SZVT: Centrálne zásobovanie teplom sa musí stabilizovať

M. Obšívaný (SZVT) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Uplatnenie princípov energetickej efektívnosti v teplárenstve môže podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského napomôcť prekonávať súčasné obdobie nových legislatívnych požiadaviek. „Naše teplárenstvo sa bude musieť vysporiadať so všetkými spomínanými požiadavkami vyplývajúcimi z európskeho strategického a legislatívneho rámca. Naplnenie týchto výziev znamená transformáciu na moderný technologicky aj efektívne fungujúci systém,“ uviedol Malatinský.

SZVT vníma smernicu o energetickej efektívnosti ako príležitosť na rozvoj centrálneho zásobovania teplom (CZT). „Za prijateľných podmienok, ktoré sa dajú aplikovať v praxi, sa hlásime k napĺňaniu tejto smernice,“ vyhlásil predseda zväzu Miroslav Obšívaný. Zároveň ale dodal, že bez vytvorenia vhodného regulačného rámca a cenových podmienok je splnenie stanovených cieľov otázne.

Centrálne zásobovanie teplom potrebuje stabilný plán rozvoja

Transpozíciou smernice sa zavádzajú účinnejšie nástroje na dosiahnutie vyšších úspor energie. Trend klesajúceho odberu tepla v dôsledku zatepľovania a úsporných opatrení je ale podľa SZVT prirodzeným javom. Miroslav Obšívaný v tejto súvislosti upozornil na začiatok 90. rokov minulého storočia, kedy sa na Slovensku výrazne plytvalo energiami. Systém sa podľa neho stabilizuje, keď sa našom území zateplí 80 až 90 % všetkých budov. Za najväčší problém nášho teplárenstva preto považuje udržateľnosť a ďalší rozvoj systému centrálneho vykurovania. Stanovené ciele nemožno dosiahnuť bez stabilného regulačného prostredia. Jeho súčasné nastavenie podľa predsedu SZVT nepodporuje investície do väčšej efektívnosti. Poctivé firmy naopak demotivuje. „Najvyšší zisk a najmenej problémov majú tie teplárenské spoločnosti, ktoré nič neinvestujú,“ zhodnotil aktuálny stav člen predstavenstva teplárenskej skupiny Stefe.

Najväčšou konkurenciou pre teplárov je rozmach malých domových kotolní, a s tým spojené nekontrolované odpájanie sa zo systému CZT. V súčasnosti totiž individuálne vykurovanie nepodlieha regulácii. „Malé zdroje nemusia plniť mnohé povinnosti, ktoré veľkým zdrojom spôsobujú náklady, napríklad aj v oblasti revízie zariadení. Rovnako v environmentálnej oblasti sú oslobodené o mnohé povinnosti, pritom práve malé zdroje znečisťujú obývané oblasti v mestách viac, ako veľké zdroje, vyrábajúce spravidla na okrajoch aglomerácií pre systémy CZT,“ zdôraznil Obšívaný. Pri povoľovaní nových zdrojov by sa mali podľa neho uplatňovať prísnejšie kritériá a musí sa preukázať, že nový zdroj nezhorší životné prostredie v danej oblasti.

K.Šoltésová (SIEA) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Kvetoslava Šoltésová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v diskusii uviedla, že v súčasnosti sa pripravuje novela Zákona o tepelnej energetike. Nová legislatívna úprava bude presne definovať, aké podmienky má spĺňať  domový zdroj tepla, zdroj tepla obsluhujúci viaceré budovy, či systém centrálneho vykurovania.

Obšívaný súčasne vyzval na väčšiu ochranu spotrebiteľov s pripojením na malé kotolne. Tí by mali byť lepšie informovaní o skutočných nákladoch na obstarávanie tepla, nielen o nákladoch na palivo. Šoltésová neskôr informovala, že povinnosť detailného vyúčtovania bude stanovená v novelizovanom zákone o energetickej efektívnosti. Každý spotrebiteľ bez ohľadu na to, z ktorého zdroja odoberá teplo, bude mať presné informácie o ďalších výdavkoch súvisiacich s výrobou a dodávkou tepla.

Budúcnosť CZT: Slobodná voľba vs. ekonomická efektívnosť

Obšívaný vo svojom príspevku upozornil na častý argument, ktorý sa používa v prospech odpájania sa zo systému CZT, a tým je slobodná voľba odberateľa. Podľa súčasnej legislatívy si totiž odberateľ môže vybrať zdroj zásobovania teplom. Šéf SZVT je ale presvedčený, že takáto argumentácia nesprávne zužuje pozornosť len na záujem jedného účastníka. V prípade napríklad bytového domu sa môže odpojenie dotknúť aj ostatných odberateľov. V danom prípade tak nejde výlučne o slobodnú voľbu, ale tiež o ekonomickú výhodnosť, ako aj efektívnosť prevádzky takéhoto systému. „Každé odpojenie treba osobitne zvážiť s odpadom nielen na toho, kto sa odpája, ale aj na ostatných odberateľov,“ doplnil.

Súčasní regulácia takisto určuje, že dodávka tepla pre všetkých zákazníkov musí prebiehať za rovnakých cenových podmienok. V praxi to podľa Obšívaného znamená, že za minimálny odber tepla na kúrenie platí odberateľ rovnakú cenu, ako veľkí priemyselní zákazníci s celoročne vyrovnaným odberom. Teplárenská spoločnosť tak pre svojich stabilných zákazníkov nemôže cenovo zohľadniť mnohoročné kontrakty. Tento stav podľa Obšívaného nepriamo motivuje veľkých hráčov, aby sa odpojili od CZT a vybudovali si vlastný zdroj bez regulačných povinností. 

Foto:energia.sk/Michal Jesenič

Časť odberateľov dnes využíva alternatívne systémy na obstarávania tepla, ale súčasne sú pripojení do systému centrálneho vykurovania. CZT im tak slúži ako možnosť pokrývať špičkové odbery, a zároveň ako poistka pri výpadku alebo poruche vlastnej technológie. Problémom podľa Obšívaného je, že takýto odberatelia sa nepodieľajú na fixných nákladoch, ktoré dodávateľ rozpočíta podľa množstva odoberaného tepla. „Takéto náhodné odbery cenovo parazitujú na ostatných odberateľoch, ktorí platia za fixné náklady na dodávku tepla,“ vysvetlil. Výhoda doplnkového zdroja tepla je podľa neho vo variabilných nákladoch, ale fixné náklady by sa mali prerozdeliť rovnakým podielom. Kvetoslava Šoltésová (SIEA) v diskusii uviedla, že problém podieľania sa na fixných nákladoch si vyžaduje širšiu diskusiu. Väčšiu zodpovednosť by podľa nej mali na seba prevziať tie obce a mestá, v ktorých je prijatá koncepcia rozvoja systémov centrálneho vykurovania a prísnejšie sa zasadzovať za jej dodržiavanie. 

© energia.sk

K téme