Zavedie EÚ uhlíkovú daň?

Súčasná situácia – legislatívny rámec

Uvedený balíček obsahuje 4 predpisy, ktoré možno popísať nasledovne:

• Smernica 2009/28/ES o obnoviteľných zdrojoch s cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,
• Smernica 2009/29/ES o emisnom obchodovaní revidujúca v tej dobe existujúci európsky systém emisného obchodovania (tzv. EU Emission Trading Scheme, EU ETS) s emisnými povolenkami pre veľkých emitentov skleníkových plynov,
• Smernica 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého. Táto technológia nie je dosiaľ ekonomicky a technicky úplne popísaná, smernica samozrejme ale aspoň z hľadiska legislatívy umožňuje využitie technológie v budúcnosti, pokiaľ bude životaschopná,
• Rozhodnutie č. 406/2009/ES o zdieľaní úsilia (marketingová zmena názvu počas procesu schvaľovania z „bremena“ na „úsilie“) obsahujúce ciele pre emisie mimo systém emisného obchodovania (mimo EU ETS).

Zníženie emisií – systém EU ETS vs. decentrálna výroba

Členské štáty sa zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov (GHGs) do roku 2020 o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Najmä vďaka prístupu nových členských štátov (vrátane ČR) s emisiami GHGs hlboko pod referenčným rokom 1990 sa tento cieľ stal oveľa jednoduchším. Systém EU ETS bol zvolený ako hlavné opatrenie EÚ v boji proti zmene klímy. To ostro kontrastuje s faktom, že sa EU ETS podieľa cca iba na 40 % celkových emisiách EÚ. Ak sa pozrieme na porovnanie emisií zahrnutých v EU ETS a mimo EU ETS (tab.1), zistíme, že takmer 60 % emisií skleníkových plynov nepodlieha v súčasnosti žiadnej európskej regulácii.

Tab. 1: Celkové emisie skleníkových plynov v období 2005-2009 v porovnaní s emisiami v systéme EU ETS v rámci EÚ-27

Zatiaľ čo o vyššie spomenutých smerniciach prebieha intenzívna debata (napr. ako dosiahnuť stanovený podiel OZE, ako rozdeliť emisné povolenky, atď.), o rozhodnutí zdieľať úsilie sa takmer žiadna diskusia nevedie. Pritom z neho vyplývajú zaujímavé konzekvencie. V rámci celej EÚ by malo dôjsť k zníženiu skleníkových plynov mimo sektor EU ETS do roku 2020 o 10 % oproti roku 2005. Chýba však riešenie, ako to docieliť.

Do systému EU ETS sú zahrnuté zariadenia spĺňajúce požiadavky na veľkosť či objem výroby, ktoré sú jasne dané smernicou o emisnom obchodovaní. Limity sú nastavené veľmi nízko, preto povinne do systému zahrňujú všetky väčšie zariadenia. Zariadenia v systéme EU ETS dostávajú povolenky dopredu (od roku 2013 ich budú nakupovať aukčne) a možno s nimi voľne obchodovať. Na základe nezávisle overených emisií musia odovzdať zodpovedajúci objem povoleniek. Pre zariadenia, ktoré nespadajú do EU ETS, by bolo administratívne nesmierne obtiažne sa zúčastniť obdobnej EU ETS s rozdeľovaním povoleniek, následným obchodovaním (dokupovaním) a overovaním skutočných emisií. Ešteže je napr. v rámci ČR v systéme EU ETS cca 400 zariadení, zatiaľ čo ich počet mimo EU ETS sa pohybuje o niekoľko desiatok viac, v podstate ide o všetky spaľovacie zdroje v domácnostiach, mobilné zdroje atď. Bolo by to finančne náročné i pre samotné členské štáty takýto systém riadiť a spravovať. Ako teda postihovať emisie skleníkových plynov mimo sektor EU ETS?

Revízia smernice o zdanení energetických produktov

V apríli 2011 predstavila Európska komisia návrh revízie smernice 2003/96/ES o zdanení energetických produktov a elektriny. Podľa návrhu mali byť po novom energetické komodity ako je uhlie alebo zemný plyn zdanené dvojzložkovou daňou.

• prvú zložku možno nazvať ako energetickú a odvíja sa od energetického obsahu komodity. V súčasnosti sa tento princíp aplikuje i v ČR v rámci tzv. ekologickej dane.
• druhú zložku možno nazvať ako uhlíkovú a tá by po novom zdaňovala palivá jednotnou sadzbou za vypustenú tonu emisií skleníkových plynov. Rôzne palivá majú rôzny emisný faktor a to znamená, že pri ich spaľovaní sa emituje rôzne množstvo plynov. Preto by bolo napríklad uhlie zdanené viac ako zemný plyn. Túto zložku by však platili iba zdroje mimo systému EU ETS.

Tento návrh sa snaží celoeurópsky elegantne vyriešiť  emisie mimo systém emisného obchodovania a v podstate nahrádza systém obchodovania pre menšie zdroje emisie skleníkových plynov. Je však nutné uviesť, že návrh Európskej komisie stavia na už existujúcej praxi v niekoľkých členských štátoch (tab.2)

Tab. 2: Prehľad uhlíkových daní vo vybraných štátoch EÚ

Na uvedenom je vidno, že koncept uhlíkovej dane je preverovaný už 20 rokov. Štáty ju zavádzajú predovšetkým z dôvodu zapojenia malých zdrojov emisií skleníkových plynov, pretože ide o ideálny spôsob regulácie tak z pohľadu vymáhateľnosti zodpovedných orgánov, ako aj z pohľadu administratívy zdaňovaných subjektov. Pokiaľ odhliadneme od silného stimulu fiškálnej politiky daných krajín, dochádza zavedením uhlíkovej dane taktiež k významným posunom v environmentálnych kritériách. Napríklad podľa odhadov Veľkej Británie došlo v roku 2010 iba vďaka zavedeniu uhlíkovej dane k zníženiu spotreby energie v sektore služieb a domácností o 15 %.

Zavedenie uhlíkovej dane v ČR

Uhlíkovú daň by bolo možné zaviesť v ČR pomerne jednoduchou úpravou súčasného zákona č. 261/2007 Sb. bez významného nárastu administratívy a nákladov na správu dane. V prvom rade by bolo vhodné odstrániť ničím nepodloženú výnimku pre ekologickú daň zo zemného plynu spotrebovaného v domácnostiach a v domových kotolniach. Príslušná novela zákona je už spracovaná a v minulom volebnom období ju prerokovala snemovňa v druhom čítaní, k tretiemu už nedošlo pre rozpustenie snemovne.

V druhom rade by došlo k zvýšeniu sadzby ekologickej dane pre všetky palivá s výnimkou tých spaľovacích zariadení, pre ktoré bolo vydané povolenie k vypusteniu skleníkových plynov podľa smernice o emisnom obchodovaní, adekvátne podľa jednotne stanoveného množstva emisií oxidu uhličitého vypusteného pri spálení jednotkového množstva týchto palív vzťahujúceho sa na ich energetický obsah. Pravdepodobne by bolo nevyhnutné uskutočniť ešte drobné technické úpravy súvisiace s evidenciou subjektov, ktoré by vzhľadom na vydané technické povolenie na emisie skleníkových plynov mali nárok na nižšiu sadzbu dane z palív. Pre celkové príjmy štátu je podstatné, že sa daň pripočítava k základu pre výpočet DPH. Celkový dodatočný daňový príjem štátu by mohol byť 7 – 8,4 mld. českých korún ročne.

Argumenty pre zavedenie uhlíkovej dane

1. Odstránenie trhových skreslení. V ČR sa týkajú predovšetkým trhu s teplom, kde sú teplárne povinné nakupovať emisné povolenky, zatiaľ čo na lokálne vykurovanie sa táto povinnosť nevzťahuje.
2. Presun zdanenia smerom k nepriamym daniam, ktorý je všeobecne preferovaný s ohľadom na dôsledky v ekonomike. Na rozdiel od zvyšovania sadzby DPH s nepriamym vplyvom na sektor služieb alebo vzdelávania je však zdaňovaná iba činnosť (spaľovanie palív) s významným negatívnym vplyvom na životné prostredie.
3. Posilnenie motivácie na zníženie spotreby energie, vytvorenie nových pracovných miest súvisiacich so zavádzaním úsporných opatrení (zatepľovanie) a pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu (úspory dovážaného zemného plynu)
4. Zefektívnenie daňového systému – súčasnou ekologickou daňou (zákon č.261/2007 Sb.) sa vyzbiera cca 3,2 mld. Kč ročne. Zvýšenie dane a odstránenie výnimky pre zemný plyn neznamená väčšie administratívne náklady na strane štátu a vedie teda k vyššej efektivite.

Taktiež existuje niekoľko teoretických argumentov proti zavedeniu uhlíkovej dane, ako je sociálny vplyv na domácnosti alebo zníženie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Sociálne dôsledky pre domácnosti nie sú však ako argument proti zavedeniu uhlíkovej dane relevantné vzhľadom na to, že viac než milión domácnosti (a to najmä tie s nižšími príjmami) pripojených na diaľkové zásobovanie teplom bude uhlíkovou daňou zaťažených prostredníctvom nákupu emisných povoleniek teplárňami. Vplyv na konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov by tiež nemal byť veľmi významný. Energie sú pre väčšinu z nich relatívne menšou položkou než náklady na prácu. Presun zdanenia do oblasti zdanenia energie by teda bol pre konkurencieschopnosť skôr pozitívny. Vzhľadom na to, že uhlíková daň bude postupne zavedená vo všetkých európskych štátoch, nebude konkurencieschopnosť negatívne ovplyvnená.

Záverečné zhrnutie

Termín pre posúdenie uhlíkovej dane v rámci ČR je určený uznesením vlády do 31. decembra 2012. V uvedenom uznesení je samozrejme zavedená uhlíková daň iba na uhlie, ľahké a ťažké vykurovacie oleje. Reštrikciou dane na obmedzený zoznam palív by sa na základe zahraničných skúseností pravdepodobne nedosiahlo požadovaného environmentálneho stimulu, nehovoriac o následnom znevýhodnení subjektov v systéme EU ETS na trhu s teplom. Preto sa i na základe príkladov ostatných vyspelých štátov EÚ ponúka zaviesť opatrenie (uhlíkovú daň) pre všetky sektory a všetky palivá mimo systém emisného obchodovania.

Upozornenie: Text vyšiel pôvodne v českom jazyku v odbornom magazíne ENERGETIKA č. 11/2011. Publikujeme so súhlasom magazínu. Preklad: energia.sk

O autorovi

Ing. Jiří VECKA je pracovníkom výkonného pracoviska Teplárenského združenia Českej republiky so zameraním na problematiku ekologickej legislatívy a environmentálnych požiadaviek súvisiacich s prevádzkou teplárenských zdrojov – najmä emisné obchodovanie, ochrana ovzdušia, integrovaná prevencia atď. Predtým pôsobil na Ministerstve životného prostrediav odbore zmeny klímy a v Pražskej teplárenskej, a. s. na exekutívnom úseku. V roku 2008 vyštudoval Elektrotechnickú fakultu ČVUT v Prahe, obor ekonomika a riadenie energetiky, kde momentálne pokračuje v postgraduálnom štúdiu.

K téme