Turkménske vyhlásenie o plyne pre Nabucco má niekoľko problémov
Na minulotýždňovej konferencii v Ašchabáde prisľúbil turkménsky vicepremiér dodávky zemného plynu pre európsky trh v objeme 40 miliárd m3. Toto vyhlásenie by malo byť dobrou správou pre budúcnosť európskeho plynovodu Nabucco, ktorého primárnou úlohou je znížiť závislosť európskeho trhu na ruskom plyne a zabrániť tak prípadnému politickému tlaku či nespoľahlivosti zo strany východného suseda. Zrejme nebude trvať dlho, kým nadšenie z nového vývoja pri Kaspickom mori opadne, keďže aktuálna správa z Turkménska so sebou prináša hneď niekoľko problémov.
Bez ohľadu na politické motivácie, trasa Nabucco nemá ekonomické opodstatnenie, ak na vstupnej strane toku nie sú dostatočne veľké zásoby zemného plynu a na výstupnej zase dostatočný dopyt pre ich odber. Okrem toho, že má problémy s financovaním, nedostatkom významných partnerov a pretrvávajúcim nízkym dopytom na európskom trhu, Nabucco nedokáže, na rozdiel od konkurenčného Južného toku, zabezpečiť také množstvo zemného plynu, ktoré by ospravedlňovalo vynaloženie 7,9 miliardy eur na jeho výstavbu.
Napriek uisteniam zo strany Turkménska nie je jasné, odkiaľ avizované množstvo zemného plynu bude pochádzať, ani kedy bude skutočne dostupné pre dodávky pre Nabucco. Krajina so štvrtým najväčším objemom potvrdených zásob zemného plynu na svete je viazaná zmluvami „zober alebo zaplať“ (take-or-pay contracts) s ruským Gazpromom, ktorému predáva väčšinu svojej produkcie. Dlhodobý monopson Ruska na turkménskom trhu so zemným plynom len nedávno ukončili nové kontrakty – nie s Európou, ale s Čínou a Indiou.
Neistotu znásobuje aj vyjadrenie, že s položením infraštruktúry na dno Kaspického mora súhlasí „väčšina štátov“ dotknutého regiónu. Nie je pritom známe, ktoré krajiny stoja v ceste výstavbe transkaspického plynovodu z Turkménska do Azerbajdžanu. Trasu môže ohroziť Irán kvôli obavám z environmentálneho znečistenia kaspického pobrežia, o blokovaní trasy z politických dôvodov nehovoriac. Nemožno očakávať ani nadšenie z ruskej strany, vzhľadom na záujem Gazpromu naďalej zotrvať v pozícii hlavného dodávateľa zemného plynu pre európsky trh.
Aj v prípade, že Turkménsko bude schopné dodať časť svojej produkcie priamo na európsky trh, bez ďalších dodávateľov Nabucco zostáva ekonomicky nerentabilné. V súčasnej geopolitickej situácii nemožno rátať s dodávkami z Iránu, ktorého schátraná infraštruktúra premenila energeticky bohatú krajinu na dovozcu zemného plynu a benzínu. Podobne ako Turkménsko, i Azerbajdžan podpísal s Gazpromom zmluvu na odber neznámeho objemu plynu v roku 2009, zatiaľ čo Kazachstan neprejavil o napojenie na Nabucco záujem. Pri súčasnom postavení Gazpromu na stredoázijskom trhu je teda aj toto turkménske vyhlásenie skôr zbožným želaním než iskrou nádeje pre plynovod Nabucco.
K téme
