Washingtonské debaty
Dnes sa končí prvá časť programu „International visitor leadership program“, na ktorý som bol pozvaný ministerstvom zahraničných veci USA. Tu je zopár postrehov z washingtonských diskusií o otázkach energetickej politiky a bezpečnosti.
Americký prezident Barack Obama takmer ihneď po svojom nástupe do úradu deklaroval podporu novým energetickým zdrojom. V nedávnej Správe a stave Únie sa pomerne intenzívne venoval podpore výskumu a vývoja nových energetických technológii, bridlicovému zemnému plynu, či potrebe odkloniť sa od ropy.
V rovine rétoriky sa Obama naozaj javí ako priekopník nových zdrojov. Experti, viacerí z nich priamo sa venujúci podpore obnoviteľných zdrojov, však tvrdia skôr niečo iné. Posledný zákon, ktorý znamenal výraznejší impulz pre vývoj nových technológii, bol prijatý v roku 2007. Bolo to v čase, kedy bol v úrade energetický „Darth Vader“ a zástanca uhľovodíkového priemyslu, prezident George W. Bush.
Federálne programy na podporu nových zdrojov energie dnes vychádzajú najmä zo zákona z čias Bushovej administratívy (s výnimkou technológií „clean coal“, ktorých korene siahajú do čias administratívy Ronalda Reagana). Áno, za ostatné 3 roky sa naštartovalo niekoľko nových iniciatív, ale nešlo nikdy o niečo výrazné nad rámec existujúcich nástrojov. Tým však nechcem povedať, že by USA nevenovali dosť pozornosti novým energetickým technológiám. Situácia za „veľkou mlákou“ je i napriek kríze stále dobrá a tunajšie nástroje pre podporu firiem orientovaných na výskum a vývoj sú oveľa efektívnejšie ako tie v Európe.
V diskusiách silno rezonuje i prípad výrobcu fotovoltaických panelov Solyndra, o ktorom sa písalo i na Slovensku. Výrobný závod navštívil prezident Obama krátko pred tým, než spoločnosť skrachovala. Šéf Bieleho domu pri návšteve vyzdvihol firmu a dal ju za príklad ostatným. Unáhlené Obamove vyhlásenia zlé jazyky opatrne prirovnávajú k slovám „mission accomplished“, ktoré vyslovil jeho predchodca Bush v súvislosti s vojenským zásahom v Iraku.
Druhým zistením je vysoká miera regulácie amerického energetického sektora. V prvom rade je to prirodzený dôsledok silného postavenia jednotlivých štátov USA (vrátane existencie 50 štátnych a jednej federálnej regulačnej autority), v druhom rade je pomalšia deregulácia dôsledkom odlišnej tradície prijímania zmien. Američania prijímajú zmeny opatrne a najskôr sa nechajú, podľa vlastných slov, poučiť z chýb iných, čo však neraz znamená, že zotrvávajú dlhšie v tých vlastných. Akokoľvek, zatiaľ čo sa v Európe diskutuje o liberalizácii trhu a deregulácii dodávok energií pre všetky segmenty zákazníkov, v USA si domácnosti nie vo všetkých štátoch môžu vybrať svojho dodávateľa elektriny alebo plynu. Súčasne nie každý alternatívny dodávateľ podniká na deregulovanom trhu (niektorí dodávatelia podliehajú dokonca regulačnej právomoci samosprávy). Trend liberalizácie reflektuje každý zo štátov, ale zmeny sa dejú postupne, v závislosti od politických preferencii toho-ktorého guvernéra.
Intenzívna debata sa tiež vedie o uvoľnení pravidiel pre export zemného plynu vyťaženého z bridlíc, ktorý v krajine spôsobil v ostatných piatich rokoch energetickú „revolúciu“. Krajina, ktorej synonymom v zahraničí je slobodný trh, pristupuje k otázke exportu tejto komodity veľmi opatrne. Dokonca sa rôznia i odhady expertov, či a kedy sa obmedzenia uvoľnia.
Dôvodom môže byt napríklad snaha udržať nízku cenu bridlicového plynu, ktorá je silným motivátorom pre oživenie hospodárskeho rastu. Lacný plyn je i akýmsi trhovým faktorom, ktorý motivuje uhoľný sektor investovať prostriedky do technológií „clean coal“ a zvyšovať tak svoju konkurencieschopnosť (konkrétne ide o snahu zvýšiť energetickú efektívnosť spaľovania uhlia v elektrárňach z 35 na 42 percent).
Na záver, ak si ktokoľvek mysli, že existuje akási jednotná energetická politika USA, mýli sa. Existujú preferované trendy na federálnej úrovni (najmä tie s environmentálnym rozmerom), konkrétna podoba energetickej politiky a energetického mixu však opäť závisí od každého zo štátov. V USA existuje de facto 50 energetických politik, či 50 rôznych podôb energetického mixu. Ak sa pozrieme napríklad na problematiku obchodovania elektrickej energie, i tu existuje viacero názorov na potrebu mať organizovaný intra-day alebo day-ahead trh. Dôsledkom je, že organizované krátke trhy neexistujú úplne vo všetkých štátoch.
Toľko zopár postrehov z Washingtonu. Je čas nasadnúť na lietadlo do Dallasu, kde sa bude počas najbližších dni hovoriť o uhľovodíkoch a diskusie sa budú viest viac v praktickej, než politickej (washingtonskej) rovine.
K téme
