Vratky za plyn dostanú všetci a predsa len vyvolení

Pár hodín po tom ako regulátor oznámil zníženie cien plynu pre domácnosti a malé podniky pripojil sa včera k trendu znižovania cien plynu aj premiér Robert Fico. Regulátor odôvodnil svoje rozhodnutie poklesom ceny na trhu, predseda vlády zase dobrými výsledkami štátneho SPP.

Vláda už v júli 2014 v rámci tzv. prvého sociálneho balíka, prisľúbila zníženie cien plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo. Ako v stredu poznamenal Fico, pozorne sledovali nezávislé konanie ÚRSO a zaregistrovali znižovanie tejto ceny v dvoch fázach, ktoré spolu presiahlo úroveň 5 % oproti roku 2014.

Sociálna vláda chce k tomu pridať ďalšie zníženie o 6 % ročnej platby za dodávku plynu vo forme vratiek. Týkať sa to má zákazníkov všetkých dodávateľov. Napokon, ak by vláda túto dávku prisúdila len jednému dodávateľovi, určite by sa nevyhla tvrdej kritike konkurentov a podrobnému preskúmaniu Bruselom.

„Prebehne jednorázovo formou zaslania poštovej poukážky všetkým odberateľom plynu v termíne na prelome roku 2015/2016,“ vysvetlil Fico.

Od 10 po 165 eur

Peniaze by malo vracať ministerstvo financií, ktoré má na starosti verejné financie. „Celkovo táto vratka aj s DPH predstavuje sumu 47 mil. eur,“ dodal premiér.

Na vratky sa môžu tešiť domácnosti, ktoré sú v tarifnej skupine D1 – D3. Odberatelia v D1, čo sú domácnosti používajúce plyn len na varenie, dostanú paušálnu vratku vo výške 10 €. Pri ostatných kategóriách, ktoré používajú plyn aj na ohrev vody či vykurovanie, by sa jej výška mala pohybovať od 14 do 165 eur, v závislosti od ročnej spotreby. Rozpätie odberu plynu v tarife D3 za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov je pritom až do 68 575 kWh vrátane (cca 6500 m3).

Štát ako dobrý hospodár

Zaviesť toto opatrenie podľa premiéra umožňuje dobré hospodárenie matky SPP, ktorá je od júna minulého roku v 100% vlastníctve štátu, a príjmy sú vyššie ako vláda očakávala.

V rozpočte verejnej správy na roky 2015 – 2017 ministerstvo financií hovorilo o plánovanom hospodárskom výsledku SPP pre rok 2014 vo výške 311 mil. eur a 310 mil. eur pre tento rok. Podľa údajov MF pritom spoločnosť vlani dosiahla zisk okolo 288,5 mil. eur, čiže menej ako sa pôvodne plánovalo. V návrhu rozpočtu VS na roky 2016 – 2018 predpokladá ministerstvo zisk SPP až cez 325 mil. eur. Ohľadom ďalšieho obdobia však údaje neuvádza.

SPP tento rok vyplatí štátu riadnu dividend v objeme 279,6 mil. eur a tiež tzv. superdividendu vo výške takmer 9 mil. eur. Superdividenda je príjem akcionára, ktorý je nad rámec bežného ročného zisku firmy.

Kam sa stratila strata?

V minulosti samotná spoločnosť upozorňovala na stratu, ktorá jej vzniká pri dodávkach plynu domácnostiam. Bývalí akcionári E-On Ruhrgas a GDF Suez ju za rok 2011 vyčíslili takmer na 50 mil. eur, o rok neskôr na 76 mil. eur. Aj vo výročnej správe za rok 2013, kedy už v SPP pôsobil český akcionár EPH, firma konštatovala, že im v segmente domácností opäť vznikla strata. Vo všetkých prípadoch to odôvodňovali zle nastavenou reguláciou.

Stratu v tomto segmente takmer pred dvoma rokmi priznal aj premiér Fico. „Strata, ktorá sa vytvára pri predaji plynu pre domácnosti, je strata, ktorá je odjakživa,“ uviedol Fico v septembri 2013 počas tlačovej konferencie (cca od 16:25), čo vtedy odôvodnil reguláciou cien a ochranou domácností.

Na našu otázku o výsledku hospodárenia pri dodávke plynu regulovaným segmentom za minulý rok hovorca SPP Michal Holeš uviedol: „Hospodárenie v segmente domácností sa nám podarilo zlepšiť vďaka optimalizácii nákupu komodity, úspešným rokovaniam s naším hlavným dodávateľom i zníženiu ostatných prevádzkových nákladov. Na hospodárenie SPP sa pozeráme ako na celok.“

Ako dávku vnímajú dodávatelia?

„Rozhodnutie vlády o tzv. vratkách za plyn vnímame ako politické rozhodnutie, ktoré nijako neodráža pohyb cien na svetových trhoch s plynom,“ reagoval predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE) Lukáš Moravčík.

„Pokiaľ ide o vratky, ide o dobrú správu aj pre našich zákazníkov, keďže okrem nižších účtov za plyn, ktoré im ČEZ Slovensko prináša, dostanú navyše aj vratky,“ uviedol pre náš portál konateľ spoločnosti Stanislav Kovalík.

„Veríme, že prijaté sociálne opatrenie nenaruší pravidlá hospodárskej súťaže a bude nediskriminačné,“ skonštatoval konateľ spoločnosti RWE Gas Slovensko Miroslav Kulla.

„Vratky odmietame komentovať, nesúvisia s pohybom cien na trhu s plynom,“ uviedla spoločnosť Magna Energia.

Zvýhodňovanie plynu?

Vláda vypočítala, že vratku dostane asi 1,4 milióna zákazníkov. Automaticky sú z nej vylúčení obyvatelia žijúci na 23 % územia Slovenska, ktoré splynofikované nie je. Ide najmä o regióny stredného Slovenska. Vylúčení sú aj ľudia, ktorí namiesto plynu zvolili tuhé palivá či elektrinu.

„Ako dodávatelia plynu i elektriny cítime týmto rozhodnutím určitú diskrimináciu všetkých občanov, ktorí nemôžu odoberať plyn na kúrenie a varenie. Tí, ktorí totiž kúria a varia elektrinou, prípadne tuhými palivami, žiadnu vratku nedostanú,“ potvrdil Lukáš Moravčík zo ZDE.

Obdobne vníma opatrenie vlády aj advokát Rastislav Hanulák. „Nie je jasné, ako chce vláda zdôvodniť toto selektívne opatrenie adresované koncovým odberateľom plynu v domácnostiach. Z ústavnoprávneho hľadiska možno nerovnaké zaobchádzanie s viacerými skupinami obyvateľov obhájiť výhradne len určitým objektívnym dôvodom, ako napríklad neúmerným nárastom ceny plynu na svetových trhoch,“ uviedol.

„Ak má ísť o opatrenie sociálnej povahy, musí sa rovnaký prístup uplatniť aj voči spotrebiteľom, ktorí svoje domácnosti vykurujú inak ako zemným plynom. Mám však pochybnosti o existencii tohto dôvodu, keďže vratka sa má týkať všetkých odberateľov plynu, a teda aj tých, ktorí nie sú na sociálnu sieť odkázaní vôbec. Navyše, toto opatrenia môže mať negatívny dopad aj na hospodársku súťaž, pretože sa tým fakticky zvýhodňuje zemný plyn ako komodita, a teda aj dodávatelia plynu ako súťažitelia,“ dodal Hanulák.

(c) energia.sk

K téme