Tureckým bačom nosia elektrinu somáre
Život pastierov kôz a oviec v tureckej provincii Izmir na západe krajiny je trochu ľahší ako väčšiny ich kolegov. Ich oslí spoločníci ale majú úlohu navyše – musia prenášať solárne panely a generátory. Izmirské združenie chovateľov oviec a kôz sa však môže pochváliť mobilne a online dostupnými pastiermi. Zatiaľ čo dosiaľ boli odkázaní na dobitie notebookov a mobilov v okolitých dedinách, teraz sú na komunikáciu so zamestnávateľmi i rodinami dostupní nepretržite.
Fotovoltické panely sa tiež inštalujú na roztrúsené koliby a ohrady zvierat. Tým sa opäť zvyšuje komfort pastierov v horách, ale tiež sa zaisťuje lokálne osvetlenie a elektrina potrebná pre udržanie kvality čerstvého mlieka a mliečnych výrobkov.
Projekt sa realizuje v spolupráci s výrobcom solárnych panelov spoločnosťou Ser-Gün. Cena panelu je 2800 tureckých lír, čo je asi 970 eur. Polovicu z toho pritom prepláca štát z fondu na rozvoj vidieka.
Turecko má obdobne ako Španielsko či Portugalsko výborné prírodné podmienky pre rozvoj solárnej energetiky. Podľa vládneho Generálneho riaditeľstva pre obnoviteľné zdroje je potenciál výroby energie zo slnka v Turecku nad 1300 kWh/m2 ročne, v niektorých lokalitách strednej a juhovýchodnej časti krajiny dosahuje dokonca až takmer 2000 kWh/m2.
Zdroj: Yenilenebilir Enerji Genel Müdürlüǧü
Celkový solárny potenciál Turecka sa odhaduje až na 600 GW. V súčasnosti sa však slnečná energia využíva predovšetkým na domáci ohrev vody, ako zdroj elektriny pre izolované stavby či na osvetlenie diaľnic.
Elektrina zo slnka veľmi nefiguruje ani v oficiálnych štatistikách. Podľa údajov Tureckej spoločnosti pre prenos elektriny (TEİAŞ) bol v roku 2012 podiel tepelných elektrární (zemný plyn, čierne a hnedé uhlie) na celkovom inštalovanom výkone výrobných zdrojov na úrovni 61,4 %.
Veľké plány, veľké obmedzenia
V rámci stratégie rozvoja do roku 2023, kedy bude Turecká republika oslavovať 100 rokov existencie, si vláda stanovila viaceré ambiciózne plány. Napríklad aj 30-percentný podiel elektriny z OZE. Podľa stratégie ministerstva energetiky pre roky 2010 – 2014 by sa do konca roka 2023 mala pri elektrine zo slnka dosiahnuť inštalovaný výkon najmenej 3000 MW.
V roku 2005 bol prijatý zákon na podporu OZE, ktorým sa zaviedol systém garantovaných cien elektriny až do konca roka 2015. Tie sa pri využití fotovoltickej technológie vyrobenej v Turecku môžu vyšplhať až na približne 15 eurocentov za kWh.
Sekundárne legislatívne a regulačné obmedzenia ani napriek novelizáciám spomínaného zákona zatiaľ neviedli k výraznému nárastu výroby elektriny zo slnka. Podávanie žiadostí o licencie na prevádzku elektrárne býva napríklad časovo obmedzené len na jeden týždeň v roku. Ďalšími obmedzeniami sú, že regulačný úrad (EMRA) prijíma žiadosti len z lokalít, kde potenciál výroby elektriny zo slnka presahuje 1620 kWh/m2 ročne, maximálna rozloha inštalácie nepresahuje 2 hektáre pôdy, elektráreň nesmie byť postavená na agrárnej pôde najvyššej bonity, výkon jednotlivej elektrárne nesmie prekročiť 50 MW a pod.
Podľa TEİAŞ sa v máji 2014 vyrábala elektrina zo slnka v 38 elektrárňach s celkovým inštalovaným výkonom 8,5 MW. Do konca tohto roku plánuje EMRA vydať licencie na prevádzku projektov nad 1 MW v celkovom objeme 600 MW.
Veľký potenciál rozvoja sa však skrýva v malých inštaláciách pod touto hranicou výkonu. Tie totiž nevyžadujú licenciu na prevádzku a môžu sa inštalovať aj na odľahlých pastierskych kolibách.
© energia.sk
K téme
