Teherán začal vkladať palivo do atómovej elektrárne
Elektráreň Búšer zahájila poslednú fázu v procese spúšťania do prevádzky. Do reaktora sa vložilo celkom 160 palivových tyčí. Podľa pôvodného plánu sa mala výroba elektriny z jadra začať už v septembri. Omeškanie spôsobili podľa iránskych úradov nepriaznivé meteorologické podmienky, „drobný únik” rádioaktívneho materiálu do nádrže blízko reaktora alebo opatrenia súvisiace s prevenciou.
Teherán kategoricky poprel špekulácie o útoku počítačového vírusu na elektráreň. Vírus Stuxnet v lete zamoril zhruba 30 tisíc počítačov v krajine. Vyvinutý bol k ničeniu priemyselných zariadení, podľa odborníkov so zameraním špeciálne na Irán. Oficiálni predstavitelia však popreli, že by vírus prenikol priamo do systému elektrárne.
Medzinárodné znepokojenie nad iránskym jadrovým programom
Západné štáty a USA opakovane vyzývali Rusko zastaviť dostavbu elektrárne. Obávajú sa totiž, že Irán pod plášťom mierového jadrového programu usiluje o výrobu jadrovej zbrane. Podľa odborníkov by Búšer nemal byť spájaný s kontroverzným iránskym jadrovým programom. Ide o civilnú záležitosť, na ktorú má Irán právo. Navyše dodávateľom paliva je Rusko, ktoré sa zmluvne zaviazalo vyhoreté palivové články aj odobrať.
Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Amano vyzval Irán riešiť námietky proti nukleárnym aktivitám. Podľa americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej USA nemajú problém s Búšerom. „Náš problém nie je reaktor v Búšeri, ale miesta ako Natanz, tajná prevádzka v Komu a na ďalších miestach, kde sa zrejme pracuje na zbrojnom programe,“ dodala.
Irán nechce zo svojich pozícií ustúpiť ani po ďalšej sérii medzinárodných sankcií. Podľa iránskych predstáv by mala mať agenda rozhovorov o jadrovom programe nielen formu, ale tiež aj obsah. „Ešte to posudzujeme, je treba vyjasniť nielen termín a miesto jednania, ale tiež ich program,“ povedal včera hovorca vlády Ramín Mehmanparast.
Ministerka zahraničia Európskej únie Cathrine Ashtonová chce obnoviť jadrové jednania s Teheránom v polovici novembra vo Viedni. S predstaviteľmi Iránu by rokovala šesťčlenná skupina. Tvorili by ju päť stálych členov Rady bezpečnosti OSN a Nemecko. „Tlak a ultimáta nebudú mať žiadny vplyv na pevné odhodlanie Iránu uplatňovať jeho právo na mierový jadrový program,“ dodal Mehmanparast.
Minulé rozhovory sa skončili neúspešne. Rada Bezpečnosti OSN následne uvalila na Irán štvrtú sériu sankcií. Vlastné sankcie voči Teheránu oznámili tiež USA, EÚ a Japonsko. Platnosť európskych sa má začať v stredu (27.10).
ČTK, energia
K téme
