Čaro Londýna dotvárajú aj plynové lampy
V malej a tichej uličke za Westministerským opátstvom, ktoré strážia skvostné domy z 18. storočia, stúpa pracovník Garry Usher na rebrík, upravuje časový spínač plynovej lampy a starostlivo leští sklo. Potom zostúpi na zem a spokojne vzhliada k chladnému a matnému svetlu, ktoré vychádza z lampy a preniká chladom londýnskej zimnej noci.
Napriek rozpočtovým škrtom a úsporám na verejnom osvetlení, ktorého intenzita sa znížila, má britská metropola stále zhruba 1.500 plynových lámp. Tie vyžadujú v pravidelných intervaloch ľudský zásah. Ide o posledné pozostatky desiatok tisíc lámp rozmiestnených pred viac než 200 rokmi v uliciach Londýna. V tom čase išlo o technický zázrak, ktorý rozžiaril stovky uličiek, dovtedy tmavých a nebezpečných.
Dnes väčšina Londýnčanov o existencii plynových lámp ani len netuší. Úrady ich ale chránia a niekedy sa inštalujú aj nové, ako napríklad neďaleko tržnice v Covent Garden. Historické svietidlá sú rovnako jediným zdrojom svetla v parku St. James v blízkosti Buckinghamského paláca, kde majú chodci dojem, ako by sa ponorili do Londýna z románov Charlesa Dickensa.
„Sú veľmi krásne a poskytujú úžasné osvetlenie, nie tak ostré ako elektrické lampy,“ hovorí päťdesiatročný Usher, ktorý šéfuje tímu štyroch lampárov. Polovica plynových lámp má mechanický spínač, ktorý je potrebné každých štrnásť dní upraviť. Ostatné majú automatický spínač, pri ktorých treba raz za pol roka vymeniť batériu. Lampy ale treba pravidelne udržovať a čistiť.
Pred zavedením plynového osvetlenia mohli byť v noci londýnske ulice nebezpečné. Bolo síce možné zaplatiť si služby tzv. link boys, chlapcov, ktorí s pochodňou v ruke sprevádzali chodcov. Existovalo ale riziko, že takýto chlapec zavedie chodca priamo do nastraženej pasce.
V Londýne bolo verejné plynové osvetlenie po prvýkrát uvedené v roku 1807. Reakcie boli najprv zmiešané, pretože došlo k niekoľkým explóziám, ktoré spôsobila dovtedy neznáma technológia. Keď ale kráľ Juraj IV. v roku 1814 nariadil ich masovú inštaláciu, v britskej metropole rástli lampy ako huby po daždi.
Niektoré lampy okrem osvetlenia rovnako spaľovali metán vychádzajúci zo stôk. Jedna z nich, nazývaná Iron Lily, stále funguje a to vedľa hotela Savoy neďaleko Temže. V roku 1950 ju poškodilo nákladné vozidlo, ale podarilo sa ju zreštaurovať. Početné lampy sa ručne rozsvecovali a zhasínali až do 70. rokov minulého storočia. Prežili nacistické bombardovanie Londýna a dlho odolávali svojej elektrickej konkurencii. Dnes je ich hlavným nepriateľom automobilová prevádzka. Väčšina z nich bola umiestnená vyššie, aby ich nepoškodili spätné zrkadlá autobusov alebo kamiónov. Napriek tomu sú škody značné.
„Nepripustíme, aby tieto lampy zmizli,“ ubezpečuje Iain Bell zo spoločnosti British Gas, ktorá má na starosti ich údržbu. „Práve naopak. Stále dostávame výzvy, aby sme ich inštalovali ešte viac,“ zdôraznil.
ČTK, energia.sk
Foto: Flickr/xpgomes8 (Creative Commons)
K téme
