V. SLUGEŇ: Možné dôsledky havárie vo Fukušime je zatiaľ predčasné odhadnúť
„Z informácií, ktoré sa nám podarilo získať z japonských oficiálnych miest a agentúrnych správ k 18. marcu 2011 je možné urobiť si len približný obraz o slede udalostí, ktoré viedli k jadrovej nehode vo Fukušime,“ konštatoval Slugeň vo svojom stanovisku.
V prípade reaktorov 1, 2 a 3 bude podľa neho množstvo uvoľnenej rádioaktivity závisieť od odolnosti nádob a zostáva iba dúfať, že prebiehajúce záchranné práce na chladení reaktorov budú úspešné, pretože množstvo tepla produkované ich aktívnou zónou sa každý deň znižuje. „Výsledok bude závisieť aj od schopnosti operátorov doplniť vodu v bazénoch a tak dochladiť vyhorené palivo,“ informoval.
„Treba povedať, že na rozdiel od predchádzajúcich havárii v Černobyle (ZSSR) a v Three Mile Island (USA), tu boli prvotnou príčinou havárie vonkajšie faktory (cunami a zemetrasenie),“ podčiarkol.
Zdôraznil, že sila cunami, ktorá postihla Japonsko bola väčšia, než na akú boli reaktory projektované. Bude úlohou seizmológov a geológov určiť, či bola podcenená pravdepodobnosť výskytu takýchto extrémnych javov počas projektovania reaktorov alebo či pravdepodobnosť týchto javov je taká nízka, že sa stupeň nebezpečnosti bude pokladať a priori za nízky.
„Jadrové elektrárne v Japonsku preukázali svoju spoločenskú užitočnosť. Nedávne udalosti ukázali nebezpečenstvo, ktoré sa môže vyskytnúť. V budúcnosti určite dôjde v demokratických krajinách k verejnej diskusii o využívaní jadrovej energie a bude potrené znovu prehodnotiť jej výhody a riziká,“ dodal predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti.
Copyright © TASR 2011
K téme
