ÚRSO: Nepredpokladá, že sa ceny plynu pre domácnosti v roku 2010 budú meniť (2)
„V roku 2010 úrad nepredpokladá, že by z vlastnej vôle začal cenové konanie o zmene ceny zemného plynu pre domácnosti, a to preto, že na to ešte nie je dôvod. Vývoj výmenného kurzu medzi eurom a dolárom sa pomerne dobre stabilizoval. V tomto roku určite nepredpokladáme zmenu,“ uviedol dnes na brífingu Holjenčík.
Pripomenul, že spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP), a.s., Bratislava 30. júna 2010 doručila na ÚRSO návrh na zmenu rozhodnutia o cenách za dodávku plynu pre domácnosti a dodávku plynu pre výrobcov tepla pre domácnosti, kde požadovala úpravu tzv. variabilnej sadzby ceny od 1. septembra 2010. „V tarife D1 by sa mesačný poplatok za plyn zvýšil o 11,32 %, v tarife D2 o 23,66 % a v tarife D3 o 25,52 %. Zvýšenie priemernej ceny pre výrobcov tepla pre domácnosti by predstavovalo 30,23 %,“ informoval.
Úrad podľa neho zistil, že predložené návrhy zo strany SPP neboli pri podaní úplné. SPP väčšinu požadovaných podkladov následne doplnil, ale nepredložil jeden zo závažných podkladov – doklad, ktorý by preukazoval schválenie návrhu na zmenu cenového rozhodnutia valným zhromaždením podľa zákona z roku 2008. Podľa tohto zákona môže totiž obchodná spoločnosť podať návrh na úpravu ceny na ÚRSO iba na základe uznesenia valného zhromaždenia firmy.
„Úrad preto rozhodnutiami z 18. augusta 2010 predložené návrhy na zmenu ceny plynu zamietol a cenové konanie zastavil,“ spresnil. Ešte počas neukončených cenových konaní bol na ÚRSO 4. augusta 2010 doručený z SPP ďalší návrh na zmenu rozhodnutia pre dodávku plynu pre domácnosti a pre výrobcov tepla pre domácnosti.
SPP v novom cenovom konaní požadoval úpravu ceny plynu od 1. októbra 2010, respektíve od 1. novembra 2010. V tomto návrhu požadoval zvýšenie v tarife D1 o 9,77 %, v tarife D2 o 20,42 %, v D3 o 22,25 %. Priemerná cena zemného plynu by takto stúpla o 21 % a pre výrobcov tepla pre domácnosti približne o 26,59 %. SPP opäť nepredložil schválenie cenového návrhu valným zhromaždením. „Dôvody na zastavenia cenového konania boli teda evidentné,“ dodal predseda ÚRSO.
Úrad podľa Holjenčíka neschválil návrhy na zvýšenie cien plynu nielen pre ich procesné nedostatky. SPP v cenových návrhoch podľa Holjenčíka zároveň uvádza, že „pri nezmenených cenách za dodávky plynu pre domácnosti v roku 2010 bude vytvárať akési enormné straty“. Podľa šéfa ÚRSO v rámci rokovaní SPP predkladal úradu údaje nielen o uvedených stratách za rok 2010, ale aj údaje o tzv. systémových stratách, ktoré spoločnosť vraj vytvára od roku 2008. „V tejto súvislosti aj v kontexte na dosiahnutý hospodársky výsledok spoločnosti SPP je potrebné uviesť, že úrad vníma deklarované straty inak. Vníma ich iba ako znížené výnosy,“ spresnil.
Dokumentujú to podľa slov predsedu regulačného úradu aj údaje z výročných správ SPP, ktoré sú verejne dostupné. Podľa nich znížený výnos je spôsobený hlavne znížením množstva predaného plynu. „Aj keď SPP predáva menej plynu, tak z výročných správ je zrejmé, že výnosový potenciál u tejto spoločnosti neustále rastie, teda o žiadnych stratách nie je možné hovoriť,“ povedal.
„Na jednej strane sa zdôrazňujú straty za dodávky plynu a na druhej strane my ako úrad vidíme rezervy predovšetkým v nákladoch,“ konštatoval Holjenčík. Ako príklad uviedol náklady SPP pri nákupe zemného plynu.
Pripomenul, že SPP uzatvoril dlhodobú zmluvu o dodávkach zemného plynu so spoločnosťou Gazprom Export, kde bol podpísaný kontrakt na celkový objem 1 bilión kubických metrov počas 20 rokov. „Cena za nakupovaný plyn je podľa tejto zmluvy však vyššia ako cena plynu, ktorý je možné kupovať v rámci spotových trhov. Keby SPP kupoval v súčasnosti zemný plyn na spotovom trhu, tak jeho cena by bola nižšia o zhruba 50 %,“ informoval.
„Tento kontrakt SPP uzatvoril s ruskou spoločnosťou dobrovoľne a mal by teda niesť aj určitú zodpovednosť za podmienky, ktoré v tomto kontrakte vyrokoval a na ktoré dobrovoľne pristúpil,“ poznamenal šéf ÚRSO.
„Ako ďalší príklad nákladov môžeme uviesť náklady na skladovanie zemného plynu,“ pokračoval. Náklady na skladovanie, ktoré boli podľa neho zahrnuté do ceny za dodávky plynu, nezodpovedajú skutočným nákladom dodávateľa plynu za uskladňovanie plynu, pretože od roku 2005 prebiehajú v rámci zásobníka neustále sekundárne obchody so zmluvne dohodnutou kapacitou. Taktiež sa uskutočňuje predaj plynu v rámci zásobníkov. „To sú dva konkrétne prípady a môžme ich nájsť viac. ÚRSO tieto rezervy neustále odhaľuje a núti regulovaný subjekt, aby náklady znižoval a optimalizoval tak, aby sa všetky neprenášali na konečných spotrebiteľov,“ dodal.
UPOZORNENIE:
Správa je rozšírená o 8. až 12. odsek.
Copyright © TASR 2010
K téme
