Vysoké toky elektriny zaťažujú našu prenosovú sústavu
Slovenská elektrizačná prenosová sústava potvrdila zvýšený rozdiel medzi obchodne dohodnutými tokmi elektriny a reálnymi fyzickými prenosmi cez cezhraničné vedenia. „Podstatné zvýšenie prenosov elektriny na vedeniach, ktoré naša spoločnosť spravuje, bolo skutočne závažné. Museli sme vyhlásiť výstrahu a prijať opatrenia na zvládnutie tejto situácie. Absolútnou prioritou je však bezpečnosť a spoľahlivosť dodávok elektriny na území Slovenska a plnenie medzinárodných štandardov, za ktoré je spoločnosť zo zákona zodpovedná,“ uviedol Igor Gallo, hovorca Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (SEPS, a.s.).
Elektrizačné sústavy okolitých krajín vraj ohrozujú vysoké toky elektriny z Nemecka
Elektrina prechádza vo väčšom objeme tadiaľ, kde je kladený elektrickému prúdu menší odpor, a teda sústavami s väčšou penetráciou vedení. „Medzi severom a juhom Nemecka však nie je dostatočný počet vedení, respektíve potrebná prenosová kapacita pre extrémne prípady vysokej výroby veterných parkov,“ uviedol nemenovaný zdroj pre agentúru SITA. Podľa neho pre prenos elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov, prevažne v severnej časti Nemecka, je preto odpor veľký a elektrina tak tečie paralelne cez susediace sústavy Poľska, Čiech a aj Slovenska, ktoré predstavujú pre ňu nižší odpor. „Naša elektrizačná sústava je malá a tak tieto vplyvy spôsobujú dosť značné problémy a máme len obmedzené možnosti na ich riešenie,“ dodal nemenovaný zdroj.
Naša prenosová sústava je spoľahlivá
„Nie je však dôvod na žiadnu paniku. Prenosová sústava je zatiaľ spoľahlivá a bezpečná. Sme prepojení s celoeurópskou sústavou a nie sme izolovaní od zvyšku Európy. Problémy by vyvolal výpadok niektorého zo zaťažených vedení aj mimo nášho územia, čo by mohlo spôsobiť preťaženie v našej elektrizačnej sústave,“ zdôraznil Gallo.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava spolu s ďalšími krajinami patriacimi do regionálnej skupiny stredovýchodnej Európy – Central East Europe (CEE) majú vytvorený varovný a výstražný systém podobný riadeniu na križovatkách. Zelené svetlo signalizuje normálny stav v sústave krajiny, žlté svetlo varovný a červené svetlo značí mimoriadny stav, kedy niektoré vedenia sú už preťažené a hrozí výpadok preťaženého prvku, ktorý môže mať závažný dopad na susedné prenosové sústavy. „Zatiaľ sa situáciu darí zvládať a stav pre prípadné zapnutie červeného svetla sme dosiahli iba na krátky čas. Dobre fungujúcou spoluprácou a koordináciou s prevádzkovateľmi susedných sústav sme dokázali kritickú situáciu u nás zvrátiť,“ priznal Gallo.
Na prenos elektriny vplývajú aj OZE
Situácia v prenosoch sa z dlhodobého hľadiska podľa Galla stále zhoršuje, a to najmä vplyvom nepredvídaných výkyvov počasia, deficitom južnej Európy, ako aj výraznou výstavbou obnoviteľných zdrojov elektriny, hlavne veterných a fotovoltaických elektrární veľmi závislých od počasia. „Tieto vplyvy vytvárajú najmä v letnom období z dôvodu nárastu spotreby elektriny na chladenie stavy blízke kolapsu zásobovania elektrinou,“ doplnil Gallo. Podľa neho problémom je aj fakt, že v letnom období sa realizujú plánované údržby vedení prenosovej sústavy ako aj plánovaná údržba elektrární. To oslabuje prenosové schopnosti sústav.
Riešením by mohla byť výstavba nových vedení
Problém by pomohlo podľa Galla čiastočne vyriešiť posilnenie cezhraničného profilu medzi Slovenskom a Maďarskom. Už viac rokov sa rokuje o výstavbe dvoch nových vedení, no krajiny sa zatiaľ nedohodli. „Výstavba vedení pre tranzit elektriny najmä na veľké vzdialenosti naráža na odpor verejnosti ako aj na nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sú vyberané od koncových spotrebiteľov v príslušnom štáte, aj keď v podstate slúžia na zabezpečenie dodávok pre spotrebiteľov mimo príslušného územia. Výsledok administratívnej náročnosti, neochoty v dosahovaní konsenzov na medzinárodnej úrovni a nedostatku prostriedkov na výstavbu vedení je taký, že posledné medzinárodné prepojenie v rámci Slovenska bolo uvedené do prevádzky smerom do Poľska v auguste roku 1998,“ skonštatoval Gallo s tým, že ak nebudeme rozvíjať prenosové siete môžeme dospieť v budúcnosti aj k beznapäťovému stavu prenosových sústav, tzv. blackoutu. „Pri nedodržaní bezpečnostných kritérií v prenosových sústavách môže dôjsť k rozsiahlym výpadkom a obrovským škodám,“ uzavrel Gallo.
Zdroj: SITA, energia
K téme
