Vo výskume netreba investovať do nepoužiteľných výsledkov

Nedávno ste sa stali zástupcom generálneho riaditeľa JRC (Spoločného výskumného centra Európskej komisie). Mohli by ste v stručnosti popísať, akou inštitúciou je JRC a čo je jej hlavným poslaním?

JRC je integrálnou súčasťou Európskej komisie a predstavuje jednu jej organizačnú jednotku – generálne riaditeľstvo.  Pracuje tu približne 3.200 pracovníkov; z nich je zhruba polovica stálych zamestnancov a druhá polovica má pracovné zmluvy na 3 až 6 rokov. Pracovníci JRC sú rozdelení do 7 výskumných ústavov a troch riaditeľstiev, geograficky rozmiestnených v 5 členských krajinách EÚ. Vedenie celej organizácie, ako aj jej koordinačné jednotky, sa nachádzajú v Bruseli. Ročný rozpočet JRC predstavuje okolo 500 mil. eur. 

Jeho hlavnou úlohou je poskytovať  vedeckú a technickú podporu pre tvorbu, implementáciu a monitoring európskej legislatívy. Nestrannosť  a neutralita záujmov JRC zároveň vytvára garanciu a umožňuje vytvorenie konsenzu medzi tvorcami európskych sektorových politík a zástupcami priemyslu, orgánmi členských krajín, záujmovými skupinami a organizáciami občianskej spoločnosti.

Čo zodpovednosť a úlohy JRC v oblasti energetiky?

Energetika je jedna z hlavných priorít JRC, ktorá je v jadre jeho aktivít od založenia organizácie v 50-tych rokoch 20. storočia. Vtedy JRC začínalo ako centrum jadrového výskumu pre mierové účely. Jadrová energetika zostáva aj v súčasnosti jedným z dôležitých komponentov činnosti. JRC sa zameriava hlavne na všetky aspekty jadrovej bezpečnosti zahŕňajúce bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární, bezpečnosť celého palivového cyklu, ako aj boj proti nelegálnemu obchodu s rádioaktívnym materiálom.  V súčasnosti sa púšťame v tejto oblasti do novej výzvy a tou je vyraďovanie jadrových reaktorov a s tým spojený výskum a technologický vývoj. V septembri v rámci Európskeho vedecko-priemyslového fóra organizujeme prvú Európsku debatu na túto tému, kde sa stretnú predstavitelia priemyslu, výskumných organizácií, ako aj regulačné a  exekutívne orgány EÚ.  Toto je napríklad významná oblasť, kde má Slovensko výrazný náskok a komparatívnu výhodu, keďže s vyraďovacím programom začalo pred mnohými rokmi. Je teraz dôležité skúsenosti zhodnotiť  a dostať sa medzi lídrov v tejto oblasti v EÚ.

Rovnako rozvinutá je expertíza JRC v oblasti nejadrovej energetiky, kde je našou úlohou podporovať ambiciózne plány EÚ vo zvyšovaní podielu  energie z obnoviteľných zdrojov, technológie znižujúce emisie z fosílnych energetických nosičov, ale aj inter-operabilitu  a bezpečnosť energetických sietí. V tejto súvislosti môžem spomenúť  novo budované centrum simulácie inteligentných sietí, elektromobilitu, ako aj celý komplex aktivít spojených s vedeckou podporou tvorby štandardov v tejto oblasti.  Pre zlepšenie synergie a medzinárodnej spolupráce JRC podpísalo pred pár mesiacmi dohodu o spolupráci aj s US Department of Energy (ministerstvo pre energetiku USA). Jej hlavné zameranie je na inter-operabilitu a štandardizáciu inteligentných sietí a elektrických dopravných prostriedkov.

Vašou úlohou ako zástupcu generálneho riaditeľa JRC bude „koordinácia vedeckej činnosti“. Akú konkrétnu náplň práce si možno predstaviť pod touto úlohou?

Aktivity JRC sú rozdelené do viac ako stovky výskumných projektov (akcií). Tieto vo veľkej väčšine prechádzajú naprieč vertikálnou štruktúrou organizácie JRC. Okrem toho JRC spolupracuje asi  s tisíckou verejných a súkromných organizácií a je členom zhruba 250 medzinárodných sietí. To všetko vyžaduje komplexné riadenie a koordináciu, aby aktivity spĺňali kvalitatívne vedecké kritériá a zároveň zapadali do strategických priorít EÚ.

Prejdime k Slovensku. V podpore výskumu a vývoja, ale všeobecne aj v miere zapojenia sa napríklad do projektov podporených v rámci aktuálne končiaceho 7. rámcového programu sa naša krajina pravidelne nachádza na chvostoch rebríčkov a porovnaní. Čím si takúto nelichotivú bilanciu vysvetľujete?

Slovensko sa nenachádza len na chvoste úspešnosti účasti v rámcových programoch, ale aj na konci rebríčkov investícií do výskumu a vývoja a ani v kvantifikovateľných výstupoch výskumu a vývoja nie sme na tom najlepšie. To všetko spolu súvisí a tvorí akýsi syndróm alebo začarovaný kruh, ktorý  nedovoľuje sa pohnúť výrazne z miesta. Z logického pohľadu by nemal byť problém, aby slovenská výkonnosť a úspešnosť nebola aspoň taká ako u ostatných okolitých krajín.  Skutočnosť je však výrazne iná a treba povedať na škodu slovenskej spoločnosti a jej budúceho rozvojového potenciálu. Ten začarovaný kruh vidím na jednej strane v istej nedôvere štátu a súkromných podnikov/investorov investovať viac a na strane druhej v neochote výskumno-vývojového sektora uskutočniť reálnu reformu a prijať všeobecné kritériá medzinárodnej excelentnosti  pri hodnotení vlastnej práce. A tak jedna časť kruhu čaká na viac peňazí a tá druhá na garancie, že vložené peniaze neskončia v nekvalitných alebo nepoužiteľných výsledkoch.

Naopak, ako by bolo možné motivovať jednotlivé akademické a vedecké kapacity k väčšiemu zapojeniu sa do európskych a vôbec medzinárodných výskumných a vývojových aktivít?

Myslím, že na to nie je jeden a rozhodne nie jednoduchý liek. Súvisí to s komplexnosťou problému, ako sme ho spomenuli v predchádzajúcej otázke. Samozrejme skvalitnenie informačného toku a administratívnej podpory pre medzinárodné projekty, ktorá je na Slovensku veľmi slabá, by prinieslo isté výsledky relatívne rýchlo. Dlhodobú a významnú zmenu je však možné dosiahnuť len ak sa uskutoční systémová reforma, nastavia sa priority, jasné kritériá kvality a hodnotenia vstupov (prideľovania finančných prostriedkov pre projekty) aj výstupov výskumnej a vývojovej práce na všetkých stupňoch a vo všetkých rezortoch.  Zároveň s tým sa musí zvýšiť intenzita  finančných tokov z diverzifikovaných zdrojov – štátny rozpočet, fondy kohéznej politiky EÚ, finančné nástroje pre bankové garancie a rizikové investície a samozrejme podiel priemyselného sektora. Rovnako významnou súčasťou zmeny musí byť tvorba skutočného inovačného ekosystému zabezpečujúceho interakcie medzi  výskumom, vývojom, technológiami, biznisom, vzdelávaním, štátnou a regionálnou správou a kultúrou.

Myslíte si, že veda a výskum sú v centre pozornosti súčasnej vlády?

Myslím, že pre súčasnú vládu je fungujúci kreatívny a inovačný ekosystém jednou z možností, ako naštartovať ekonomiku a diverzifikovať riziká spojené s jednofarebnosťou našej ekonomiky. Kohézne fondy EÚ, pre ktoré bude inteligentná špecializácia regiónov, inými slovami jasná inovačná stratégia regiónu, kľúčovou podmienkou pre čerpanie financií, je unikátna šanca ako priniesť systémovú zmenu. Verím, že vláda dobre využije túto možnosť. Naviac, ministerstvo zodpovedné za túto oblasť  je v správnych rukách.

Výskum a vývoj v Slovenskej republike v oblasti energetiky: V čom sme dobrí, kde máme potenciál pre špičkové výsledky? A naopak, čo z energetického výskumu a vývoja ide takpovediac mimo nás?

Ja myslím, že Slovensko má tradície aj potenciál v energetickom výskume a vývoji. Podľa mňa aj prepojenie výskumných kapacít s odberateľmi v oblasti energetického priemyslu bolo už v minulosti veľmi dobré či v jadrovej  alebo nejadrovej oblasti. Energetika je vládnou a musí byť aj národnou prioritou, lebo od nej závisí chod spoločnosti. Preto sa mi zdá byť kľúčové, aby aj výskum a vývoj v tejto oblasti bol dostatočne podporený. Prepojenie na obrovskú časť ekonomiky, ktorú predstavuje automobilový priemysel, poskytuje dôležitú príležitosť pre elektromobilitu a inteligentné siete. Tam sa budú upriamovať výskum aj investície v najbližších rokoch. Okrem toho jadrový energetický pilier zostáva dôležitým a dalo sa by povedať tradičným prvkom výskumu a vývoja a do budúcnosti má veľmi dobrú perspektívu. Treba však ešte významnejšie posilniť  európske a medzinárodné väzby a siete. Aby slovenskí experti a organizácie boli viac v centre diania a rozhodovania.

Na záver, ako by ste vo všeobecnosti zhodnotili situáciu, v ktorej sa dnes nachádza európsky energetický výskum a vývoj? Na jednej strane tu máme dôsledky hospodárskej krízy, na druhej strane pomerne ambiciózne a na finančné zdroje náročné politiky EÚ v oblasti OZE, emisií a energetickej efektívnosti. Tiež končí 7. rámcový program a na stole je nový rámcový program Horizont 2020, kde bude téma „Energia“ jednou z tých kľúčovejších. Čo znamenajú tieto externé okolnosti pre výskum a vývoj v energetike ako taký?

Určite sa o budúcnosť európskeho výskumu a vývoja netreba obávať, ani o jeho financovanie zo zdrojov EÚ. Je absolútne jasne zakotvený v prioritách EÚ, či  je to stratégia EÚ 2020, alebo v ďalších kľúčových prioritách ako Inovačná únia, Udržateľný manažment zdrojov, Inteligentná špecializácia regiónov a ďalších. Na tieto priority je naviazaný aj návrh európskeho rozpočtu a jeho parciálnych  finančných nástrojov na roky 2014-2020. Téma energia (energetika) je témou strategického záujmu, úzko prepojená na mnohé spoločenské výzvy a otázniky akými sú klimatické zmeny, trvalá udržateľnosť rozvoja  a manažmentu prírodných zdrojov, ale aj národná a európska bezpečnosť.

S Vladimírom Šuchom sa rozprával Michal Hudec. Vladimír Šucha je od júla 2012 zástupcom generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk.

Foto: osobný archív Vladimíra Šuchu

(c) energia.sk

K téme