Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
bridlica1
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračná snímka: Bridlica. Foto: Flickr.com/aldenchadwick (Licencia Creative Commons)
8. marca 2012 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Bridlicový plyn – budúcnosť alebo ekologická hrozba

Foto: Bridlica (Zdroj: Flickr.com/aldenchadwick Licencia Creative Commons)

Najvýznamnejší  podiel bridlicového plynu sa ťaží práve v USA, kde zaisťujú zhruba 20 % produkcie. Spojené štáty sa tak postupne vymanili zo závislosti od dovozu a v krajine sa objavili nové využiteľné rozsiahle zásoby plynu. Podľa správy Úradu pre energetické informácie (EIA) pri ministerstve energetiky USA má vôbec najväčšie zásoby plynu z bridlíc. Na prvom mieste je Čína s objemom 36,1 bilión m3, nasleduje USA s 24,4 biliónami m3 a trojicu uzatvára Argentínou s 21,9 biliónami  m3 plynu.

Zásoby sú aj v Európe

Podľa zverejnených čísel v apríli minulého roku sú rozsiahle zásoby bridlicového plynu aj v Európe. Najviac plynu, až 5 biliónov m3, je podľa predbežných údajov v Poľsku. Ide o viac ako trojstonásobok ročnej spotreby plynu v tejto krajine. Podľa niektorých analytikov však ide o reálne iba o 1,4 miliardy m3. Potenciálne ložiská plynu dnes v Poľsku už skúma množstvo firiem, ťažba by podľa optimistických predpovedí mohla začať už za dva roky.

Je bridlicový plyn hrozba?

Ľudia, ktorí proti ťažbe protestujú, poukazujú predovšetkým na riziká, spojené so spôsobom získavania plynu. Pri ňom sa najprv vytvorí viac ako kilometer hlboký zvislý vrt a po dosiahnutí ložiska sa pokračuje niekoľkými vodorovnými vrty, aby sa vytvorili horizontálne zásobníky. Do vrtu sa potom pod tlakom vháňa veľké množstvo vody s pieskom a prímesou chemikálií, čím sa v hornine vytvoria pukliny a dochádza tak k uvoľneniu plynu. Nevýhodou pri ťažbe bridlicového plynu je, že životnosť vrtu je pomerne nízka. Už po prvom roku významne klesá množstvo vyťaženého plynu.

Medzi používanými chemikáliami sú podľa kritikov okrem obyčajnej soli i nebezpečné látky vrátane karcinogénnych. Podľa nich ide napríklad o benzén, olovo alebo toluén, ktoré by napríklad mohli znečistiť podzemné zásoby vody. Podľa ťažiarov ale podobné nebezpečenstvo nehrozí, pretože vrty sú oveľa hlbšie než vodné rezervoáre a navyše koncentrácia použitých chemikálií je veľmi nízka, pretože viac ako 99 % zmesi vháňanej do vrtov tvorí voda a piesok.

ČTK, energia

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.