Ceny plynu sa domácnostiam od septembra znížia

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na základe vývoja cien plynu na trhu rozhodol, že štátny Slovenský plynárenský priemysel od 1.9. zníži ceny pre domácnosti v priemere o 3,91 % oproti súčasnosti. V prípade malých podnikov sa stanovil pokles maximálnych cien o 3,7 %.

„Na burzách sa vývoj ustálil približne na 21 €/MWh,“ uviedol dnes predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. „Výkyvy pretrvávali asi do marca, od apríla sa ustálili,“ dodal šéf ÚRSO.

Úrad znížil variabilnú zložku ceny, ktorá zohľadňuje objem odobratého plynu. Fixná mesačná sadzba zostáva rovnaká, nemenila sa už niekoľko rokov. Maximálne ceny plynu stanovené koncom novembra 2014 pritom mali platiť až do konca roka 2016.

Pri priemernej spotrebe 4410 kWh plynu v období septembra – decembra tohto roku by tak podľa prepočtov ÚRSO domácnosti v tarifnej skupine D2 mali ušetriť 7,50 eura. Odberatelia v skupine D3 s priemernou spotrebou 10 900 kWh ušetria asi 18,50 eura.

SPP – preddavky sa meniť nebudú

Hovorca SPP Michal Holeš potvrdil, že Slovenský plynárenský priemysel od 1. septembra 2015 upraví ceny za dodávku plynu pre domácnosti na základe rozhodnutia ÚRSO.

Dodal, že platba za dodávku plynu pre domácnosti sa zníži v kategórii D1 a pri spotrebe 1 000 kWh približne o 2 eurá ročne, v kategórii D2 a pri spotrebe 10 000 kWh o 20 eur ročne a v kategórii D3 a pri spotrebe 30 000 kWh o 61 eur ročne (dopad je uvedený vrátane DPH).

„Mesačné preddavky sa pre zákazníkov SPP z dôvodu zmeny ceny automaticky meniť nebudú. Vyúčtovacie faktúry budú zasielané až po ukončení riadneho vyúčtovacieho obdobia,“ vysvetlil hovorca SPP.

Po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia pritom spoločnosť SPP vo svojom vyjadrení uviedla, že  obsah spisu nezodpovedá kritériám v zmysle Správneho poriadku. Celé rozhodnutie ÚRSO k dodávkam plynu pre domácnosti nájdete tu.

Čo ostatní?

SPP malo vlani takmer 61% podiel na dodávkach plynu všetkým koncovým odberateľom (domácnosti, malé podniky, priemysel). Druhý najväčší dodávateľ RWE Gas Slovensko dosiahol podiel 18,3 %.

„Úrad stanovuje maximálnu koncovú cenu plynu a je na rozhodnutí samotných dodávateľov ako ju podlezú,“ uviedol Holjenčík. Je teda otvorené ako k zmene ceny pre SPP pristúpia ostatní tzv. alternatívni dodávatelia a či sa rozhodnú podať návrh na zmenu cenového rozhodnutia. Dodávatelia sa tiež majú podľa úradu sami rozhodnúť, či zohľadnia zmenu ceny v preddavkoch alebo dodatočne v preplatkoch pri ročnom zúčtovaní.

Podľa súčasného vzorca sa zmena na burze premieta do ceny komodity vo výške 30 % a dlhodobý kontrakt dominantného hráča sa zohľadňuje na 70 %. Alternatívci síce nespochybňujú, že ceny komodity na burze klesajú, tlak na znižovanie len jednej zložky koncovej ceny (komodita a náklady dodávateľa s maržou) však podľa nich nie je primeraný.

Regulácia cenového stropu definuje pre dodávateľov aj maximálnu mieru zisku. Plošná regulácia tlačí podľa alternatívnych dodávateľov jednotkové marže nadol, čo znižuje atraktivitu trhu a noví hráči nemajú záujem súťažiť.

„Ceny SPP po dnešnom vyhlásení ÚRSO analyzujeme,“ uviedol pre náš portál konateľ spoločnosti Stanislav Kovalík. „Ceny plynu pre domácnosti, ktorých dodávateľom je ČEZ Slovensko však nastavíme tak, aby naši zákazníci platili za plyn menej ako zákazníci SPP,“ dodal.

„RWE dala svojim zákazníkom záväzok výhodnejšej ponuky oproti dominantnému dodávateľovi a tento svoj záväzok budeme naďalej dodržiavať. Cenník zemného plynu upravíme a ceny znížime minimálne o také percento ako SPP,“ reagoval pre náš portál konateľ RWE Gas Slovensko Miroslav Kulla. „Umelé zásahy do trhového mechanizmu bývajú kontraproduktívne – znižovanie marží znižuje konkurenciu a tým zhoršuje možnosti výberu pre spotrebiteľov, čím ich postavenie na trhu vlastne oslabuje. Navyše Slovensko má už dnes spomedzi okolitých krajín jedny z najnižších koncových cien plynu,“ poukázal šéf RWE Gas Slovensko.

„Vo svete je známy aj fakt, že ako náhle začnú byť niektoré tovary vnímané ako príliš lacné, vedie to k ich plytvaniu a tým pádom sa stratí efekt nižšej jednotkovej ceny. Zákazníci neregulujú svoju spotrebu a v konečnom dôsledku zaplatia viac. Dôležitejšie je teda dívať sa na vec cez celkovú výšku ročnej faktúry, nie iba cez jednotkovú cenu,“ vysvetlil Kulla. „Preto navrhujeme zamerať sa na energetickú efektívnosť, ktorá znižuje spotrebu plynu, a teda prináša cenovú úsporu. A to aj v prípade, ak by v budúcnosti ceny rástli,“ dodal šéf RWE Gas Slovensko.

„Záväzok voči všetkým našim odberateľom plynu v kategórii domácnosť byť lacnejší ako SPP určite dodržíme i po znížení cien SPP a zároveň garantujeme minimálne rovnaké zníženie cien ako SPP,“ uviedol Lukáš Moravčík, obchodný riaditeľ spoločnosti Magna Energia.

Ďalšie zložky ceny

Preprava a distribúcia, ktoré sú monopolnými činnosťami, tvoria približne tretinu koncovej ceny plynu. Predsedu úradu sme sa preto opýtali, či nezvažuje zohľadniť aj úpravu nákladov v týchto dvoch oblastiach.

„Budeme s touto témou pracovať a určite k tomu dôjde minimálne od budúceho regulačného obdobia, t.j. od 1.1.2017. Zvažujeme aj otvoriť konanie a zmenu od 1.1.2016,“ uviedol Jozef Holjenčík.

Mimo plynu tiež šéf ÚRSO pripustil, že od začiatku budúceho roka dôjde k zníženiu cien elektriny. „Vývoj na trhu naznačuje, že cena komodity poklesla asi o 4 eurá za MWh, vidíme tam preto priestor na jej zníženie. Na zmenu ceny na straty i dodávateľskej ceny,“ uviedol pre náš portál.

Pohľad analytika

„Vzhľadom na to, že cenové konania na pôde ÚRSO nie sú pre verejnosť dostatočne transparentné v tom zmysle, že by bolo známe, s akými konkrétnymi číslami Úrad počíta, hodnotenie výšky regulovaných cien by bolo špekulatívne,“ reagoval na dnešné rozhodnutie Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics. „Treba to brať ako rozhodnutie regulátora, ktorý má v tejto veci legislatívou dané právomoci, ale súčasne ako skutočnosť treba brať aj poukazovanie väčšiny dodávateľov na nevyhovujúce podmienky pre podnikanie v regulovaných segmentoch zákazníkov.“

„Zároveň si ale možno položiť otázku odôvodnenosti cenovej regulácie v čase, kedy na trhu pôsobí celá paleta konkurujúcich si dodávateľov. Cenová regulácia chráni odberateľov plošne, pričom však nemusí byť pravda, že všetci regulovaní zákazníci pomoc formou regulovaných cien objektívne potrebujú. Skôr ako polemizovať o takej alebo onakej výške regulovaných cien by bolo zmysluplnejšie cenovú reguláciu ako takú komplexne zhodnotiť, vrátane kladov a záporov,“ poznamenal Hudec.

Dodávateľom a v konečnom dôsledku aj odberateľom by podľa názoru analytika „prospelo jej zrušenie, pričom by sa ale pri riešení témy energetickej chudoby definoval mechanizmus jednoznačnej identifikácie tých domácností, ktoré pomoc formou regulovaných taríf naozaj potrebujú a ktoré by odoberali plyn a elektrinu v špeciálnom regulačnom režime i v budúcnosti.“

(c) energia.sk

K téme