Výbor EP navrhol výraznejšie zníženie počtu emisných kvót
Zníženie počtu vydávaných kvót by zvýšilo ich cenu. Tá klesla z tohtoročného maxima nad 17 eurami za tonu až na rekordné minimum 6,30 eura z minulého týždňa. Trh na schválenie návrhu zareagoval zvýšením ceny o 12 % na 8,28 eura.
„Za situácie, kedy nákup emisných kvót vplýva iba na veľké zdroje a malé nie sú žiadnym zodpovedajúcim spôsobom zaťažené, pokladáme akékoľvek úvahy o zvyšovaní cieľov úspor emisií v systéme emisného obchodovania za diskriminačné pre teplárenstvo v ČR,“ povedal riaditeľ výkonného pracoviska Teplárenského združenia ČR Martin Hájek. Vyššia cena kvót by podľa neho zdražela elektrinu aj teplo, vyššie ceny by museli zaplatiť domácnosti.
Európska únia emisné kvóty zaviedla ako nástroj, na zníženie vypúšťania škodlivých plynov. Európske krajiny získavajú od EÚ určitý počet emisných kvót pre energeticky náročné sektory, ktoré potom štáty rozdeľujú medzi jednotlivé firmy. Zhruba polovicu kvót udeľovaných v Česku získava ČEZ.
Cena klesá
Pre nízku cenu kvót stráca trh význam, pretože výrobcovia elektrickej energie a priemyselné podniky nijako nemotivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
„To viedlo k tomu, že prevádzkovatelia neinvestujú do modernizácie svojich zariadení alebo prechodu na nové nízko-uhlíkové technológie výroby vrátane výroby elektriny,“ povedal obchodný riaditeľ ČEZ Alan Svoboda. Preto podľa neho tak nie je prekvapením, že výbor Európskeho parlamentu podporil návrh Európskej komisie na vybratie prebytočných kvót zo systému. „Malo by sa to odraziť v ich cene a systém by mohol znovu úplne plniť svoj účel, teda byť jedným z pilierov európskeho boja proti globálnemu otepľovaniu a motivovať k novým investíciám,“ uviedol obchodný šéf ČEZ.
Minimálnu úroveň, ktorá núti výrobcov k znižovaniu emisií, sa odhaduje na 20 eur za tonu. Na prudký prepad cien reagovali investori, zástupcovia ekológov a niektorí zákonodarcovia výzvami k zmene systému obchodovania.
Návrh predpokladá, že počet vydávaných kvót sa v tretej fáze systému obchodovania do roku 2020 zníži proti doterajšiemu predpokladu celkom o 8 %, čo je asi 1,4 miliardy kvót. Podľa terajších pravidiel sa má ponuka kvót v rokoch 2013 až 2020 znižovať o 1,74 % ročne, zatiaľ čo návrh predpokladá znižovanie ročným tempom 2,25 %.
S návrhom musia súhlasiť všetky krajiny EÚ
O návrhu bude teraz hlasovať nadriadený výbor EP pre priemysel a hlasovanie celého parlamentu očakávajú v apríli. Na novej legislatíve sa musí zhodnúť všetkých 27 krajín Európskej únie, takže ktorákoľvek z nich ho môže vetovať.
Európska komisia rozdelila medzi členské krajiny emisné kvóty, po prekročení ktorých sa musia kupovať kvóty, podľa predpokladov stabilného ekonomického rastu. Európa sa však zrejme v najbližšej dobe prepadne do recesie, takže na trhu bude kvót prebytok, čo bude ich ceny bez zásahu zhora zrážať ďalej dole.
Švajčiarsky bankový gigant UBS minulý mesiac v správe pre klientov podľa médií uviedol, že európske spotrebiteľa stál systém obchodovania s emisnými najmä na cenách elektriny už zhruba 210 miliárd eur, avšak jeho vplyv na znižovanie emisií bol „takmer nulový“. Ak by sa táto suma vynaložila na nahradenie európskych elektrární s najvyššími emisiami, znížilo by to objem emisií o 43 %, uvádza UBS. Podľa nemeckého ústavu DIW dokonca tento systém povzbudil Nemecko k výstavbe nových uhoľných elektrární, čiže efekt je opačný.
K téme
