Vlastnícky „unbundling“ vláda v plynárenstve skôr neuplatní
Slovenský plynárenský priemysel oznámil, že sa pripravuje na predaj dcérskej spoločnosti „eustream“, ktorá pôsobí ako prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete. Prípadný predaj by sa mohol uskutočniť následne po tom, ako vstúpi do platnosti nový zákon o energetike a vláda do 1. októbra 2012 výslovne nerozhodne, že sa model vlastníckeho oddelenia neuplatní. V takom prípade bude časové obdobie na zosúladenie reality so zákonom naozaj krátke.
Na druhej strane, za scenár vytvorenia nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (model ITO, podľa ktorého by „eustream“ zostal i naďalej v skupine SPP) hovorí viac argumentov než v prospech vlastníckeho oddelenia. Pozrime sa však pred tým na formuláciu návrhu zákona.
Príslušná stať návrhu zákona o energetike, konkrétne paragraf 50, je z prevažnej časti kópiou toho, ako oddelenie prepravnej siete chápe Smernica 2009/73/ES, ktorá je súčasťou tzv. tretieho energetického balíka. Tá totiž konštatuje, že sa uplatní vlastnícke oddelenie (ownership unbundling – model OU), ale súčasne priznáva členským štátom možnosť výnimky a aplikovať modely ITO alebo ISO. Inými slovami, duch smernice prednastavuje vlastnícke oddelenie ako preferovaný scenár, ale s možnosťou uplatnenia si výnimky, ak sa predpokladá, že táto viac zodpovedá záujmom štátu a plynárenského sektora.
Podobný je i duch súčasného návrhu zákona o energetike, o ktorom sa rokuje na pôde slovenského parlamentu. Paragraf 50 definuje režim vlastníckeho oddelenia. Minulá verzia návrhu, ktorú predkladal exminister Juraj Miškov, na rozdiel od súčasnej predpokladala, že ak bola prepravná sieť v čase vstupu zákona do platnosti súčasťou vertikálne integrovanej firmy, uplatnil by sa na ňu model ITO. Za iných okolností požadoval návrh vlastnícke oddelenie. Na rokovanie novej vlády o zákone sa dostala verzia, ktorá konštatovala, že ak k 3. septembru 2009 vlastnil prepravnú sieť vertikálne integrovaný podnik, vláda by rozhodla medzi vlastníckym oddelením a modelom ITO. Návrh, ktorý vláda napokon schválila, predpokladá ako prednastavený model vlastníckeho oddelenia s tým, že vláda má právo do 1. októbra 2012 určiť, že sa vlastnícke oddelenie neuplatní. V takom prípade by to znamenalo aplikáciu modelu ITO.
Posledná verzia návrhu zákona o energetike sa tak najviac približuje duchu spomenutej smernice o spoločných pravidlách pre trh so zemným plynom; ako prednastavený model predpokladá vlastnícke oddelenie, s možnosťou uplatnenia si výnimky (model ITO).
Nedostatkom a veľmi vážnym problémom sú však časové lehoty, ktoré sú de facto nesplniteľné. Je potrebné súhlasiť s SPP, ktorý tvrdí, že za tri mesiace nie je možné pripraviť, zverejniť, uskutočniť, vyhodnotiť verejnú súťaž a súčasne zrealizovať transakciu s výherným subjektom, navyše všetko transparentným a nediskriminačným spôsobom. V tomto smere návrh zákona naozaj vytvára právnu neistotu v tom zmysle, že mesiac po vstupe do platnosti nemusí mať firma istotu v aplikácii konkrétneho modelu a v prípade neuplatnenia modelu ITO nebude mať dostatok času na vykonanie všetkých potrebných opatrení pre vlastnícke oddelenie v súlade so zákonnými lehotami.
Realistickejšie ako očakávať vlastnícke oddelenie, je však predpokladať aplikáciu modelu ITO. Nielen preto, že o ITO sa akosi konsenzuálne diskutovalo od začiatku. Je potrebné pozrieť sa predovšetkým na vyhlásenia súčasného predsedu vlády Roberta Fica. Ešte ako líder opozície zvolal krátko pred voľbami tlačovú konferenciu k téme prevodu aktív prepravnej siete z materskej spoločnosti SPP na dcérsku spoločnosť eustream. Mimochodom, prevod aktív sa musí uskutočniť tak či onak, a to bez ohľadu na to, či sa aplikuje vlastnícke oddelenie alebo model ITO (prípadne ISO), pretože smernica i návrh zákona jasne hovoria, že vlastník prepravnej siete musí konať ako jej prevádzkovateľ. Robert Fico však opakovane tvrdil, že Slovenská republika sa nesmie vzdať „kontroly nad rúrou“, čím sa má na mysli fyzická infraštruktúra pre prepravu zemného plynu. Vyhlásil tiež, že jeho vláda preskúma možnosti, aby prepravnú sieť prípadne odkúpila do štátneho vlastníctva.
Ak by sa vykonalo vlastnícke oddelenie, znamenalo by to, že Slovenská republika by „kontrolu nad rúrou“ stratila. A to pre prostý dôvod; v štátnej kase jednoducho nie sú peniaze, za ktoré by si štát v prípade vlastníckeho oddelenia mohol eustream, vrátane prenesených aktív z SPP, dovoliť kúpiť. Novým majiteľom by sa tak pravdepodobne stal tretí subjekt. A to je scenár, pred ktorým premiér vystríhal už pred voľbami, vášnivou rétorikou na narýchlo zvolanej tlačovej besede. Vlastnícky podiel Slovenskej republiky v Slovenskom plynárenskom priemysle a následne vlastnícky podiel SPP v eustream-e sú jedinou cestou, ktorou môže mať štát akcionársku kontrolu nad prepravnou sieťou. Ak si vláda takúto pozíciu chce zachovať, čo si podľa nie dávnych slov Roberta Fica zachovať určite chce, nemá inú možnosť ako model ITO.
Zo strany SPP je pre extrémne krátke časové lehoty veľmi prezieravé, ak sa firma začala pripravovať i na prípadnú aplikáciu vlastníckeho oddelenia. A to i napriek tomu, že slovenská vláda má na prvý pohľad viac dôvodov pre uplatnenie modelu ITO, než vlastníckeho oddelenia. Ak by sa však predpoklad aplikácie ITO ukázal ako nesprávny, bude veľmi dobré byť pripravený. Pre istotu a pre hrozbu šibenične krátkych termínov, ktoré predpokladá súčasný návrh zákona.
K téme
