Tragédiou Japonska sú silne zakorenené tradície
Japonsko sa nachádza v mieste stretu štyroch litosferických dosiek a je preto je geologicky najaktívnejšou oblasťou na svete. Na prvý pohľad trochu problematické z hľadiska využívania energie z jadra (najmä pre hrozbu tsunami), na druhý pohľad vhodná situácia pre využitie zemského tepla pre energetické účely. Práve miesta s tektonickými poruchami sú predpokladom výskytu prírodných horúcich prameňov. A tých má Japonsko dostatok, z veľkej časti ich však nevyužíva.
Drevo do lesa?
Hoci je Japonsko po USA a Indonézii v poradí treťou krajinou s najväčšími rezervami geotermálnych zdrojov, v súčasnosti sa na produkcii elektriny podieľajú tieto iba mizivým, menej než jedným percentom. Namiesto toho, aby krajina využívala vlastné prírodné zdroje, radšej dováža ropu, zemný plyn a uhlie zo zahraničia.
Synonymom energetickej nezávislosti Japonska sa stala v ostatnom období energia z jadra. Pred nehodou vo Fukušime sa atómová energia podieľala na výrobe elektriny 30 percentami, s výhľadom zvýšenia podielu na 50 % do roku 2050.
Po havárii vo Fukušime sa však čoraz viac ozýva nesúhlas časti japonskej verejnosti. Verejná diskusia o bezpečnosti jadrovej energetiky postupne marí plány rozvoja jadrového sektoru na národnej úrovni. Na druhej strane, i keď je proti jadru takmer 70 % Japoncov, vláda v praxi deklaruje využívanie jadra i v budúcnosti. Nedávno stanovisko v tomto duchu vydal i nový predseda tamojšej vlády. Doplnkom k jadru majú byť veterné a slnečné elektrárne, no na rozsiahle geotermálne zdroje sa stále akosi zabúda.
Silná rola tradícií
Iróniou je, že hoci má krajina obrovský geotermálny potenciál, japonské firmy svoje špičkové technológie inštalujú predovšetkým v zahraničí. Ak sa pozrieme na globálny trh s geotermálnymi technológiami, až 70 %-ný podiel si delia japonské koncerny Toshiba a Mitsubishi. Do tretice, Fuji Electric sa zasa podieľala na vybudovaní najväčšej geotermálnej elektrárne na svete. Nie však v Japonsku, ale na Novom Zélande.
Prečo Japonsko nevyužíva geotermálne zdroje pre získavanie elektriny? Zásadným dôvodom je okrem iného i tradícia termálnych kúpeľov. Zákon o kúpaní sa v prírodných horúcich sopečných prameňoch má v japonskej kultúre silnú tradíciu, ktorá pramení z úcty k tomuto prírodnému zdroju. Pristupuje sa k nim ako k „svätej vode“. To prakticky znemožňuje ich ďalšie využitie, vrátane využitia pre budovanie geotermálnych elektrární.
Viac ako 28 tis. horúcich prameňov chránia vládne nariadenia na jednej strane a súčasne zastarané mechanizmy finančnej podpory úspešne odradia väčšinu energeticky orientovaných investorov.
Pre ilustráciu, projekt elektrárne s inštalovaným výkonom 20 MW si vyžaduje počiatočnú investíciu v objeme 7 mil. dolárov. Ďalšie náklady spojené s výstavbou a uvedením do prevádzky predstavujú 20 až 40 mil. dolárov. I keď by investor bol ochotný takúto sumu investovať, neistotu sem vnášajú už spomenuté tradície a špecifická „geotermálna“ legislatíva. Na druhej strane však treba povedať, že ide v konečnom dôsledku o nižšie investície do počiatočného geologického prieskumu, než aké sa vynakladajú na preskúmanie potenciálnych nových ropných polí.
Čo po Fukušime?
Po marcovej havárii v japonskej Fukušime je na mieste spýtať sa, či môže prísť k prelomeniu sily spomenutých tradícií. Krajina má momentálne v prevádzke do 20 geotermálnych elektrární, z ktorých väčšina je už desiatky rokov stará. V oblasti Iwata, ktorá bola tiež zasiahnutá vlnami tsunami, už existuje plán pre ich obnovu a ďalší rozvoj. Vláda tiež prerokúva projekty výstavby dvoch nových geotermálnych elektrární, ktoré by mohli byť v prevádzke do roku 2015, resp. do roku 2020.
Potenciál Japonska však jedným regiónom a dvomi novými projektmi nekončí. Otázka ale je, či bude Fukušima dostatočne silným momentom pre to, aby japonské firmy, ktoré patria k svetovej technologickej špičke geotermálnej energetiky, začali okrem zahraničia spájať svoje know-how s praxou i v „krajine vychádzajúceho Slnka“.
K téme
