Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
bridlica1
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračná snímka: Bridlica. Foto: Flickr.com/aldenchadwick (Licencia Creative Commons)
9. mája 2012 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Bridlicový plyn bude meniť trh. Určite však nie v najbližších rokoch

V diskusiách o zemnom plyne z bridlíc sa ako argument používa americký príbeh. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa súkromné firmy a z časti i verejné inštitúcie rozhodli investovať do vývoja technológií horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia horniny. Dnes firmy v USA žnú plody výskumu v podobe ťažby obrovských zásob plynu, uzamknutých v póroch nepriepustných bridlíc. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ak sa toto udialo za veľkou mlákou, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mal nástup nekonvenčného plynu odďaľovať na starom kontinente.

Medzi USA a krajinami EÚ (resp. európskym rámcom vôbec) existuje niekoľko zásadných rozdielov. Prvým je regulačný rámec a spôsob, akým sa vydávajú licencie pre prieskumné vrty a ťažbu. V Európe je potrebné dôkladne pripraviť projekt, vykonať posúdenie dôsledkov pre životné prostredie, vykonať rôzne skúšky a až následne sa vydá povolenie. V časovom horizonte ide v lepšom prípade o mesiace, v realistickejšom i o zopár rokov. Ak sa niekoho v Texase v Railroad Commission (regulačný úrad pre ťažbu uhľovodíkov, ktorému ostal názov už iba historicky) v neformálnej debate spýtate na časovú náročnosť administratívy, rád potvrdí, že vydať povolenie na ťažbu sa dá i za jeden pracovný týždeň, pričom regulátor nebude licenciu podmieňovať vykonaním technických a iných skúšok.

Druhým rozdielom medzi EÚ a USA je primárna motivácia pre masívny rozvoj ťažby nekonvenčných ložísk. Samozrejme, aj pre Ameriku znamenajú bridlice významné posilnenie energetickej bezpečnosti, ale primárnym dôvodom je predsa len ekonomika. Plyn, ktorý ťažobné firmy dokážu odomknúť z bridlicových pórov, ostáva nateraz „uzamknutý“ na americkom trhu a do zahraničia sa nevyváža. To je jeden z dôvodov, pre ktoré si dokáže udržať nízku cenu, ktorá je vysoko konkurencieschopná voči uhliu. Toto núti prevádzkovateľov uhoľných elektrární hľadať spôsoby, ako odpovedať na konkurenciu zo strany lacného plynu. Dnes sa priemerná účinnosť uhoľných elektrární v USA pohybuje okolo 35 %, s príchodom bridlicového plynu prišiel cieľ zvýšiť ju na 42 %, čo, ak odhliadneme od ceny bridlicového plynu, je praktický príklad naviazaného ekonomického benefitu.

Pre porovnanie, v EÚ sa bridlicový plyn vníma najmä ako nástroj zníženia závislosti na zemnom plyne z Ruska. Pokiaľ sa celková stratégia nepostaví v prvom rade na hospodárskych benefitoch, bridlice budú zohrávať skôr úlohu doplnkového zdroja. Pod váhou nižšej ceny by napríklad elektroenergetický sektor mohol byť prirodzene motivovaný investovať do nových technológií a plošnej modernizácie. Ak hovoríme napríklad o Poľsku, skôr ako na zbavovanie sa závislosti na ruskom plyne by sa malo poukazovať na 90 %-ný podiel uhlia pri výrobe elektriny a možné riešenie v podobe masívnej výstavby paroplynových elektrární spaľujúcich lacné a dostupné palivo. Netreba pripomínať, že paroplyny sú efektívnejšie a ekologickejšie.

Tretím rozdielom je charakter obchodovania so zemným plynom. Zatiaľ čo v USA sa obchoduje s plynom v naviazanosti na konkrétny trhový index (napr. Henry Hub Index) a na báze krátkodobých a strednodobých kontraktov, v Európe existuje silne zakorenená tradícia dlhodobých kontraktov s cenovým vzorcom, ktorý sa indexuje na cenu ropy a ropných produktov. Paradoxne, toto by mohol byť impulz pre masívnejší rozvoj nekonvenčného plynárenstva, ktorého produkt by bol lacnejší. Avšak s ohľadom na existujúce dlhodobé kontrakty otázkou ostáva, kto bude nakupovať plyn na trhu vo väčších množstvách, ak je v dlhodobom kontrakte viazaný klauzulou minimálneho odobratého objemu (take-or-pay)? Pokiaľ nedôjde k výraznému hospodárskemu oživeniu, čo je predpoklad pre rast dopytu po energiách, alebo sa existujúce uhoľné a jadrové elektrárne nezačnú plošne v širšom európskom priestore nahrádzať paroplynovými elektrárňami, dopyt bude rásť iba pomaly a v prípade najväčších dodávateľov nevytvorí významnejšiu potrebu pre nákup lacnejšej komodity na trhu nad rámec objemov take-or-pay.

Navyše pre efektívne obchodovanie s plynom na inej platforme, než je dlhodobý kontrakt, je nevyhnutná rozvinutá infraštruktúra nielen pre prepravu, ale i distribúciu zemného plynu. To znamená mať k dispozícii dostatok uzlov, cez ktoré možno pumpovať takýto plyn do sústavy, flexibilne manažovať toky komodity v potrubiach a v neposlednom rade mať dostatočné a flexibilné kapacity pre cezhraničné obchodovanie. Podoba dnešných plynárenských sústav v krajinách EÚ zodpovedá viac obchodovaniu cez dlhodobý kontrakt, než krátkemu obchodovaniu cez trhové mechanizmy.

Posledný dôležitý faktor súvisí čiastočne s prvým. Z konvenčného ložiska plynu sa dá komodita ťažiť v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, pričom objem produkcie sa nemusí meniť dramaticky z roka na rok. Pokiaľ ide o bridlicové podložie, to síce dokáže vytláčať plyn na zemský povrch aj 15 – 20 rokov, ale 75 – 80 % z celkového objemu plynu sa vyťaží už počas prvých 4 – 5 rokov prevádzky vrtu. Potom sa ročný objem ťažby výrazne prepadne a klesá postupne k nule. Ak sa vezme do úvahy vyššie spomínaná administratívna náročnosť vydávania licencií pre ťažbu v EÚ, treba mať na pamäti potrebu častejšieho opakovania administratívnych úkonov. Navyše, ak do diskusie vstupuje aj otázka možného vplyvu na životné prostredie, treba na ňu nachádzať odpovede v kontexte potreby vŕtať do podložia a hydraulicky ho štiepiť v intervale 4 – 5 rokov. Inak domáca produkcia nekonvenčného plynu skokovo poklesne, čo je v prípade neexistencie kontraktu na nákup zo zahraničia pre krajinu zlá správa z hľadiska energetickej bezpečnosti.

Bridlicový plyn sa v ostatných rokoch stal témou i v krajinách EÚ, intenzívne o možnostiach ťažby z takýchto podloží uvažuje predovšetkým Poľsko. Nekonvenčný plyn je vo všeobecnosti atraktívna téma aj preto, lebo sa spája s technologickým pokrokom a súčasne sa zdá byť jedným z nástrojov pre zníženie závislosti na dodávkach komodity z Ruska. Diskusie však treba trochu zreálniť. Dá sa predpokladať, že bridlicový plyn trh v Európe zmení. Určite sa tak však neudeje z roka na rok; bude to skôr postupný proces výraznejšie presahujúci súčasnú dekádu.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.