny varoval pred vysokým rizikom oneskorenia alebo zrušenia projektu, čo by ohrozilo plán, zaistiť do roku 2030 z tohto zdroja 19 % dodávok elektriny v krajine. Problémom je, že ministerstvo hospodárstva odsúva vydanie dlhodobej energetickej politiky do roku 2050, čo zneisťuje investorov.

Flamanville a spol.

Vážne ťažkosti sa objavili vo Francúzsku. Výsledky kvalifikačných testov z decembra 2014 na modeli tlakovej nádoby reaktora, podobnej tej, ktorá sa už nainštalovala vo Flamanville, ukázali, že oceľ na vrchu a spodku plášťa obsahuje nadmerné množstvo uhlíka. Vyšší obsah uhlíka znižuje mechanickú silu nádoby a mohol by spôsobiť jej prasknutie.

Zdroj: ASN

Podľa slov Pierre-Franck Cheveta, šéfa francúzskeho Úradu pre jadrovú bezpečnosť (ASN), ide o „vážnu, veľmi vážnu anomáliu výroby,“ pretože sa týka kritickej časti jadrového reaktora. V piatok sa preto konalo krízové stretnutie francúzskeho premiéra a šéfov zodpovedných spoločností EDF a Areva, v ktorých je štát väčšinovým akcionárom. Aktuálne prebieha druhé testovanie kvality ocele, ktorého výsledky sa očakávajú v októbri. Práce na Flamanville by mali medzitým pokračovať.

Chybné plášte boli vyrobené spoločnosťou Areva ešte v rokoch 2007-08. Nahradiť ich je síce možné, ale rozobratie, výroba a opätovná inštalácia by zabrali roky a opäť navýšili rozpočet.

Výstavba elektrárne v Normandii začala v decembri 2007. Komerčná prevádzka mala začať už v roku 2013, podľa súčasného oficiálneho harmonogramu by to malo byť v roku 2017. Rozpočet projektu aktuálne dosahuje 8,5 miliardy eur, namiesto pôvodne plánovaných 3 miliárd eur.

Ak sa zistené vady potvrdia, mohlo by to ohroziť aj projekt atómovej elektrárne Hinkley Point v Británii. Tie isté výrobné postupy sa totiž použili aj pri výrobe ocele pre bezpečnostné puzdro určené do britskej elektrárne Hinkley Point C. Dva britské reaktory Point majú byť spustené v roku 2023. Zatiaľ ale nepadlo konečné investičné rozhodnutie. Hoci sa očakáva v júni otázkou je vplyv a výsledok májových volieb do národného parlamentu.

EPR sa zároveň aktuálne buduje v Číne – projekt Taishan 1 a 2, a tiež v 3. bloku fínskej elektrárne Olkiluoto. Francúzsky ASN preto o bezpečnostnom riziku informoval aj zahraničné úrady, ktorých by sa problémy mohli týkať. Projekt v Olkiluoto vraj nie je výrobnou chybou ocele zasiahnutý, pretože tieto časti nádoby pochádzajú od iného dodávateľa z Japonska. Prevádzka 3. bloku by tu mala začať v roku 2018.

Niektoré hlavice tlakovej nádoby spomínaných čínskych reaktorov, ktorých spustenie je naplánované v rokoch 2016 a 2017, však boli vyrobené v rovnakom francúzskom závode. Noviny South China Morning Post uviedli, že neprešli rovnako prísnymi testami. Podľa spoločnosti AREVA ale spĺňajú čínske normy a regulačné požiadavky v oblasti jadrovej energetiky.

Podľa francúzskeho Greenpeace sú posledné problémy prototypu elektrárne „ranou z milosti myšlienke EPR“. „Ktorý zahraničný klient by chcel kúpiť tento reaktor, keď ani samo Francúzsko nie je schopné dokončiť jeho výstavbu?“ poznamenal Yannick Rousselet.

Turecké plány

V prípade jadrového energetického programu v Turecku sa zdá, že veci idú zatiaľ podľa plánu. Minulý týždeň v lokalite prvej atómovej elektrárne Akkuyu na juhu krajiny slávnostne spustili práce na výstavbe offshore hydraulických inžinierskych štruktúr.

Parlament a prezident tiež začiatkom apríla odobrili medzivládnu zmluvu s Japonskom o výstavbe druhej atómovej elektrárne pri meste Sinop na pobreží Čierneho mora. Postaviť ju má konzorcium japonských firiem Mitsubishi a Itochu a francúzskych spoločností Areva a GDF Suez. O budúcnosti a lokalite tretej jadrovej elektrárne sa ešte nerozhodlo, vybudovať by ju ale mali čínska firma SNPTC a americký Westinghouse.

Štyri bloky Akkuyu s výkonom 1200 MW, ktoré by mali pokryť 10 % domáceho dopytu po elektrine, sú v rukách ruského Rosatomu. Agentúra Reuters upozornila na to, že kvôli regulačným prekážkam a komplikovanej finančnej situácii Rosatomu dôjde k omeškaniu projektu. Predstavitelia tureckej vlády i ruskej firmy ale trvajú na tom, že projekt za asi 20 miliárd eur sa dokončí včas – čiže prvý blok má byť hotový v roku 2019 a plnú prevádzku elektrárne sľubujú do roku 2023.

Voči projektu existuje silná opozícia miestnych obyvateľov a environmentálnych aktivistov na čele s organizáciou Greenpeace, ktorí už rozbehli viaceré právne kroky proti projektu.

Zdroj: Greenpeace Mersin

Pochybnosti o projekte vyvolala napríklad správa o vplyve na životné prostredie (EIA). V júli 2013 ju ministerstvo životného prostredia vrátilo developerom na prepracovanie. V decembri 2014, presne v čase návštevy ruského prezidenta Putina v Ankare, ju ministerstvo schválilo. Na verejnosť ale vyplávali informácie o sfalšovaní podpisov dvoch inžinierov, čo potvrdila analýza vypracovaná na žiadosť komory inžinierov a architektov. Aktuálne prebieha aj petícia za zrušenie platnosti správy EIA, v ktorej už Greenpeace vyzbieral cez 295 tisíc podpisov.

O význame jadrovej energie pre budúcnosť Turecka hovoril koncom marca prezident Recep Tayyyip Erdoǧan počas návštevy na Slovensku. Zdôraznil, že ide o veľkú príležitosť, ktorá nepoškodzuje prírodné zdroje.

U nás aktuálne rezonuje projekt dostavby dvoch blokov atómovej elektrárne Mochovce, začiatok ktorej sa datuje ešte do roku 1986. Podľa dohody z novembra 2014, ktorú schválili akcionárov Slovenských elektrární – taliansky Enel a ministerstvo hospodárstva, sa rozpočet projektu navýšil na 4,63 miliardy eur a termíny spustenia komerčnej prevádzky sa stanovili na rok 2016, resp. 2017. V súvislosti s prebiehajúcim predajom akcií Enelu vláda trvá na ich spustení pred predajom a varuje, že bude predaj aktívne blokovať.

© energia.sk

K téme