Teplárenstvo: Najväčší zisk je bez investícií

Sprava: Ivan Ďuďák (Národná energetická) a Radoslav Mizera (Solved) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Teplárenské spoločnosti na Slovensku už niekoľko rokov hovoria o nevyhnutnosti postupnej deregulácie. Politika Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa podľa nich vyvíja opačným smerom, podmienky sa údajne každým rokom sprísňujú. Regulácia sa podľa Ivana Ďuďáka, riaditeľa spoločnosti Národná energetická, rozrástla do takých rozmerov, že ovplyvňuje všetko od cenotvorby, investícií do infraštruktúry či nových technológií, až po rozsah služieb, ktoré môžu teplári poskytovať.

Vo Fínsku regulácia cien v teplárenstve neexistuje. Tamojší model vychádza z trhového prostredia a spotrebitelia majú napriek tomu jedny z najnižších cien tepla v Európe. Podľa fínskeho energetického konzultanta Arta Nuorkiviho, fínsky systém umožňuje koncepčné investície do rozvoja infraštruktúry tak, aby sa služby dodávali v stanovenej kvalite a stabilnej cenovej hladine.

O možnostiach spolupráce a porovnaní systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) na Slovensku a vo Fínsku sa hovorilo minulý týždeň na odbornej konferencii, ktorú zastrešoval Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) v spolupráci s Veľvyslanectvom Fínska na Slovensku.

Regulácia investícií do teplárenstva

Posledná veľká vlna investícií smerovala do slovenského teplárenstva v 80. rokoch minulého storočia. Po spoločenských zmenách, ktoré priniesol rok 1989, nasledovalo obdobie transformácie a právnej neistoty. Zmeny v priemysle sa dotkli aj výroby tepla. Výsledkom nekoncepčného plánovania sa podľa Ivana Ďuďáka stalo, že v slovenskom teplárenstve sa v priebehu 25 rokov nahromadil investičný deficit, ktorý musí odvetvie tlačiť pred sebou.

Krivku investícií do slovenského teplárenstva v uplynulých dvoch dekádach charakterizujú dve investičné špičky, ktoré korešpondujú s programovacím obdobím čerpania fondov Európskej únie. Prevažná časť investícií sa urobila najmä vďaka podpore z Bruselu. Okrem toho, miera investovania v posledných 5 rokoch rapídne poklesla. Dôvodom sú jednak neaktuálne výzvy z fondov EÚ, ale najmä sprísňujúca sa regulácia ÚRSO, myslí si Ďuďák.

Kvalita teplárenskej siete vo Fínsku je na neporovnateľne vyššej úrovni. Hoci sú niektoré tepelné rozvody staré aj viac než 60 rokov, vďaka efektívnosti prevádzky a kvalitnej údržbe môžu vydržať v spôsobilom stave aj ďalšie polstoročie. Fínom každoročne stačí nahradiť iba 0,5 % infraštruktúry. Slovensko v modernizácii sietí zaostáva. Podľa Ďuďáka je viac než 50 % teplárenských rozvodov na Slovensku starších ako štvrťstoročie, pričom sa do nich na modernizáciu a údržbu primerane neinvestovalo.

Pokles odberu tepla v SR bude pokračovať

Predaj tepla na Slovensku klesol za posledných 20 rokov o polovicu. Tento údaj, ktorý vyplýva z interného firemného prieskumu, hovorí podľa Ďuďáka len o poklese v dôsledku opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti. Témou súčasného teplárenstva je ale aj rozmach malých domových kotolní a z toho vyplývajúce odpájanie zo systémov CZT. Ak by sa do objemu klesajúceho odberu pripočítal aj pokles kvôli odpájaniam, rozdiel v predaji tepla by bol podstatne výraznejší.

Veľký problémom je, že na odpojenie bytového domu od CZT môžu doplácať tí odberatelia, ktorí v systéme zostali. Teplárom totiž zostávajú niektoré fixné náklady, ktoré sa rozpočítavajú cez znížený objem dodaného tepla, čo znamená rast koncovej ceny tepla dodaného cez systém CZT. Hoci legislatíva umožňuje spotrebiteľovi slobodne si vybrať zdroj zásobovania teplom, posudzovanie dôvodov odpájania by podľa teplárov malo zohľadňovať prísnejšie kritéria, vrátane ekonomickej výhodnosti a efektívnej prevádzky takéhoto systému.

V parlamente sa aktuálne prerokúva novela zákona o tepelnej energetike, ktorá sľubuje aj efektívnejšiu ochranu CZT. V procese povoľovania výstavby nového tepelného zdroja by sa mal posudzovať aj dopad na systémy centrálneho vykurovania na dotknutom území. Povolenie sa nevydá v prípade, ak by sa mal zhoršiť vplyv na životné prostredie alebo by sa mala zvýšiť cena tepla pre koncových spotrebiteľov, píše sa v návrhu novej legislatívy.

Podľa Ďuďáka však znenie novely neprináša v ochrane CZT nič prevratné. Centrálne vykurovanie chráni už dnes platný teplárenský zákon. Problémom je podľa neho skôr správanie stavebných úradov, ktoré vydávajú povolenia na výstavbu nových kotlov, pričom nie vždy rešpektujú legislatívu. Ako ďalej doplnil, cieľom slovenských teplárov nie je dosiahnuť, aby sa zákazník neodpájal z CZT preto, že mu to prikazuje zákon, ale kvôli tomu, že takéto odpojenie mu nebude dávať ekonomický zmysel. Ak si firmy budú samostatne regulovať vlastné náklady, dokážu i efektívne investovať.

Arto Nuorkivi (Energy-an) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

V kontexte odberu tepla sa za smerodajný údaj považuje merná spotreba tepla. V praxi ide o množstvo tepla, ktoré je potrebné na vykúrenie jedného metra štvorcového (m2) plochy budovy. V roku 2001 bol slovenský priemer 152 kWh/m2. V dôsledku opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, predovšetkým rozsiahleho zatepľovania budov, sa merná spotreba tepla v súčasnosti pohybuje na priemernej úrovni 70 kWh/m2. Keďže potenciál na úspory na Slovensku stále ešte existuje, teplárenské spoločnosti sa podľa Ďuďáka musia pripraviť na to, že trend klesajúceho odberu bude pokračovať. Istú mieru stabilizácie v zatepľovaní očakáva v horizonte štyroch až piatich rokoch.

Vysoká efektivita a lokálne podnikanie vo Fínsku

Teplárenstvo je vo Fínsku lokálnym podnikaním. Väčšina teplárenských spoločností je v rukách municipalít. Na Slovensku existuje 6 veľkých teplárenských spoločností, ktoré sú vo vlastníctve štátu a menšie sa privatizovali. Hoci ceny tepla vo Fínsku nepodliehajú regulácii, v severskej krajine existuje obdoba protimonopolného úradu, ktorá stanovuje všeobecné podmienky pre dominantných hráčov na trhu.

V porovnaní so Slovenskom je ďalším výrazným rozdielom vo Fínsku vyššia miera výroby tepla kombinovanou výrobou spolu s elektrinou (KVET). Vo Fínsku sa v súčasnosti týmto najefektívnejším spôsobom produkuje viac než 70 % všetkého tepla, na Slovensku ide len o zhruba 12 %. 

Pod cenu tepla sa vo veľkej miere podpisuje aj efektívnosť jeho výroby. Priemerná cena, ktorú platí domácnosť vo Fínsku za vykurovanie cez CZT, je 74 EUR/MWh. Slovenská domácnosti platí za teplo z CZT v priemere okolo 90 EUR/MWh.

Stimulom pre rozvoj KVET vo Fínsku bola aj liberalizáciu trhu s elektrinou v polovici 90. rokov minulého storočia. „Fínsko je lídrom vo využívaní obnoviteľných zdrojov, najmä biomasy a aplikovaní nových progresívnych a vysoko efektívnych technológií. Práve vďaka tomu sú ceny tepla vo Fínsku najnižšie spomedzi západoeurópskych krajín a sú nižšie ako ceny na Slovensku,“ uviedol Nuorkivi.

Slovensko: Najväčší zisk je bez investícií

Nastavenie regulácie na Slovensku nemotivuje teplárenské spoločnosti, aby investovali do zvyšovania efektívnosti. Najvyšší zisk majú podľa riaditeľa Národnej energetickej tie spoločnosti, ktoré neinvestujú vôbec. Ak sa investor na Slovensku rozhodne zatepliť budovu, znížené náklady sa premietnu do konečnej ceny tepla až o tri roky neskôr, vysvetľuje. Dôvodom je neflexibilný spôsob stanovovania regulačného príkonu, teda poplatku za pripojenie do sústavy.

Zľava:Antii Kohopää (Finnish Energy Industries), Arto Nurokivi (Energy-an), Radoslav Mizera (Solved) a Ivan Ďuďák (Národná energetická) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Cena tepla sa na Slovensku delí na variabilnú a fixnú zložku. Do variabilnej zložky sa premietajú najmä náklady na palivá a určuje sa podľa reálnej spotreby tepla. Do fixnej zložky, ktorá tvorí zhruba 30 % celkovej ceny tepla, sa zase premietajú predovšetkým náklady na infraštruktúru a určuje sa podľa regulačného príkonu. Ten sa vypočíta podľa toho, koľko tepla sa v budove odobralo v čase 2 roky dozadu.

Vzniká tak paradoxná situácia, kedy vlastník budovy investuje nemalé finančné prostriedky do zateplenia, ale v nasledujúcich 2 rokoch neušetrí prakticky nič. Stať sa tiež môže, že regulačný príkon pre danú budovu je každý rok úplne odlišný. „Ľudia sú pri vyúčtovaní zmätení a obviňujú teplárov, že hľadajú spôsob, ako ich okradnúť,“ doplnil.

S tým priamo súvisí aj využívanie pojmu jednotková cena tepla. Tento termín, ktorý sa často používa ako argument pri porovnaní tepelných hospodárstiev, je podľa Ďuďáka nezmyselný a umelo vytvorený. Zvýšenie jednotkovej ceny tepla vo fixnej zložke ešte nemusí automaticky znamenať, že náklady na teplo sa zvýšia. Nie je totiž výnimkou, že zákazníci tých teplárenských spoločností, ktoré majú vyššiu jednotkovú cenu tepla, platia v konečnom dôsledku za teplo menej, pretože investovali koncepčne a rovnaké množstvo tepla dokážu vyrobiť s nižšími nákladmi.

© energia.sk

K téme