V európskom plynárenstve vládne zlá investičná klíma

Rola skladovania zemného plynu

Slovensko nemá vlastné strategické zásoby zemného plynu. Na základe platnej legislatívy môže vláda v prípade krízovej situácie využiť komerčné zásobníky, aby nimi prednostne zásobovala vlastné obyvateľstvo. Podľa Ladislava Goryla, riaditeľa Divízie podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti Nafta, hovorí nariadenie EÚ o takýchto riešeniach ako veľmi krajných. Ako však doplnil, komerčné zásobníky predstavujú ďaleko efektívnejší nástroj na riešenie bezpečnosti dodávok. „V plynárenstve je diverzifikácia dodávok postavená na tom, že tu existuje solidarita. Plynárenské systémy sú vzájomne prepojené a vypomáhajú si. Na základe tohto systému sa riešia krízové stavy na danom území,“ doplnil počas aprílovej odbornej konferencie PRO-ENERGY FÓRUM 2012.

Zásobníky ponúkajú obchodné produkty, ktoré umožňujú prevod plynu. Pred desiatimi rokmi bol v zásobníkoch plyn patriaci dvom – trom klientom. Dnes ich je podľa Goryla o desať viac, pričom klienti medzi sebou v rámci zásobníka čulo obchodujú.

Peter Kuchta, riaditeľ sekcie predaja kľúčovým zákazníkom SPP, považuje zásobníky za súčasť komerčnej bezpečnosti: „Každý zodpovedný dodávateľ by mal mať kontrahované zásobníky bez ohľadu na to, či to predpisuje alebo nepredpisuje legislatíva,“ myslí si. Vyjadril tiež nespokojnosť nad tým, že regulátor SPP nepriznal náklady na skladovanie plynu v cenovom konaní. Plynári ich tak musia vykrývať z vlastných zdrojov. „Je pekné, keď legislatíva predpisuje štandard bezpečnosti dodávok. Na druhej strane je potom čudné, keď sa prehlási, že určitá časť zákazníkov, narážam teraz na domácnosti, zásobníky nevyužíva a nepotrebuje,“ naznačil Kuchta.

Garantovať bezpečnosť dodávok plynu bez zásobníkov je podľa Milana Sedláčka,  riaditeľa stratégie a regulácie spoločnosti eustream, a.s., možné, ale je to veľmi rizikové. „Čo je doma, to sa ráta,“ doplnil. 

Význam spotových trhov

Napriek zvyšovaniu významu spotových trhov, chrbticou komerčnej bezpečnosti podľa Kuchtu ostávajú aj naďalej dlhodobé kontrakty. Úloha spotového obchodovania sa podľa neho posilnila a do istej miery sa spot stal akýmsi cenovým benchmarkom. „Osobne som presvedčený, že obchodovanie (na spote – pozn.) sa bude mierne zväčšovať. Na druhej strane by som nepreceňoval význam spotových trhov s ohľadom na bezpečnosť dodávok,“ zdôraznil.

Ako príklad  použil krátenie dodávok z dlhodobých kontraktov vo februári počas nepriaznivého mrazivého počasia. Podľa neho to indikuje, že spot je často len nástrojom na obchodovanie prebytkov z dlhodobých zmlúv. „Keď prebytky z dlhodobých kontraktov zmiznú, tak si zrazu na spotových trhoch neviete kúpiť plyn,“ vysvetlil.

Spotové trhy sú podľa Goryla (Nafta, a.s.) riešením v prípade, keď je dobrá situácia na trhu a cena komodity je nízka. „Treba sa pozrieť na to, čo robila cena plynu možno v polovici februára. V momente, keď ten plyn nebol, ako v dôsledku nedostatku plynu vyletela cena na spotovom trhu niekoľkonásobne hore,“ uviedol.

Nepriaznivá investičná klíma

Slovensko sa vydalo cestou rozvoja plynárenskej infraštruktúry. Z hľadiska prepravy sú dôležité reverzné toky a dostatok plynovodných prepojení. „Reverzné toky sa nám podarilo sprevádzkovať ešte počas krízy. Smerom z Česka to výrazne pomohlo zlepšiť situáciu na konci krízovej periódy. Následne sa investovalo do tejto oblasti, takže máme dostatočnú reverznú kapacitu,“ vyhlásil Sedláček (eustream, a.s.).

Slovensko má v súčasnosti reverzný tok plynu z Českej republiky a rakúskeho Baumgartenu. Denná prepravná kapacita spätného toku z Česka je podľa Sedláčka variabilná a ľahko navýšiteľná.  „Momentálne ide o 25 mil. kubických metrov z Českej republiky a približne 20 mil. kubíkov smerom z Rakúska,“ upresnil.

Bezpečnostné opatrenia sa podarilo zafinancovať hneď po skončení plynovej krízy aj s podporou z európskych zdrojov. Dnes by sa podľa Sedláčka hľadali financie na takéto projekty iba veľmi ťažko, pretože v európskom plynárenstve panuje podľa jeho slov veľká miera neistoty a „mizerná“ investičná klíma. Dôvodov je viacero; od spustenia plynovodu Nord Stream, cez rozvoj spotu, až po nástup záujmu o bridlicový plyn. „Najlepším riešení pre bezpečnosť dodávok je trh, plne fungujúci a liberalizovaný,“ dodal.

Prepojenie s Maďarskom a Poľskom

Projekt slovensko-maďarského prepojenia sa v minulosti komplikoval. Napriek tomu pokračuje ďalej s plánom na sprevádzkovanie od januára 2015. „Sú tam však jednoznačné neistoty, najmä regulačný rámec v Maďarsku,“ vyhlásil a doplnil, že stavba prepojov, ktoré slúžia výhradne k bezpečnosti dodávok, je komplikovaná pre neistotu na trhoch.

Medzičasom sa rozbehol tiež projekt plynového prepojenia s Poľskom. „Zakontrahovali sme a začali sme práce na štúdii uskutočniteľnosti,“ uviedol Sedláček. V porovnaní s maďarským prepojením ide podľa neho o investične náročnejšiu stavbu, a to aj z pohľadu dĺžky trasy. Napriek tomu je podľa neho cítiť záujem z poľskej strany. „Nespochybniteľný je aj vplyv na bezpečnosť dodávok,“ doplnil.

Bridlicový plyn

Spôsob ťažby bridlicového plyn sa podľa Ladislava Goryla (Nafta, a.s.) nedá aplikovať univerzálne. Ložiská bridlíc sa vyvíjali v rôznych priestoroch aj geologických obdobiach. „Neplatí, že ak zoberieme to, čo platí v Severnej Amerike, bude platiť aj v Európe,“ dodal. Veľa ľudí podľa neho hovorí o ťažbe plynu z bridlíc ako o samozrejmosti. „Oproti konvenčnému ložisku je rozdiel v tom, že ložisko bridlicového plynu nemá takmer žiadnu priepustnosť,“ uviedol.

Je preto potrebné vykonať hydraulické štiepenie. V mnohých štátoch ide o kontroverznú tému z pohľadu obáv o ochranu životného prostredia. Podľa Goryla sú námietky neopodstatnené, keďže technológia je už desaťročia odskúšaná a používa sa na zvýšenie vyťažiteľnosti štandardných ložísk. „Ložisko bridlicového plynu treba naštiepiť a len to, čo naštiepite, potom odťažíte. Ďalej sa plyn nedostane, lebo nevznikla žiadna trhlina,“ zdôraznil.

Budúcnosť ťažby bridlicového plynu v Európe sa v tejto chvíli dá iba ťažko predpovedať, myslí si Goryl. „Treba sa pozrieť aj na nákladovosť celého bridlicového plynu. Tá sa bude dať posúdiť až v dlhodobom horizonte. Veľmi záleží od toho, koľko vyťažíte. Ak vyťažíte malé zásoby, budete musieť navŕtať ďalšie vrty a to je kapitálovo veľmi náročné. Tým pádom predajná cena bude pod veľkým tlakom, lebo konvenčné ložiská sú určite lacnejšie,“ uzavrel.

Názory odzneli na odbornej konferencii PRO-ENERGY FÓRUM 2012, ktorej organizátorom bol český magazín PRO-ENERGY. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom.

(c) energia.sk

K téme