Urban Rusnák: Situácia na Ukrajine nesmie prerásť do ohrozenia energetickej bezpečnosti
Šéf Energetickej charty Urban Rusnák Foto: energia.sk/Michal Jesenič
„Som hlboko znepokojený s vývojom situácie na Ukrajine a aktuálnym napätím medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ktoré sú členmi Energetickej charty a signatármi Zmluvy o Energetickej charte z roku 1991,“ uviedol pre portál energia.sk Urban Rusnák, ktorý sám dobre pozná ukrajinské prostredie. V rokoch 2005 až 2009 pôsobil v Kyjeve ako veľvyslanec Slovenskej republiky. Na čele Energetickej charty so sídlom v Bruseli je od roku 2012.
Kontaktná skupina
Slovenský diplomat sa obáva, aby ďalší vývoj ukrajinsko-ruských vzťahov neohrozil energetickú bezpečnosť. „Pokiaľ ide o naliehavú potrebu riešiť bezprostredné ohrozenie mieru, vyzývam všetky strany, aby konali v súlade s princípmi medzinárodného práva a svojich medzinárodných záväzkov,“ vyhlásil Rusnák vo svojom vyhlásení.
Predstaviteľov Ruska a Ukrajiny požiadal, aby sa zdržali konania, ktoré by mohlo vyvolať vznik krízového stavu „energetickej bezpečnosti v rámci pôsobnosti Energetickej charty.“ Neželaným scenárom, ktorých zárodky by mohli vzniknúť zo súčasného stavu, sa podľa neho treba vyhnúť a vyriešiť ich na neutrálnej platforme, ktorú poskytne Sekretariát Energetickej charty.
Rusnák vo svojom vyhlásení ďalej pripomenul, že medzivládnu deklaráciu, Európsku energetickú chartu, v minulosti podpísalo celkom 61 štátov z regiónu Euroázie a Európskej únie s cieľom zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok. „V duchu tejto myšlienky som sa rozhodol v rámci Sekretariátu Energetickej charty založiť Kontaktnú skupinu pre energetickú bezpečnosť,“ deklaroval slovenský diplomat. „Vznikla s cieľom, aby sme boli pripravení včas reagovať na možné dôsledky súčasného vývoja a konať v duchu medzinárodných záväzkov a partnerských vzťahov,“ uzavrel.
Už v najbližších dňoch by sa v Bruseli malo uskutočnť vôbec prvé zasadnutie tejto novo vzniknutej skupiny, ktorého by sa mali zúčastniť predstavitelia Ukrajiny a Ruska spolu so zástupcami Európskej únie, ako aj Kazachstanu, ktorý je predsednickou krajinou Konferencie Energetickej charty.
Energetická charta
Energetická charta vznikla po skončení studenej vojny v roku 1991 s cieľom vytvoriť pevné pravidlá pre energetickú spoluprácu. Dnešné členské štáty sa na základe medzivládnej politickej deklarácie, Európskej Energetickej Charty, dohodli na prijatí právne záväznej Zmluvy o Energetickej charte, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1998. Predstavuje základný právny rámec, ktorý upravuje vzťahy medzi štátmi a investormi, tranzit energetických surovín a obchod s nimi, ako aj environmentálne dôsledky. V súčasnosti má 54 signatárov a 25 štátov so statusom pozorovateľa.
Zmluva o Energetickej charte právne záväzná a vymožiteľná. Je založená na princípoch nediskriminácie, slobody tranzitu, obchod sa riadi princípmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO )a nijako nezasahuje do suverenity štátov nad ich zdrojmi surovín. Zmluva tiež poskytuje rámec pre riešenie sporov medzi investormi a štátmi. Jej súčasťou je aj Protokol o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.
Sekretariát Energetickej charty monitoruje implementáciu Zmluvy o Energetickej charte a povinností, ktoré vyplývajú z jej protokolov. Jednou z úloh Sekretariátu je tiež vytvárať rámec pre spoluprácu. Pôsobí tiež ako zástupca vo vyjednávaní a prehlbovaní vzťahov s ďalšími nečlenskými krajinami a relevantnými medzinárodnými organizáciami a inštitúciami.
© energia.sk
K téme
