Veľká Británia odmieta odklon od jadrovej energetiky
Veľká Británia si ponechá svoje jadrové elektrárne v prevádzke a nezmení plány na výstavbu nových. Včera (18.5.) o tom informoval šéf britského rezortu pre energetiku Chris Huhne. Krátko pred jeho vyhlásením vydal britský úrad pre jadrovú bezpečnosť správu, podľa ktorej britským jadrovým elektrárňam nehrozí podobná prírodná katastrofa, aká vyradila z prevádzky japonský zdroj vo Fukušime. Úrad však zároveň vydal 26 odporúčaní pre zlepšenie jadrovej bezpečnosti.
V súčasnosti Británia vyrába elektrinu v desiatich atómových elektrárňach, ktoré majú celkom 19 reaktorov. V nadchádzajúcich rokoch by chcela sprevádzkovať ďalších desať reaktorov.
Úrad odhalil 26 nedostatkov
„Chceme, aby jadro naďalej bolo súčasťou nášho nízkouhlíkového energetického mixu,“ prehlásil Huhne. Odvolal sa pritom na závery úradu pre jadrovú bezpečnosť, podľa ktorého môže Británia v prevádzke jadrových elektrární pokračovať.
Úrad prešetroval stav britských jadrových zariadení kvôli katastrofe, ktorá postihla jadrovú elektráreň Fukušima v Japonsku. V japonskom zariadení po údere vlny tsunami zlyhal chladiaci systém a z reaktorov unikla rádioaktivita.
„Extrémne prírodné úkazy, ktoré predchádzali nehode vo Fukušime – zemetrasenie o sile deviatich stupňov (Richetrovej škály) a následné obrie tsunami – nie sú v Británii pravdepodobné, “ uviedol včera (18.5.) v predbežnej správe šéf britského úradu Mike Weightman.
Zdôraznil, že britské elektrárne sú viac ako 1.500 kilometrov od najbližšieho veľkého geologického zlomu, ktorý by mohol zemetrasenie spôsobiť. V súčasnosti prevádzkované britské elektrárne sú podľa neho tiež iného typu než tá vo Fukušime.
„Nie je potrebné obmedzovať prevádzku jadrových elektrární v Británii. Mali by sme sa však z Fukušimy poučiť,“ uviedol Weightman. Jeho úrad preto predstavil 26 doporučení pre zlepšenie jadrovej bezpečnosti v krajine. Okrem iného by sa mali prijať opatrenia k ochrane jadrových elektrární v záplavových oblastiach alebo zabezpečiť prostriedky ako sa vysporiadať s dlhodobým prerušením dodávok elektriny do elektrárne.
V Nemecku sa rozhodli pre budúcnosť „bez jadra“
Po marcovej katastrofe v Japonsku preverovala bezpečnosť tiež vládna komisia v Nemecku. Došla k záveru, že všetkých 17 reaktorov by odolalo prírodnej katastrofe aj výpadku elektrického prúdu. Hlavné bezpečnostné riziko odhalila v zabezpečení proti pádu lietadla, ktoré by na niektoré jadrové zariadenia mohli nasmerovať napr. teroristi. Ani jeden blok by neodolal nárazu veľkého dopravného lietadla, staršie elektrárne dokonca ani pádu menšieho stroja.
Práve kvôli výpadku elektriny zlyhal chladiaci systém vo Fukušime a následne sa v reaktoroch začalo taviť palivo. Japonská jadrová havária bola najhoršia od výbuchu reaktora v Černobyle v roku 1986. Celá rada krajín kvôli nehode začala prehodnocovať bezpečnosť svojich jadrových elektrární, Nemecko sa po nehode rozhodlo rýchlejšie utlmiť svoju jadrovú energetiku.
Komisia v Nemecku vo svojej správe nedala žiadne odporúčania ohľadom uzatvárania nemeckých jadrových elektrární, podľa tlače ale výsledky testov spečatil osud štyroch starších zariadení – Biblis A a B, Brunsbüttel a Philippsburg I, ktoré sú už teraz dočasne odstavené.
Závery komisie budú jedným z podkladov pre rozhodovanie berlínskej vlády o termíne opustenia využívania jadrovej energie. Druhá komisia, ktorá posudzovala dôsledky takéhoto kroku, v návrhu svojej konečnej správy podľa tlače odporúča rok 2021. Definitívne rozhodnutie by kabinet Angely Merkelovej mal urobiť v júni a parlament ho následne schváliť v júli.
V Japonsku vlna tsunami po silnom zemetrasení poškodila začiatkom marca jadrovú elektráreň Fukušima 1, z ktorej následne začala unikať radiácia. V dôsledku toho muselo opustiť svoje domovy 140.000 ľudí.
ČTK, energia
K téme
