The Telegraph: Je budúcnosť bezpečného jadra v tóriu?
Tórium je prvok bez nutnosti obohacovania, teda oddeľovania jedného izotopu od druhého. Na rozdiel od uránu pri ňom odpadá problém s nebezpečným odpadom, lebo si ho dokáže sám „požierať“. „Reaktor má jeden úžasný bezpečnostný prvok,” povedal Kirk Sorensen, bývalý inžinier NASA v Teledyne Brown a expert na tórium. „Ak sa prehreje, príde k roztaveniu upchávky a tekuté soli vtečú do krytu reaktora. Neexistuje tu tak potreba počítačov alebo elektrických čerpadiel, ktoré ochromila vlna tsunami v Japonsku. Reaktor sa tak dokáže zachrániť celkom sám,” dodal.
„Takéto reaktory sú prevádzkované pod atmosférickým tlakom takže nemôže prísť k výbuchu vodíka tak, ako sme to mali možnosť vidieť v Japonsku. Reaktor tohto typu by si s vlnou tsunami dokázal poradiť a nikdy by neprišlo k úniku radiácie.”
Tóriový reaktor je bezpečnejší
Tórium je strieborný kov pomenovaný podľa nórskeho boha hromu – Thora. Tórium síce nie je úplne bezproblémové, ale reaktor poháňaný tóriom sa nikdy nemôže vymknúť spod kontroly tak ako sa to udialo v elektrárni Three Mile Island v USA, v ukrajinskom Černobyle alebo naposledy vo Fukušime v Japonsku.
Aby prišlo k procesu štiepenia, tórium sa musí „bombardovať” neutrónmi. „Neexistuje tu žiadna reťazová reakcia. Štiepenie sa okamžite zastaví v momente, keď sa preruší fotónové žiarenie,” vysvetľuje profesor Robert Cywinksi pôsobiaci na univerzite v Huddersfielde.
Podľa Dr. Cywinskiho, ktorý má na starosti výskumný tím pre tórium vo Veľkej Británii, množstvo zvyškového tepla vzniknutého počas krízovej situácie je menšie než v uránovom reaktore.
Pri súčasnom stupni využívania by mali svetové zásoby uránu vystačiť na ďalších 80 rokov, píše sa v komentári Telegraph. Tórium sa naopak vyskytuje v prírode bežne, podobne ako olovo. V Nórsku sú údajne tak veľké zásoby tória, že po skončení „ropného veku” sa môže stať prostriedkom ako táto škandinávska krajina dosiahne ďalšiu fázu prosperity. Dokonca aj Veľká Británia má vo Walese tóriové rezervy skrývajúce sa v žulových útesoch v Cornwalle. Takmer každý nerast sa dá využiť ako palivo. Pri uránovej rude je naopak takáto využiteľnosť mizivá a nedosahuje ani jedno percento (presne 0,7 %).
Ako uvádza štatistika Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), na svete je v súčasnosti v prevádzke 442 jadrových reaktorov. Ich inštalovaný výkon dosahuje 372 GW, čo pokrýva zhruba 14 % svetovej spotreby elektrickej energie. Pri snahe udržať krok s hospodárskym rozvojom Číny alebo Indie bude potrebné, aby sa výroba elektriny z jadra v priebehu 20 rokov viac než zdvojnásobila.
Budúcnosť bez jadra?
Súčasný trend prehodnocovania budúcnosti jadrovej energetiky v jednotlivých štátoch, definitívny odklon od jadra v Nemecku ako jeden z najzreteľnejších príkladov, vyvoláva silný tlak na ostatné energonosiče – zemný plyn, ropu alebo uhlie. Na západe rovnako prichádza k škrtaniu štátnych subvencií určených pre slnečnú energiu a je preto len ťažko predstaviteľné, že energia zo slnka dokáže vykompenzovať tento výpadok.
Ropná havária v Mexickom zálive by nás mala naučiť nemať vysoké očakávania ani od ropných rezerv, ktoré sú skryté hlboko pod dnom oceánu, píše Telegraph. Západ tak robí všetko pre to, aby surová ropa z Perzského zálivu prúdila aj naďalej tým „správnym“ smerom. Existujú však aj iné možnosti, ak si odmyslíme návrat k uhliu?, pýta sa komentár.
Americkí vedci skúmali koncom 40. rokoch 20. storočia tórium ako palivo pre získavanie energie. Zistili, že je bohatšie na neutróny ako urán, má lepšie vlastnosti pri štiepnej reakcii, dlhší palivový cyklus a proces oddeľovanie izotopov si nevyžaduje ďalšie zvyšovanie nákladov.
Z plánov na ďalší výskum však nakoniec nebolo nič. Najmä kvôli tomu, že USA v tom čase potrebovali vyrobiť atómovú bombu na vojenské účely a tórium nedokáže vyprodukovať plutónium, ktoré si tento proces vyžaduje. Rozvoj atómového priemyslu sa preto odvtedy začal vyvíjať celkom iným smerom, ktorého symbolom sa stal a dodnes ním je urán.
Ako ďalej s výskumom tória?
Dr. Cywinski a jeho výskumný tím sa momentálne podieľa na vývoji reaktora na tórium. Posun do ďalšej fázy projektu si vyžaduje investíciu 300 mil. britských libier z verejných peňazí a ďalších 1,5 mld. z komerčných zdrojov, ktoré sú potrebné na výstavbu fungujúcej elektrárne na tejto technológii. Myšlienka je vytvoriť stredne veľké reaktory s inštalovaným výkonom 600 MW.
Ako ale ďalej konštatuje Telegraph, vo Veľkej Británii v súčasnosti neexistuje perspektíva štátnej podpory pre výskum tória. Dôvodom sú predovšetkým vládne rozpočtové škrty a nedostatok finančných prostriedkov. Rovnako tak aj predchádzajúce aktivity Londýna, ktorý v minulosti dotoval výskum uránových reaktorov novej generácie.
Podobný osud postihol pred desiatimi rokmi paralelný projekt laureáta Nobelovej ceny Carla Rubbia v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Vtedy sa francúzska jadrová loby pričinila o to, že predložené návrhy na financovanie výskumu tória zo zdrojov EÚ boli zmietnuté zo stola. Dnes však francúzska skupina uskutočňuje podobný výskum v švajčiarskom Grenobli.
Patent profesora Carla Rubbia odkúpila spoločnosť Aker Solution z Nórska. Hoci pôvodné plány hovorili o realizácii vo Veľkej Británii, všetko nasvedčuje tomu, že sa tak stane až v Číne. V krajine, ktorá má momentálne viac otvorené nielen mysle, ale aj peňaženky, uzatvára Telegraph.
© energia
K téme
