Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Marcel Eder - energia.sk
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Marcel Eder (konateľ Eco Power Energy) Foto: energia.sk/Michal Jesenič
17. apríla 2014 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Záujem podnikateľov je pre rozvoj CNG kľúčový

Marcel Eder je konateľom Eco Power Energy Foto:energia.sk/Michal Jesenič

Prečo by mal slovenský motorista uvažovať o kúpe vozidla s pohonom stlačený zemný plyn (CNG)?

Celú vec treba vnímať v dvoch úrovniach. Jednou z nich je ekologické hľadisko, na ktoré Česi ani Slováci ešte nie sú celkom pripravení. Druhý aspekt je čisto ekonomický. Keď niekto dochádza do práce autobusom, auto na CNG si pravdepodobne nekúpi. Ekonomicky zaujímavé je to predovšetkým pre tých motoristov, ktorí jazdia na dlhšie vzdialenosti. CNG je v súčasnosti najlacnejšie alternatívne palivo, ako v Česku, tak aj na Slovensku.

Ak by sme porovnávali český a slovenský trh, kde „natankujete“ CNG výhodnejšie?

Isté cenové rozdiely tu samozrejme existujú. Na Slovensku je v platnosti spotrebná daň na CNG. V Česku je nastavená progresívne, teda jej výška sa postupne zvyšuje do roku 2020. Na Slovensku sa výška spotrebnej dane stanovila podľa nariadenia Európskej únie hneď od začiatku v plnej výške.

V rozvoji CNG je Česko výrazne ďalej, čím sa tam podarilo naštartovať trh?

Celý projekt rozvoja CNG v Česku sa podarilo rozbehnúť vďaka orgánom štátnej správy. V minulosti sa podpísala dohoda s vládou ČR, podľa ktorej má vozový park štátnej správy tvoriť minimálne 20 % áut na stlačený zemný plyn.

Najväčším impulzom pre rozvoj CNG je politika Českej pošty, ktorá je štátnym podnikom.  V prvej fáze sa podarilo nakúpiť zhruba 800 vozidiel na stlačený plyn, nedávno bol vyhlásený tender na ďalších 1.500 áut. Aby ste mohli stavať plniace stanice, potrebujete na cestách vozidlá s týmto pohonom.

Ak by som sa vrátil v čase, absolútny začiatok CNG v Česku môžeme hľadať v autobusoch a prostriedkoch hromadnej dopravy. Pohon CNG je ekologický, produkuje nulové prachové častice. Najmä v lokalitách, ako je Ostravsko, kde je výrazne znečistené ovzdušie, bolo dôležité vymeniť dieselové motory za ekologickejší pohon.

Vráťme sa na Slovensko, prečo podľa vás štát nemá intenzívnejší záujem o rozvoj CNG?

Túto problematiku netreba vnímať čiernobielo. Aj na Slovensku existujú isté pozitívne príklady. V Trnave jazdí autobusová doprave v dominantnej miere na CNG. Dopravné podniky v Košiciach alebo v Bratislave majú takisto v prevádzke flotilu vozidiel, ktoré spaľujú stlačený zemný plyn.

Problémom slovenského trhu je, že na menšej úrovni, predovšetkým v podnikateľskej sfére, chýba podobný pozitívny príklad, akým je u nás Česká pošta. Menšie vozidlá automaticky naštartujú výstavbu menších plniacich staníc. V prípade autobusovej dopravy ide  obrovské depá, zvyčajne na perifériách miest, ktoré sú často dotované z fondov EÚ. Z komerčného uhla pohľadu sú nevyužiteľné.

V kontexte rozvoja CNG u drobných podnikateľov je kľúčová výstavba menších plniacich staníc. Ak sa budú intenzívne využívať, spustí sa záujem ďalších dodávateľov a  stanice, ktoré denne obslúžia oko 50 áut, budú pribúdať. Problémom CNG dopravy na Slovensku je, že nie je prístupná pre verejnosť a drobných podnikateľov. Ani v Česku nie je veľa súkromných osôb, ktoré vlastnia vozidlá s takýmto pohonom. Ide skôr o nadšencov, ale väčšina užívateľov je z podnikateľskej sféry.

Veľkým problémom u nás je riedka sieť plniacich staníc. V súčasnosti ich majú motoristi k dispozícii osem. Aký by bol podľa vás optimálny počet CNG plničiek pre potreby slovenského trhu?

Pre porovnanie, v Česku je dnes v prevádzke 55 verejných CNG plničiek a ďalšie sú v procese výstavby. Do konca roka sa ich počet môže priblížiť k číslu 80.

Pre naštartovanie CNG biznisu na Slovensku by bolo optimálnych 35 až 40 staníc. Treba si uvedomiť, že v súčasnosti to ešte veľký biznis nie je. Na začiatok je potrebné získať pozornosť obyvateľstva a podnikateľov. Dostávame sa totiž ku klasickej otázke: čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?

Rovnaká polemika sa v roku 2004 viedla aj v Česku. Mnoho skeptikov neverilo, že ak sa postavia plničky na CNG, nájde sa dostatočný počet vodičov ochotných kúpiť si auto s takýmto pohonom. Druhá skupina chcela najprv nakúpiť flotilu áut a infraštruktúru budovať neskôr. Nakoniec sa trh rozbehol vďaka úsiliu niekoľkých nadšencov. Českému rozvoju CNG výrazne pomohla skupina RWE. Neskôr sa pridali ďalší, vrátane spoločnosti Vemex, ktorá v tomto roku plánuje na tamojšom trhu vybudovať ďalších 9 plniacich staníc.  

M.Eder v stánku Vemex Energo na autosalóne v Bratislave Foto:energia.sk

V oblasti CNG spolupracujete so spoločnosťou Vemex Energo. Aké sú jej plány na slovenskom trhu?

Vemex Energo sa chce na Slovensku zamerať na výstavbu siete CNG staníc na čerpacích staniciach Lukoil. Všetko ale bude závisieť od rozhodnutia Vemex Energo, ako aj materskej spoločnosti Gazprom Germania.

Ako najreálnejšia sa v tejto chvíli javí stratégia, ktorá je zameraná na výmenu vysokozdvižných vozíkov v priemyselných areáloch za ekologickejšiu techniku s pohonom na plyn. Pilotný projekt Vemex Energo sa bude realizovať v spolupráci so stavebnou firmou  v Zlatých Moravciach.

Cesty rozvoja CNG môžu byť rôzne. V Nemecku sa napríklad zamerali na výstavbu malých staníc v okresných mestách, ktoré majú kapacitu 40 kubíkov a denne obslúžia okolo 20 áut. Dnes majú takýchto staníc 900 a trh s CNG je na úplne inej úrovni.

Slovensko a Česko sú malé krajiny. V našich pomeroch nepotrebujeme stovky staníc. Stačí nám jedna CNG plnička v každom okresnom meste. Dôležité je aj ich rozmiestnenie tak, aby dojazdové vzdialenosti boli pre zákazníkov prijateľné. Ideálne je, keď jednu stanicu delí od druhej maximálne 20 – 50 kilometrov.

Čo je výhodnejšie, postaviť plničku na zelenej lúke alebo umiestniť CNG stojan na už existujúcu čerpaciu stanicu?

Naša firma sa venuje obidvom  alternatívam. Osobne som ale toho názoru, že lepší komfort sa dosiahne na čerpacej stanici, ktorá je už vybudovaná a v prevádzke. V neposlednom rade to výrazne zníži náklady celého projektu, keďže nemusíte stavať infraštruktúru. Dnes už technicky nie je problém integrovať výdajný stojan CNG k stojanom s ropnými produktmi.

Komfort vodiča je na celkom inej úrovni. Zákazník príde na benzínovú čerpaciu stanicu, doplní si nádrž stlačeným zemným plynom, zároveň si môže natankovať aj benzín, keďže väčšina týchto áut má kombinovaný pohon. Okrem toho si môže dať aj kávu. Keď sa postaví CNG stanica na zelenej lúke,  niekde na okraji mesta, mnohokrát tam nie je ani odpadkový kôš. Možno sú to drobnosti, ale vodičovi CNG auta môžu znižovať komfort. 

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Aká je dnes ponuka CNG vozidiel na československom trhu? Majú si motoristi z čoho vyberať?

Výber je podľa môjho názoru dostačujúci. V súčasnosti existuje široká ponuka automobilov na CNG od malých vozidiel, ako je napr. Škoda Citigo, Volkswagen Up až po Škodu Octaviu či Volkswagen Passat. Sériové modely vyrábajú aj Fiat, Citroën alebo Ford. V zásade každá veľká automobilka ponúka vozidlá s kombinovaným pohonom na CNG a benzín. Ponuku dopĺňajú úžitkové vozidlá značky Iveco s pohonom výhradne na CNG, podobne napríklad aj dodávka Mercedes Sprinter.

CNG autá sú o niečo drahšie než konvenčné modely, hoci ten rozdiel nie je priepastný ako povedzme pri elektromobiloch. Aká je návratnosť investície do vozidla s pohonom na CNG? 

Aby sa vám investícia do CNG auta začala vyplácať, musíte ročne najazdiť viac ako 30-tisíc kilometrov. U podnikateľov, ktorí ročne najazdia 3 až 8 tisíc kilometrov, je vlastníctvo CNG auta skôr nadšením, prípadne vyjadrením  ekologického postoja, než ekonomickou záležitosťou.

Tu vidím veľký priestor pre vládu a dotačné programy. Naším spoločným cieľom je ochrana ovzdušia.  V záujme štátu by malo byť, aby si vodiči kupovali ekologicky šetrné vozidlá s menšou spotrebou. Prečo nevyhlásiť dotačné programy pre obyvateľstvo? Vy si kúpite ekologické auto, štát vám dá dotáciu s cieľom doplatiť rozdiel medzi cenou benzínového auta a cenou vozidla na CNG. V niektorých prípadoch sa ten rozdiel môže pohybovať len do výšky 1.500 eur. V momente, keď bude cena áut porovnateľná, som presvedčený o tom, že každý vodič radšej siahne po ekologickom pohone.

Snažíte sa v tomto smere  angažovať? Rokujete s predstaviteľmi štátu, prípadne výrobcami CNG vozidiel o možných zvýhodneniach, či inej forme podpory?

S kolegami so slovenskej spoločnosti Vemex Energo sme sa diskutovali o možnosti založiť inštitúciu, ktorá by vláde pripravovala legislatívne návrhy pre podporu CNG alebo zriadenie dotačných programov. Myslím si, že práve toto by mohla byť cesta, ako zlepšiť súčasnú situáciu na Slovensku.

Na záver, aká je podľa vás perspektíva CNG vo doprave?

Nemyslím si, že CNG je alternatívnym palivom na nasledujúcich 50 rokov. Je to prechodová fáza. Pozrite sa napríklad na pohon LPG (skvapalnený zemný plyn- pozn. red.) Pred dvomi dekádami sa LPG stal obrovským hitom, v súčasnosti je skôr na ústupe, hoci medzi nákladnými vozidlami jeho popularita do istej miery pretrváva dodnes. Do popredia sa dnes tlačí CNG, ale o 20 – 30 rokov sa môže situácia zmeniť. V tom čase už možno bude zdokonalený koncept elektromobility, objaviť sa môžu iné alternatívne palivá ako napríklad vodík. Treba preto zdôrazniť, že CNG je alternatívne palivo na určitú fázu vývoja v doprave.

S Marcelom Ederom (Eco Power Energy) sa rozprával Michal Jesenič (energia.sk). Marcel Eder je konateľom spoločnosti Eco Power Energy. Prepis rozhovoru autorizoval. Foto, nadpis a perex: energia.sk.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.