Štát už môže počítať s dividendmi z Transpetrolu
Spoločnosť Transpetrol, a.s., ktorej jediným vlastníkom je štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR (MH), už môže vyplácať dividendy. „Rozhodnutím Najvyššieho súdu došlo k zrušeniu účinkov predbežného opatrenia a Transpetrol je oprávnený vyplácať dividendy,“ uviedlo ministerstvo pre agentúru SITA. Dividendy nesmel slovenský prepravca ropy vyplácať od marca 2004 na základe predbežného opatrenia, ktoré súd vydal v súvislosti s kauzou nárokovania si 34-percentného podielu skupinou východoslovenských podnikateľov.
Väčšina dosiahnutého zisku počas obdobia zákazu vyplácania dividend ho spoločnosť ukladala na účet nerozdeleného zisku. Ako vlani informovalo ministerstvo hospodárstva v správe o hospodárení firmy za rok 2009, v rámci rozdelenia zisku boli valným zhromaždením schválené dividendy za roky 2003, 2004, 2005 a 2006 v celkovej sume 37,4 mil. eur.
Konania na súde ešte neskončili
Kauzou 34-percentného podielu spoločnosti Transpetrol sa stále zaoberajú súdy. „Zväčša sú to žaloby o náhradu škody, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadnych valných zhromaždení Transpetrolu, o uloženie povinnosti zapísať do zoznamu akcionárov Transpetrolu, ktoré iniciovali spoločnosti a osoby tvrdiace, že v roku 1998 nadobudli akcie Transpetrolu v exekučnom konaní,“ vyhlásil rezort hospodárstva.
V otázke vlastníctva 34 % akcií a určenia platnosti zmluvy o exekučnom prevode akcií sa v súčasnosti vedie podľa ministerstva len jediný spor. „V tomto spore rozhodol v máji minulého roku košický krajský súd tak, že žalobu jednej zo spoločností o určenie vlastníctva akcií Transpetrolu zamietol. Uvedené rozhodnutie košického súdu zatiaľ nie je právoplatné,“ spresnilo ministerstvo. O odvolaní vedľajšieho účastníka v tomto konaní by mal rozhodovať Najvyšší súd SR v blízkej dobe.
Z histórie sporu
Na 34-percentný podiel Transpetrolu si ešte v minulom roku nárokoval právo investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických. Výkonný riaditeľ CAPPA Fund III Steve Richards v máji minulého roka vyzval slovenskú vládu, aby bola transparentná a dodržiavala zákony v súvislosti s prepravcom ropy Transpetrolom. Výkonný riaditeľ fondu odmietol prepojenosť na vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý si nárokoval právo na 34-percentný podiel Transpetrolu už od roku 1998. Práve vranovský podnikateľ mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.
Text a foto: (c) SITA
K téme
